Masívne záchranné balíky, spoločné vyhlásenia predstaviteľov svetových centrálnych bánk a strach šíriaci sa na kapitálových trhoch. Pri letmom pohľade na situáciu v bankovom sektore za posledné dva týždne sa vynárajú nepríjemné spomienky na poslednú veľkú finančnú krízu.
Z hľadiska možného vplyvu na svetovú ekonomiku rezonuje najmä nútené prevzatie švajčiarskej banky Credit Suisse. Jej veľkosť a globálna prepojenosť je totiž porovnateľná s veľkosťou americkej banky Lehman Brothers, ktorej pád v roku 2008 vyvolal najväčší hospodársky šok od Veľkej hospodárskej krízy v 30. rokoch minulého storočia.
Dlhoročné problémy Credit Suisse vyvrcholili minulý týždeň, keď banka oznámila, že objavila vážne nedostatky vo svojich finančných výkazoch a dostala sa do akútnych problémov s likviditou. V tom čase už bol finančný sektor pod značným tlakom v dôsledku krachov menších amerických bánk Silvergate Capital, Silicon Valley Bank a Signature Bank, ku ktorým došlo v priebehu jedného týždňa.
Keď Credit Suisse nepomohol ani prísľub pôžičky vo výške päťdesiat miliárd frankov (50,2 miliardy eur) od švajčiarskej centrálnej banky, tamojšia vláda, regulačné orgány a centrálni bankári presadili, aby túto inštitúciu kúpil jej dlhoročný rival UBS za približne tri miliardy frankov (viac ako tri miliardy eur).
Sústredená snaha nenechať Credit Suisse skrachovať je jedným z hlavných rozdielov medzi súčasnou situáciou a rokom 2008, keď sa Američanom nepodarilo zachrániť Lehman Brothers. Zdá sa, že banky a regulačné orgány sa poučili. Keď konkurenčná banka JPMorgan Chase v marci 2008 kúpila krachujúcu americkú banku Bear Stearns, vládni predstavitelia tlačili na Lehman Brothers, aby sa dohodla na podobnej transakcii, čo jej vedenie a predstavenstvo odmietalo až dovtedy, kým už nebolo neskoro.
Rôzne príčiny krachu
Ani v príčinách krachu Lehmana a Credit Suisse sa nedá nájsť veľa spoločných bodov. Americkej banke zlomili krk predovšetkým zlé hypotéky a s nimi spojené cenné papiere. Dopyt po hypotékach bol predtým poháňaný nízkymi úrokovými sadzbami a vďaka pomerne voľným pravidlám poskytovania úverov sa k nim dostalo množstvo menej bonitných klientov.
Keď sa sadzby zvýšili, ľudia začali mať problémy so splácaním a začala sa takzvaná hypotekárna kríza v USA. V roku 2007 Lehman Brothers upísala viac cenných papierov krytých hypotékami ako ktorákoľvek iná americká banka a nazbierala portfólio v sume 85 miliárd dolárov, čo predstavuje štvornásobok jej vlastného kapitálu. Keď sa ukázalo, že hodnota hypoték je oveľa nižšia, ako sa pôvodne predpokladalo, banku to položilo.
Za súčasným kolapsom amerických bánk nie sú zlé úvery, ale skôr problémy s financovaním a riadením portfólia. Banky nepočítali s takým agresívnym sprísňovaním menovej politiky, aké momentálne predvádza Fed. Ako problematické sa javia najmä dlhodobé dlhopisy, ktorých hodnotu znižujú vysoké úrokové sadzby.
Problémy, ktoré viedli ku krachu Credit Suisse, nepatria ani do jednej z týchto kategórií. Aj keď má banka za sebou aj zlé finančné rozhodnutia, najviac ju poškodila strata dôvery klientov, ktorí z nej len v poslednom štvrťroku minulého roka vybrali 110,5 miliardy švajčiarskych frankov.
Vzhľadom na dlhý zoznam škandálov, ktorým banka v posledných rokoch čelila, to nie je prekvapujúce. Patrí k nim pranie špinavých peňazí, špehovanie bývalých manažérov, správa majetku zločincov a mnohé pokuty od finančných regulačných orgánov po celom svete.
Prvé porovnávania Credit Suisse s Lehman Brothers sa objavili v októbri minulého roka, keď výrazne vzrástla cena poistenia proti úpadku banky. Keď pomer CDS (credit default swap) banky stúpa, signalizuje to zvýšené úverové riziko.
Akcie švajčiarskej banky následne klesli na vtedajšie historické minimum. Nepomohla jej ani publicita okolo interného memoranda, v ktorom generálny riaditeľ Ulrich Körner ubezpečoval svojich zamestnancov, že všetko je v poriadku.
Podľa reakcií trhov sa teraz zdá, že prechod Credit Suisse pod krídla UBS je pre európsky a svetový bankový trh dobrou správou. Spoločnosť BlackRock, najväčší svetový správca aktív, vo svojom najnovšom hodnotení trhov uviedla, že nevidí žiadne náznaky možného opakovania finančnej krízy z roku 2008.
Agentúra Moody’s tiež nevidí „slabé miesta, ktoré by viedli k strate dôvery investorov a vkladateľov“ v žiadnej zo zostávajúcich 11 veľkých európskych bánk, medzi ktoré patria Deutsche Bank a BNP Paribas.
Autorom tohto článku je Marek Tomanka z Forbes Česko.