Európske domácnosti boli vyzvané na zabezpečenie trojdňovej sebestačnosti a pripravenosti na krízový stav. Špecialista na civilnú ochranu zdôvodňuje usmernenia.
Nové odporúčania Európskej komisie a národných úradov civilnej ochrany v členských štátoch prebudili obyvateľov starého kontinentu z doterajšej pasivity. Európa pristúpila k výraznému zintenzívneniu úsilia o posilnenie svojej pripravenosti a priebežne zavádza konkrétne opatrenia na zvýšenie svojej odolnosti.
Cieľom nového usmernenia pre občanov je dosiahnutie minimálne 72-hodinovej sebestačnosti domácností pre prípad mimoriadnych udalostí. Otázka, či sa Európa pripravuje na ozbrojený konflikt, dnes rozdeľuje verejnú mienku aj na Slovensku.
„Nie sme vo vojne, ale nie sme ani v mieri. Žijeme v nebezpečnej šedej zóne a tá sa môže v okamihu zmeniť na červenú. Musíme byť ostražití,“ skonštatovala komisárka pre rovnosť, pripravenosť a krízový manažment Hadja Lahbib začiatkom novembra.
Tie isté cesty
Zasadnutie Európskeho fóra civilnej ochrany otvorila bývalá belgická ministerka zahraničných vecí a súčasná komisárka vlastným príbehom z Afganistanu spred viac ako dvoch dekád.
Počas svojho pôsobenia v belgickej televízii sa ako mladá novinárka stretla s mnohými ľudskými tragédiami. Pri výkone svojej práce videla veľké množstvo pohnutých osudov a ťažkých životných príbehov. Skúsenosť z práce pre televíziu ju tak vystavila priamemu kontaktu s utrpením a nešťastím iných ľudí.
„Vojna sa práve začala a pamätám si rodiny, ktoré kráčali po cestách so všetkým, čo mali, na chrbte. V čase, keď som informovala o týchto rodinách, Európa sa ticho rozhodla viac ako päťtisíc kilometrov odtiaľ, tu v Bruseli, že žiadna krajina by nemala čeliť katastrofe sama. V ten deň sa odhodlala podať svoju pomocnú ruku,“ začala komisárka svoj príhovor.
„O dvadsať rokov neskôr padol Kábul. Sledovala som zábery z letiska a spoznávala som tie isté rodiny, tie isté cesty. Aj vtedy tam bola európska pomocná ruka. Náš mechanizmus civilnej ochrany pomohol šiestim krajinám letecky prepravovať viac ako 21-tisíc ľudí do bezpečia. Väčšina z nich boli Európania, ale boli medzi nimi aj Afganci, ktorých životy boli po návrate Talibanu v ohrození,“ pokračovala zanietene.
Po oslave mechanizmu únie v oblasti civilnej ochrany, ktorý má za sebou štvrťstoročie, komisárka vyzdvihuje pripravenosť zasiahnuť v prípade potreby repatriácie z vojnových zón a bezprostrednej hrozby lesných požiarov, povodní, zemetrasení, hurikánov či pandémií.
„Dnes ráno sú milióny Európanov na ceste do práce alebo do školy. Nemyslia na to, že tu sme a tak by to malo byť. Našou úlohou je byť pripravení v deň, keď nás budú potrebovať,“ uzatvorila politička.
Jej slová vyvolali silnú odozvu v mnohých európskych krajinách. Akoby odrazu verejnosť nadobudla pocit, že doterajší poriadok definitívne skončil a súčasné podmienky sa zásadne menia.
AP Photo/Lewis Joly
Foto: AP Photo/Lewis Joly
Štvorica usmernení
Európske fórum civilnej ochrany, ktoré spája tvorcov politík, orgány civilnej ochrany, záchranné zložky, odborníkov z praxe, výskumníkov a ďalšie kľúčové zainteresované strany z celej Európy, ale aj mimo nej, prinieslo odpovede na mnohé pálčivé otázky.
Zverejnenie nových usmernení pre občanov, ktoré nabádajú na zvýšenú ochranu počas núdzových situácií, predstavuje reakciu na rastúce bezpečnostné hrozby a klimatické zmeny.
Samotné odporúčania pritom nadväzujú na širšiu Európsku stratégiu únie pre pripravenosť, ktorá má posilniť celospoločenskú odolnosť voči prírodným katastrofám, kybernetickým útokom či geopolitickým konfliktom.
Tieto iniciatívy vychádzajú z nedávno prijatého odporúčania Komisie o operačnej kontinuite a záťažovom testovaní s cieľom posilniť odolnosť národných kontaktných miest civilnej ochrany v celej Európe.
Na podporu krajín Európskej únie boli zverejnené nové usmernenia pre pripravenosť v štyroch oblastiach.
Prvým je zvládnutie troch dní v núdzovej situácii. Jeho cieľom je zabezpečiť schopnosť ľudí postarať sa o seba v kľúčových prvých hodinách, kým je pomoc na ceste. Usmernenie o sebestačnosti vychádza z Niinistöovej správy, ktorá pojednáva o posilnení civilnej a vojenskej pripravenosti a pohotovosti Európy.
Strategický dokument Európskej komisie zverejnený v októbri 2024 vypracoval bývalý fínsky prezident Sauli Niinistö spoločne s tímom ďalších autorov. Správa komplexne hodnotí bezpečnostné riziká, ktorým Európska únia čelí, a prináša približne 80 odporúčaní na posilnenie civilnej a vojenskej pripravenosti na krízy.
Za týmto účelom bolo vydaných aj niekoľko oficiálnych národných sprievodcov na núdzové situácie. K jednému z najlepšie hodnotených patrí dokument s názvom „72 hodín: Ako sa pripraviť na krízové situácie a spoločne ich zvládnuť“. Manuál vyšiel pod hlavičkou ministerstva vnútra v spolupráci s Hasičským záchranným zborom Českej republiky.
Druhé usmernenie sa vzťahuje na zabezpečenie výučby pripravenosti v školách vrátane školení pre učiteľov. Prostredníctvom hry a rutiny by sa mali deti naučiť konkrétne postupy v krízových situáciách.
Tretia téma sa týka inkluzívnej pripravenosti, napríklad pre ľudí so zdravotným postihnutím. Usmernenie má pomôcť úradom a prvým záchranárom zabezpečiť, aby sa do plánovania, varovaní a reakcií zapojil každý.
Štvrtý návod súvisí s komunikáciou rizík. Ľudia totiž musia vedieť, čo robiť pred krízou a ako nájsť informácie, ktorým môžu dôverovať. V súčasnosti je to dôležitejšie ako kedykoľvek predtým.
Dôvera zachraňuje
Komisárka Lahbib teda nespája intenzívnejšiu komunikáciu opatrení so žiadnou bezprostrednou hrozbou vojenského konfliktu ani inej výnimočnej krízovej situácie a nabáda na zachovanie pokojného prístupu.
„Dobré informácie prekonávajú strach. Chceme, aby ľudia boli ostražití, nie znepokojení. Pripravení, nie vystrašení. Takto budujeme kultúru pripravenosti. Kultúru, ktorá ľuďom dáva sebavedomie a nenapĺňa ich strachom,“ podčiarkla svoje vyjadrenia.
Dôvera podľa nej môže zachrániť životy. Nedá sa však vybudovať uprostred krízy. Preto považuje za dôležité ju vybudovať skôr, „než sa plamene rozšíria alebo stúpne voda“.
Svoje posolstvo zakončuje predstavou Európy o 25 rokov: „Pri každých vchodových dverách je taška na pomoc taká bežná, ako lekárnička v aute. Každé dieťa vie, čo má robiť, keď zaznie siréna. Každá radnica vie, koho má zavolať. A keď stúpne voda alebo horí les, pomoc bez váhania prekročí hranice“.
Pohľad experta
Forbes Slovensko požiadal o komentár k usmerneniu o sebestačnosti domácností a k dôvodom jeho vytvorenia špecialistu na spracovanie plánov a dokumentácie v oblasti civilnej ochrany Rudolfa Otrísala. Podľa jeho slov dôvody na paniku v súčasnej situácii nie sú namieste.
„Aktuálna snaha o budovanie celospoločenskej odolnosti dnes nevychádza z bezprostrednej hrozby vojenského konfliktu, ale z vytriezvenia z dlhoročnej ilúzie absolútnej bezpečnosti. Európska únia si po sérii nečakaných kríz, od pandémie cez klimatické výkyvy až po návrat geopolitického napätia do jej bezprostredného susedstva, uvedomila zraniteľnosť dodávateľských reťazcov a obmedzenú kapacitu štátnych zložiek v prvých hodinách katastrof. Požadovaná 72-hodinová sebestačnosť domácností teda nemá byť prejavom paniky, ale pragmatickým krokom, ktorý má záchranným zložkám uvoľniť ruky pre pomoc tým najzraniteľnejším,“ mieni expert.
Podľa neho zverejnené odporúčania zároveň nastavujú zrkadlo aj samotným občanom v časoch, keď sa zodpovednosť za vlastnú bezpečnosť nesprávne vníma ako výhradná povinnosť štátu.
„V minulosti nebolo potrebné viesť ľudí k sebestačnosti a pripravenosti na núdzové situácie, bola to prirodzená súčasť ich života. Takmer každý mal takýto balík doma pripravený. Občania vtedy mali skúsenosti z krízových situácií a ozbrojených konfliktov, ktorým museli čeliť,“ vysvetľuje odborník.
Pripomína tiež dostupnosť oficiálnych dokumentov civilnej ochrany na Slovensku. „V súčasnosti je k dispozícii brožúra Ministerstva vnútra Slovenskej republiky s názvom ‚Čo robiť v prípade krízy alebo ozbrojeného konfliktu‘. Dokument obsahuje návod na prípravu na krízovú situáciu. Okrem vody, potravín a liečiv zahŕňa aj prostriedky na zabezpečenie tepla a technické vybavenie na udržanie komunikácie. Prináša aj praktické pokyny pre správne konanie po zaznení varovného signálu, postupy pre prípad evakuácie a návody na zvládnutie špecifických krízových situácií. Dokument je k dispozícii na stránkach okresných úradov na odbore krízového riadenia,“ poznamenáva špecialista na civilnú ochranu.
Zároveň dodáva, že okrem pripravenosti občanov na prvé dni akéhokoľvek núdzového stavu je vypracovaný aj systém zabezpečenia základných životných potrieb pre občanov zo strany štátu.
„V prípade vzniku mimoriadnej situácie, pri ktorej by došlo k nedostatku niektorých základných životných potrieb, napríklad pri panickom vykúpení tovarov, štát zasiahne a začne regulovať ich predaj. Nemusí pritom ísť len o potraviny, môže ísť napríklad o lieky, pohonné hmoty a podobne. V obciach sú pripravené výdajne odberných oprávnení, ktoré by občanom odovzdali na čas takejto krízy poukážky, na základe ktorých by si dokázali kúpiť dotknutý tovar. Tým sa zabezpečí prístup k životne dôležitému tovaru pre každého a zamedzí sa špekuláciám či podvodom. V minulosti sa tak napríklad stalo pri povodniach v Českej republike, keď sa balenie jednej vody predávalo za neprimerane vysokú cenu. Zostáva len veriť v zodpovednosť občanov, aby aktivácia takýchto výdajní nebola v budúcnosti nikdy potrebná,“ podotýka Otrísal.
Apeluje aj na zmenu prístupu, ktorá si vyžaduje prechod od pasívneho spoliehania sa na systém k aktívnej pripravenosti jednotlivcov. „Schopnosť zabezpečiť si pitnú vodu, základné potraviny a informácie v krízových momentoch nie je prípravou na koniec sveta, ale návratom k základnej životnej logike a vyššej odolnosti celej spoločnosti,“ uzatvára.
