4. augusta 2019

Svätý Jur pôsobí počas roka ako vcelku ospalé mesto, no v letných mesiacoch tu stretnete aj zahraničných turistov. Láka ich kvalitné víno a rozsiahla história. Pokiaľ by ste chceli nájsť oboje na jednom mieste, stačí pohľadať piaristický kláštor. Kedysi v tejto tristoročnej stavbe sídlilo gymnázium, v ktorom študovali aj kráľ Madagaskaru Móric Beňovský či hudobný skladateľ Eugen Suchoň, teraz v nej nájdete vinárstvo Bognár.

S Róbertom Bognárom sme sa stretli vo vinotéke, ktorú otvoril minulý rok v januári. Odvtedy do nej môžete zavítať a vychutnať si víno priamo v historických priestoroch každý deň. „Mám rád zákazníkov, čo si nechajú poradiť,“ hovorí Bognár. Nie raz sa totiž stalo, že si návštevník vypýtal Tramín červený a zostal prekvapený, keď mu naliali biele víno. Chyták spočíva v hrozne, ktoré síce patrí medzi biele odrody, ale jeho šupka má po dozretí červený nádych, z čoho vyplýva daný názov.

Desať pod desať: Vína, ktoré zvládnete aj v letnom teple. A trochu aj ušetríte

Víno Bognár nájdete aj v predajniach kvalitných potravín Yeme a Kraj. Okrem toho sa dá objednať, čo využívajú viacerí zahraniční odberatelia. „Po otvorení vinotéky bol jedným z našich vôbec prvých hostí Švéd, ktorý sa tu zastavil aj so svojím sprievodcom,“ spomína Bognár. „Zachutilo mu a odvtedy si každé dva mesiace objednáva jeden alebo tri kartóny, hoci preprava do Štokholmu ho vyjde viac ako dané víno.“

Vinotéku otvorenú minulý rok navštevujú aj zahraniční turisti. Foto: Róbert Bognár

Zariskoval a uspel

Začiatky vinárstva Bognár siahajú až do obdobia po prvej svetovej vojne. „Prastarý otec odišiel do Ameriky, tam zarobil peniaze, a keď sa vrátil, odkúpil niekoľko vinohradov,“ spomína terajší majiteľ. Socializmus však spôsobil v histórii vinárstva dlhú pauzu, keďže v štyridsiatom ôsmom rodine všetko zhabali a vrátili až po revolúcii.

Vinárstvo Berta vedie štvorčlenná rodina. Ako prví dali u nás zbohom korkovým uzáverom

Róbert Bognár sa snažil vo výrobe vína pokračovať, spočiatku pripravoval len niekoľko fliaš pre seba a známych. Zlom prišiel v roku 2012. „Spravil som trochu viac vína a podarilo sa mi ho pomerne rýchlo predať. Veľké množstvá sa však popri práci vyrábať nedajú, pokiaľ chcete naozaj kvalitu.“ Napokon sa rozhodol zariskovať.

Vinárstvu sa začal venovať naplno, a keď mu už vlastná pivnica nestačila, prenajal si priestory piaristického kláštora. Do remesla sa taktiež zapojila jeho rodina. Syn študuje na vinárskej strednej škole v Modre, dcéra sa začína zúčastňovať prezentačných podujatí, ktoré organizuje aj Svätojurský vinohradnícky spolok, a manželka nechýba pri spracovaní hrozna. Oberanie úrody zamestná vždy všetkých.

V roku 2012 sa Róbert Bognár začal venovať vinárstvu naplno a opäť sa z toho stal prosperujúci rodinný biznis. Foto: Róbert Bognár

Víno cestovalo ďalej ako on

Rizling rýnsky, Rizling vlašský, Müller Thurgau, Veltlínske zelené, Pesecká leánka, Rulandské biele, Irsai Oliver či Frankovka modrá. Už z týchto názvov hrozna je jasné, že Bognár sa najviac zameriava na biele vína, ale nechýbajú tiež ružové a červené.

Osobne má najradšej suchý Rizling rýnsky. Pri poznámke, že je teda na kyslé vína, sa zasmeje. „Suché víno nemusí byť kyslé, keď pri výrobe vytvoríte harmóniu medzi kyselinami a zvyškovým cukrom,“ vysvetľuje. „Taktiež platí, že zo zlého hrozna dobré víno neurobíte. Avšak z dobrého hrozna ešte stále môžete urobiť zlé víno.“

Keďže Svätý Jur patrí do Malokarpatskej vínnej cesty, Bognár nemusí hľadať prezentačné príležitosti ďaleko. Napriek tomu prihlasuje svoje vína na zahraničné súťaže. „Majú vysokú objektivitu, keďže v porote sedia najšpičkovejší degustátori z celého sveta, ktorí po množstve ochutnávok už vedia rozoznať kvalitu,“ zdôvodňuje.

V pivnici piaristického kláštora prebiehajú degustačné podujatia. Foto: Róbert Bognár

Vzorky svojich vín každoročne posiela napríklad do New Yorku na charitatívnu vinársku súťaž Finger Lakes, odkiaľ mu naposledy prišla zlatá medaila. „Moje víno tam bolo, no ja som v živote v Amerike nebol,“ smeje sa. To isté platí aj o Pekingu, kde sa minulý rok konala putovná súťaž Concours Mondial, z ktorej má takisto najcennejšiu medailu.

Na stránke vinárstva Bognár nájdete okrem týchto ešte niekoľko desiatok slovenských a zahraničných ocenení, preto sme sa spýtali na najaktuálnejšie a zároveň preňho najcennejšie. Skúsený vinár bez váhania spomenul vinársku súťaž Vinalies Internationales de Paris, ktorá sa často označuje za najprestížnejšiu. „Tento rok si najviac vážim zlatú medailu za Tramín červený a dve strieborné medaily za biely Devín a ružový Cabernet Sauvignon.“

Klimatické zmeny vidno aj na hrozne

Podľa Bognára sa globálne otepľovanie prejavuje vo vinohradoch minimálne dvoma spôsobmi. „Chorobám, ktoré zvyčajne napádajú vinič, sa nedarí, keď je viac ako tridsať stupňov. Už takmer nemusím postrekovať,” delí sa o svoje postrehy vinár. Vysoké teploty taktiež spôsobujú, že cukornatosť hrozna je natoľko dostatočná, že počas výroby vína netreba pridávať repný cukor, čím sa zachováva originálna chuť.

Zo zlého hrozna dobré víno neurobíte. Avšak z dobrého hrozna ešte stále môžete urobiť zlé víno. Foto: Róbert Bognár

Minulý rok sa dokonca do jeho pamäti zapísal tým, že s rodinou museli oberať o mesiac skôr, a prišli tak o dovolenku. „Bola veľmi teplá jar a vinič si nadbehol. Starí ľudia si nepamätali, že by sa niekedy také niečo udialo. Zvyčajne sa oberá na začiatku septembra, vtedy sme do vinohradov chodili už v prvé augustové dni.”

Pre chod vinárstva je to však lepší prípad ako situácia z roku 2010, keď bolo hrozno zničené krupobitím alebo dodatočne zhnilo. „Hovorí sa, že vinár môže byť spokojný vtedy, keď má jednu úrodu vo vinohrade, jednu úrodu v pivnici a jednu úrodu na bankovom účte. Vtedy, ak by aj prišiel zlý ročník, vás to existenčne neohrozí, lebo ste istení úrodou z predchádzajúceho roka.“

Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk