Zažite naše prvé online podujatie, na ktorom budú hosťami minister hospodárstva Richard Sulík či spolumajiteľ pivovaru Urpiner Branislav Cvik. Zapojte sa do podujatia a položte našim hosťom otázky cez aplikáciu sli.do. Viac info TU.
Niektorí z nás prežívajú v momentálnom krízovom období nie zrovna pozitívne emócie. Nepokúšajme sa ich však ignorovať, sú pre náš život dôležité. Naopak, naučme sa s nimi pracovať. Ak sa chceme lepšie spoznať, prebrať väčšiu kontrolu nad vlastnými pocitmi a reakciami, v tom prípade nám pomôže emočná agilita.
Pýtate sa, čo to je? Zjednodušene povedané, ide o schopnosť zvládať vlastné myšlienky a pocity, vysvetľuje Veronika Šustrová, koučka a biznis mentorka vzdelávacej organizácie Topcoach.sk. Nesprávne sme si podľa nej zvykli na to, že chceme byť iba šťastní, úspešní a všetko vnímať pozitívne.
Buďte úprimní o tom, ako sa cítite.
Emócie treba prežívať a rešpektovať
Ak to tak nie je, nesprávne sa domnievame, že v našich životoch určitým spôsobom prehrávame. „Emócie tradične rozdeľujeme na negatívne a pozitívne, ale žiadna nie je zlá ani dobrá,“ prízvukuje. Preto všetko, čo vo svojom pocitovom arzenáli máme, je v skutočnosti nesmierne potrebné a užitočné.
Základom emočnej agility je naša schopnosť rozoznať emócie a až tak sa ďalej rozhodovať alebo konať, dodáva Peter Múčka, konzultant a mentor Topcoach.sk. Podľa neho existuje vzorec rozhodovania, ktorý sa skladá z troch krokov: stimulu, správania a odmeny. Vzápätí nadväzuje na slová neurológa a psychológa Viktora E. Frankla, podľa ktorého sa medzi stimulom a správaním nachádza akýsi priestor. „V ňom je naša sila zvoliť si odpoveď. V našej reakcii sa ukrýva rast a sloboda,“ konštatuje odborník.
Dôležitosť emočnej agility približujú Veronika Šustrová a Peter Múčka. Foto: Topcoach
Emočná agilita ako súčasť adaptability
Práve emočná agilita je jednou z kľúčových vlastností, vďaka ktorým dokážeme zvládnuť krízové obdobie čo najlepšie, hovorí Múčka. Sám ju zaraďuje medzi najdôležitejšie životné schopnosti spolu s kritickým myslením a strategickým riešením problémov. „Pri nedostatočnej emočnej agilite a neznalosti, odkiaľ prichádza naše správanie, veľmi zle reagujeme napríklad na to, že nás ohrozuje. Preto následne robíme nesprávne rozhodnutia,“ dodáva.
Ako úspešní ľudia zvládajú svoje emócie a stres? Toto je ich 10 stratégií
To je dôvod, pre ktorý podliehame panike, robíme si potravinové zásoby, nakupujeme množstvo toaletného papiera, začíname byť agresívnejší či dokonca pijeme viac alkoholu a nezdravo sa stravujeme. „V čase akejkoľvek krízy sa prejaví nielen to, ako sme sa o seba starali v dobrých časoch, no i to, koľko náhlej záťaže dokážeme zvládnuť,“ dopĺňa Šustrová.
Ak v sebe dlhodobo potláčame emócie a dôjde k náhlej zmene externých podmienok, podľa nej to môže byť skutočný problém. V takýchto prípadoch totiž dochádza k takzvanému efektu tlakového hrnca. „Obyčajne, keď sa nič nedeje, by sa to možno nestalo, teraz je to doslova výbuch,“ vraví na margo situácie ohľadom koronavírusu a dodáva: „V zásade prestala existovať istota a zmena sa stala jedinou konštantou.“
Zdravie má byť najväčší životný cieľ. Toto je 25 tipov,
ako byť lepší k sebe ale i životnému prostrediu
Preto je podľa nej nevyhnutné, aby sme sa dokázali prispôsobiť prostrediu a podmienkam, ktoré sa za chodu neprestajne menia. Súčasťou takejto životnej adaptability je práve emočná agilita. „Jediné, čo môžeme mať pod kontrolou a čo môžeme na sto percent ovplyvniť sme my sami,“ dodáva Šustrová. Preto by sme svoju energiu mali radšej investovať do spoznávania samých seba než do bezvýznamného hľadania vinníkov.
Nemusíme byť iracionálni ani primitívni
Emočná agilita nám tiež pomáha zvládať negatívne správy bez toho, aby vážnejšie ovplyvňovali naše zdravie z dlhodobého hľadiska, poznamenáva Múčka. Preto by sme mali vedieť o procesoch, ktoré sa nám denne odohrávajú v mozgoch. Napríklad taká amygdala. „Je to niečo ako alarm. Sleduje potenciálne hrozby a reaguje na ne,“ hovorí odborník. Práve tá dokáže ovplyvniť naše primitívne reakcie na nebezpečenstvo alebo hrozbu, ktorou je teraz koronavírus.
Prežívanie momentálnej krízovej situácie nám spolu s amygdalou podľa Múčku sťažuje aj takzvaný „spotlight effect“, ktorý poukazuje na vlastnosť našich mozgov umelo umocňovať hrozbu, aby takýmto spôsobom dokázali upozorniť na možné riziko. „Preto začiatočné správy o koronavíruse vyvolávali v ľuďoch paniku, iracionálne, miestami až primitívne správanie,“ vraví odborník.
Emočná agilita nám dovoľuje, aby sme reagovali lepšie a vhodnejšie. A dobrou správou je, že si ju môžeme postupne kultivovať. Podľa Múčku je na prvom mieste vzdelanie predovšetkým v oblasti nášho správania. V tejto súvislosti odporúča knihu Behave (u nás dostupné tiež ako Chování) od Roberta Sapolského. „Cez vedecké poznatky sa snaží zrozumiteľne vysvetliť, prečo sa správame tak, ako sa správame,“ dopĺňa odborník.
Nuž a to, ako si môžeme zlepšovať emočnú agilitu a pracovať na nej aj v krízovom období, opisuje Šustrová podrobnejšie v štvorfázovom procese:
- Pomenujme emóciu, ktorú cítime. V opačnom prípade by mohol mať na nás vplyv nekontrolovateľný stres. Napríklad si otvorene priznajme: „Nemám rád, keď som so šéfom v miestnosti.“ Prípadne sa pokúsme pocit detailnejšie identifikovať slovami: „Začínam byť neistý, nervózny, nahnevaný, smutný, keď stretnem šéfa.“
- Akceptujme emóciu. Nebojujme, ale zmierme sa s týmto pocitom. Netúžme po neustálom šťastí, radšej sa s nekomfortnými pocitmi naučme pracovať. Až keď nebudeme svoje emócie potláčať, tak sa naša situácia vyjasní.
- Nemusíme sa podľa emócie zachovať. Pocit si predstavme ako spolujazdca v aute, ktorý sa nám snaží povedať, kadiaľ máme ísť ďalej. Nezabúdajme na to, že za volantom sme my. A preto práve my rozhodujeme, ktorým smerom pôjdeme. Urobme krok späť a zistíme, že nám emócia nevládne. Reakcie a rozhodnutia si vyberáme sami. Pocity majú informatívny, a nie exekutívny charakter.
- Konajme v súlade s vnútornými hodnotami. Túto možnosť by sme mali využiť. Iba tak budeme môcť pokračovať po ceste k cieľu, do ktorého sa snažíme dostať. Zároveň sa staneme vyrovnanejšími, spokojnejšími a odolnejšími ľuďmi.
Našli ste chybu? Napíšte na [email protected]
