Podľa bezpečnostného experta vstupujeme do obdobia plného mimoriadneho napätia. Čaká nás devastačný rok 2027?
Voľby do amerického Kongresu sa síce skončili, no napätie neopadlo, práve naopak. Profesor politológie Robert Pape, ktorý pôsobí na Chicagskej univerzite, kde sa špecializuje na medzinárodnú bezpečnosť, tvrdí, že sa práve začína „osem najnebezpečnejších týždňov v našom živote“.
Pape pôsobil ako poradca viacerých amerických politikov vrátane prezidentských kandidátov, členov Kongresu a vládnych či bezpečnostných inštitúcií. Prostredníctvom svojho výskumného centra CPOST – Chicago Project on Security and Threats – pravidelne prezentuje analýzy, dáta o terorizme, politickom násilí a bezpečnostných hrozbách.
Podľa jeho aktuálneho vyjadrenia svet práve vstupuje do obdobia, v ktorom sa stretávajú tri nebezpečné krízy naraz.
Svoj pohľad na aktuálnu situáciu vysvetlil expert na politické násilie s viac ako tridsaťročnou praxou v nedávnom rozhovore so Stevenom Bartlettom na platforme Youtube.
Výmena moci
Za prvú krízu odborník považuje prechod moci v Spojených štátoch. Hlasovanie sa skončilo, no sčítanie a certifikácia výsledkov ďalej pokračujú. Časový posun medzi samotnou voľbou a oficiálnym ukončením procesu považuje Pape za jedno z najrizikovejších okien pre politickú nestabilitu v krajine.
Pripomína január 2021, keď práve toto obdobie vyvrcholilo útokom na Kapitol. Počas bezprecedentného incidentu v modernej histórii USA dav priaznivcov dosluhujúceho prezidenta Donalda Trumpa násilne vnikol do budovy sídla amerického Kongresu vo Washingtone. Porazený kandidát vtedy odmietol uznať svoju porážku voči Joeovi Bidenovi a spochybňoval výsledky tvrdeniami o volebných podvodoch.
Útočníci prehľadávali sály a kancelárie, pričom niektorí z nich boli ozbrojení. Veľa účastníkov si situáciu natáčalo a vysielalo na sociálnych sieťach. Po niekoľkých hodinách bola na miesto povolaná národná garda a policajné posily, ktorým sa podarilo budovu vypratať.
Priamo pri potýčkach alebo v určitej súvislosti s útokom zomrelo päť ľudí a viac ako 140 policajtov utrpelo zranenia. Federálne úrady postupne obvinili takmer 1 600 osôb. Stovky z nich boli odsúdené na tresty odňatia slobody za výtržnosti, napadnutie policajtov či sprisahanie. Po návrate do úradu v januári 2025 Trump väčšine z nich udelil milosť.
Nadobudnutím väčšiny v oboch komorách Kongresu získavajú demokrati zásadné páky na kontrolovanie a usmerňovanie vládnej moci. V Snemovni reprezentantov preberajú kontrolu nad výbormi, čím získavajú právo vydávať predvolania – subpoenas, vyžadovať interné dokumenty od Bieleho domu a spustiť vyšetrovanie prezidenta Trumpa či členov jeho administratívy, pričom majú aj právomoc iniciovať prípadnú ústavnú žalobu – impeachment.
Keďže ovládajú aj legislatívny proces a schvaľovanie federálneho rozpočtu, môžu zastaviť financovanie prezidentových kľúčových projektov a blokovať ním presadzovanú legislatívu.
Vďaka zisku väčšiny v Senáte majú navyše právomoc odmietnuť alebo blokovať prezidentské nominácie na súdne funkcie vrátane prípadných nominácií na Najvyšší súd, ambasádorov a vysokých predstaviteľov vlády.
Ich možnosti úplne presadiť vlastný zákonodarný program ostávajú obmedzené iba prezidentovým právom veta, na ktorého prehlasovanie by potrebovali dvojtretinovú väčšinu, alebo obštrukčnou taktikou v Senáte USA – filibuster, keď parlamentná menšina zámerne predlžuje rozpravu a blokuje hlasovanie o návrhu zákona.
Konflikt v Iráne
Druhú krízu podľa Papea predstavuje vojna s Iránom. Trump opakovane sľuboval eskaláciu po voľbách a označil ich za čas rozhodnutia medzi dohodou alebo „dorazením“ krajiny.
Washington už vraj priebežne sťahuje rodiny diplomatov z viacerých štátov Perzského zálivu, čo predstavuje pomerne nákladný krok. To naznačuje určitú mieru odhodlanosti.
Zároveň vraj prezident podľa uniknutých informácií požiadal o detailný plán útoku na Irán. Veliteľstvo Ozbrojených síl Spojených štátov pre strednú oblasť CENTCOM údajne dostalo rozkaz realizovať útočný plán do 96 hodín od vydania povelu.
Putinov nasledujúci krok
Tretia kríza súvisí s Ruskom. Pape očakáva, že Putin v čase okolo sviatku Dňa vďakyvzdania, ktorý v tomto roku pripadá na 26. novembra, pochopí, že od Trumpa ukrajinské územia nedostane.
Následne sa vraj môže snažiť eskalovať situáciu na Ukrajine a zasiahnuť jej civilnú infraštruktúru. Hlavným cieľom má podľa profesora byť energetika väčších ukrajinských miest, čo by vyradilo až 90 percent dodávok elektriny na obdobie jedného až dvoch mesiacov.
„Rastie počet signálov zo strany viacerých európskych vlád, že sa extrémne obávajú vývoja vojny na Ukrajine. Ako sa dnes hovorí, čaká nás ‚temná zima‘,“ mieni expert.
Násilný populizmus
Pape tvrdí, že nebezpečenstvo v Spojených štátoch rastie. Podľa jeho prieskumov dnes viac než 40 miliónov Američanov podporuje nasadenie armády proti demonštrantom, ktorí sa stavajú proti Trumpovej agende. Viac než 60 miliónov podporuje použitie sily proti tomu, aby Trump zostal prezidentom. Obe čísla sú dvojnásobné oproti septembru 2024.
Takúto situáciu nazýva násilný populizmus a prirovnáva ju k lesnému požiaru. Milióny ľudí na oboch stranách tvoria suché palivo. Nik však dnes nedokáže predpovedať, čo bude iskrou.
V roku 2021 ňou bol Trumpov výrok, že Mike Pence ich sklamal. Dav následne vtrhol do Kapitolu. Dnes by podľa Papea mohla podobnú úlohu zohrať konfrontácia federálnych agentov s protestujúcimi pri sčítaní hlasov.
Pasca eskalácie
Pre vojnu v Iráne používa Pape pojem pasca eskalácie. Silný štát napadne slabší, dosiahne taktické úspechy, no protivník paradoxne získa moc. Irán prevzal kontrolu nad Hormuzským prielivom, ktorým preteká približne 20 percent ropy vyťaženej vo svete.
Pape to prirovnáva k rulete. Trump najprv stavil na zabitie najvyššieho vodcu, potom na šesťtýždňovú leteckú kampaň a nakoniec na blokádu. Po šiestich mesiacoch však Irán stále nekapituloval.
Žetóny, ktoré sú v stávke, dnes predstavujú ceny pohonných hmôt, úrokové sadzby a politickú podporu. Samotný hráč si navyše peniaze požičal, a to od vlastnej strany. Veriteľ si po ne príde 3. januára budúceho roku, keď nastúpi nový Kongres.
Podľa profesora v minulosti hral veľmi podobnú hru prezident Lyndon Johnson. Rovnakým spôsobom stupňoval vojnu vo Vietname, keď jeho podpora klesala.
Do hry vstupujú aj osobné financie. Trumpova rodina podľa neho zarobila veľa na kryptomenách, ktorých hodnota stojí na dôvere v prezidentovu moc. Ak jeho vplyv zoslabne, časť toho majetku môže zmiznúť. Podľa experta preto nejde len o osobné poníženie prezidenta, ale aj o reálne finančné straty, ktoré by utrpel on a jeho najbližší.
Tri dni?
Podľa Papeových slov leží na prezidentovom stole trojdňový plán úderov na vedenie, rafinérie, energetiku a mosty v Iráne. Profesor ho prirovnáva k operácii Instant Thunder z roku 1991.
Malo ísť o drvivý letecký úder, ktorý by zničil irackú armádu s minimálnymi stratami na životoch civilistov aj Američanov. „Plánovali ju na tri dni s trojdňovými záložnými náletmi, trvala však 43 dní, a aj tak sa neskončila paralýzou irackej armády,“ vysvetľuje odborník. V Iraku vtedy zahynuli tisíce civilistov.
Hlavný problém expert vidí v tom, že keby došlo k zneškodneniu vedenia, čo je v prípade Iránu jedným z cieľov útoku, nemá kto zasadnúť za rokovací stôl.
Zvyšky iránskej armády by pravdepodobne útočili späť, napríklad na letiská v regióne. Ide vraj o realistický predpoklad. „Jemenskí húsíovia už napríklad v minulosti raketami zasiahli medzinárodné letisko v Rijáde, kde zabili vyše desať ľudí a zranili ich viac než tristo,“ poznamenáva profesor s tým, že ide o vzorec, ktorého opakovanie možno očakávať aj v súčasnosti. Dochádzalo by zrejme aj k takzvaným inšpiratívnym útokom, ktoré nie sú organizované zhora, a vylúčiť nemožno ani samovražedné atentáty.
Podobný vývoj by si vyžiadal ďalšie kroky v podobe nasadenia námornej pechoty a rozširovania mimoriadnych právomocí. To by mohlo Spojené štáty zatiahnuť do permanentnej vojny.
Dosah na ekonomiku
Pre ekonomiku by načrtnutý scenár znamenal vyššie ceny benzínu a nafty, čo by sa sekundárne prejavilo na zdražovaní iných tovarov a služieb. Samotný rast spotrebiteľských cien vraj čiastočne vysvetľuje aj nedávne nepokoje vo Francúzsku, ktoré sa následne rozšírili do ďalších európskych krajín.
Pape navyše očakáva, že by zároveň stuhol už aj tak zamrznutý trh s bývaním. Podľa jeho scenára by sa v najbližších týždňoch mohli vzájomne hýbať ceny energií, úrokové sadzby aj politická stabilita.
Okrem toho údajne pribúdajú aj kybernetické riziká. Pape pripomína aj rôzne krízové scenáre. Príkladom môže byť júlový výpadok vody v Minnesote, pri ktorom New York Times citoval predstaviteľov spravodajských služieb, ktorí videli v útoku rukopis Iránu.
Viaceré štáty medzitým spustili masívnu kampaň, ktorá radí domácnostiam vytvárať si zásoby na tri dni, vrátane vody, konzerv, batérií či hotovosti. To však podľa profesora nepomôže, pokiaľ sú útoky opakované.
Tri poistky
Aj keď Pape priznáva, že absolútna istota naplnenia jeho predikcií neexistuje, považuje ich za pravdepodobný scenár. „Ak si prejdeme celou trajektóriou, bude to viesť k devastačnému roku 2027,“ pripomína.
Celý reťazec by sa vraj následne mohol skončiť eskaláciou napätia aj medzi Európou a Ruskom. Pokiaľ sa Ukrajina rozhodne odvetne reagovať na ruské útoky, Putin by mohol chcieť potrestať jej podporovateľov. Ak by naozaj došlo k zapojeniu Európy do konfliktu, výraz, ktorý by bol pre situáciu najvýstižnejší, by podľa neho bol „tretia svetová vojna“.
Profesor však načrtáva aj tri poistky, ktoré dokážu negatívnemu vývoju zabrániť. Senátori a poslanci snemovne by podľa neho mali vyhlásiť, že Trump nemá situáciu voči Iránu eskalovať, kým nezasadne nový Kongres. Výnimkou je situácia, ak by Irán zaútočil prvý.
Guvernéri a starostovia by zas mali počas sčítavacieho obdobia vyzvať prezidenta, aby vyhlásil moratórium na nasadenie všetkých federálnych ozbrojených agentov v ich mestách, pokiaľ si to sami nevyžiadajú. Tým by sa podľa neho odstránila zo stola možnosť, že by sa násilný populizmus dostal mimo kontroly.
Poslednou poistkou je zapojenie ďalších štátov, ktoré nie sú súčasťou konfliktov, do mediačného procesu. Sprostredkovateľské krajiny ako Pakistan, Katar či India by mali vyzvať všetky strany, aby sa vyhli cieleniu na civilnú infraštruktúru a rezidenčné oblasti.
