Presne pred 20 rokmi začal vtedy ešte neznámy diskontný reťazec písať históriu na Slovensku. Nemecký reťazec Lidl síce neprišiel na Slovensko ako prvý zahraničný hráč, ale stihol sa za pomerne krátke obdobie dostať až do čela rebríčka potravinových reťazcov. Za minulý rok sa mu ako prvému podarilo pokoriť hranicu tržieb na úrovni viac ako dve miliardy eur.
Lidl síce prišiel na Slovensko ako posledný z veľkých reťazcov, no jeho dravá expanzia dohnala jeho časový sklz. Otváranie nových predajní po Slovensku bolo rýchle. Hneď v prvý deň v roku 2004 sa na mape Slovenska objavilo 14 predajní. Do konca roka ich bolo už 41. V súčasnosti prevádzkuje 164 predajní a nebude to konečné číslo. Svoje pobočky chce totiž otvárať aj v menších mestách.
Forbes
Spočiatku si Slováci zvykali na nové značky, často uložené na paletách v predajniach, rozpačito. Kompenzovali to nižšie ceny, než na aké boli zvyknutí v iných obchodoch. Aj to sa zrejme podpísalo pod to, že zákazníci navštevovali Lidl čoraz viac a obrat nemeckého diskontu z roka na rok rástol.
Nerástli iba finančné ukazovatele, ale aj počet ľudí, ktorý preň pracovali. Dnes Lidl zamestnáva po celom Slovensku viac ako 6600 pracovníkov. Je tiež významným platcom dane do štátneho rozpočtu. Za 20 rokov zaplatila spoločnosť na daniach na Slovensku takmer tri miliardy eur.
Firma informuje, že len za vlaňajšok zaplatila na dani z príjmu 34 miliónov eur, čo predstavuje takmer jedno percento z celkového objemu tejto dane zaplatenej na Slovensku v roku 2023.
Líder medzi reťazcami
Lidl je tržbami najväčší na Slovensku. Vlani sa mu podarilo ako prvému potravinovému reťazcu v krajine pokoriť métu dvoch miliárd eur. Medziročne to bol nárast o desať percent. Predvlani bol dvojkou na Slovensku britský reťazec Tesco s tržbami na úrovni 1,6 miliardy eur.
Výsledky za minulý rok ešte nezverejnil. Tesco pôsobí na Slovenku od roku 1996 a dlhé roky bol slovenskou jednotkou. Lidl mu prvenstvo uchmatol prvý raz v roku 2020.
Otázkou ostáva, či sa britskému reťazcu podarí obhájiť druhú priečku. Na chrbát mu totiž dýcha druhý nemecký reťazec Kaufland. Tržby za minulý rok mu narástli o 14 percent a dosiahli 1,75 miliardy eur. Na Slovensko prišiel v roku 2000 a za 24 rokov sa mu podarilo expandovať až na 79 predajní. V tomto obchodnom roku chce pridať ešte šesť predajní.
Spoločnosť Billa bola prvým zahraničným reťazcom, ktorý na Slovensku otvoril svoju predajňu. Bolo to v roku 1993, teda v tom istom roku, keď vznikol samostatný štát. V súčasnosti prevádzkuje na Slovensku až 160 predajní. Rakúskemu reťazcu narástli tržby za minulý rok o desať percent na 850 miliónov eur.
Na Slovensku navyše podniká aj spoločnosť Terno real estate, ktorá prevádzkuje predajne pod značkami Kraj s 35 predajňami či Terno a Moja Samoška s viac ako 130 predajňami. Obrat mala spoločnosť v roku 2023 na úrovni 231 miliónov eur, čo bol medziročný nárast o sedem percent. Spoločnosť bola viac ako šesť rokov v účtovnej strate. Situácia sa otočila až vlani, keď dosiahli zisk na úrovni 377-tisíc eur.
Rovnako má biznis na Slovensku aj firma MILK-AGRO. V rámci maloobchodu prešla úspešným vývojom – od prvej predajne otvorenej v roku 1992 až po súčasných viac ako 180 maloobchodných predajní nachádzajúcich sa v mestách a obciach celého Slovenska.
Na inflácii nezarobili
Aj napriek útokom politikov, ktorí hovorili o tom, ako reťazce „žmýkajú Slovákov“ a treba im vraj „klepnúť po prstoch“, dáta ukazujú, že na inflácii nezarobili. „Obavy, že reťazce si celú infláciu prenesú do koncových cien a ešte si niečo navyše odkroja, sa nakoniec nenaplnili,“ píše vo svojej správe analytik Finstatu Martin Lindák.
Vysvetľuje, že obchodná marža, ktorá dáva do pomeru tržby z predaja tovaru a náklady na jeho obstaranie, väčšine obchodov klesla, prípadne len mierne podrástla. Z analýzy vyplýva, že reťazcom na Slovensku v roku 2021 v priemere ostalo z každého eura zarobeného na predaji tovaru po uhradení nákladov na jeho obstaranie vyše 29 centov.
Aj napriek tomu politici spomínajú špeciálny odvod pre reťazce. Predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu Martin Krajčovič hovorí, že by išlo o antisociálne opatrenie, ktoré by mohlo zodvihnúť ceny potravín.
„Ak by bol takýto zákon prijatý, išlo by o novú daň výlučne iba na potraviny, čo by bolo jednoznačne antisociálne opatrenie roka. Kým v roku 2018 pri snahe uplatniť takúto daň pre obchodné reťazce na Slovensku sa to iba predpokladalo, dnes sa to dá najmä na maďarskom príklade potvrdiť ako nesporný fakt,“ tvrdí Krajčovič pre Forbes.
Takáto daň je podľa neho ako zvýšenie DPH, ale s dopadom iba na potraviny, nie na iné luxusné tovary, ktoré si bežní ľudia nekupujú, čo je nespravodlivé, najmä k najslabším sociálnym skupinám obyvateľstva. Vysvetľuje, že na prípade Maďarska môžeme vidieť, že táto cesta ceny potravín nielenže neznižuje, ale naopak, spoľahlivo vedie k ich zdražovaniu.
Číslo dňa
8 miliárd libier
To je suma, ktorú sa chystá internetový gigant Amazon v najbližšej dobe investovať vo Veľkej Británii. Peniaze pôjdu na výstavbu, prevádzku a údržbu dátových centier. Dopyt po cloudových službách sa zvyšuje aj pre využívanie umelej inteligencie. Amazon oznámil veľké investície aj v Španielsku či Nemecku.
Krátke správy
Kľúčová sadzba sa znížila. Vo štvrtok podľa očakávania Európska centrálna banka znížila svoje kľúčové úrokové sadzby o 25 bázických bodov. Kľúčová depozitná sadzba klesla na 3,5 percenta. Menovú politiku uvoľnila druhý raz v tomto roku v reakcii na pokles inflácie a riziko nižšieho ekonomického rastu.
Slovenská firma MultiplexDX vedca Pavla Čekana ohlásila významnú novinku. Podpísala totiž zmluvu o vedeckej a medicínskej spolupráci s jedným z najlepších onkologických ústavov na svete. Používajú sa v ňom najmodernejšie technológie na diagnostiku rakoviny a tie najinovatívnejšie onkologické lieky.
Vďaka spolupráci budú môcť pracovať na ďalšej klinickej validácii ich testu pre pacientky s rakovinou prsníka. Podľa Čekana, ktorý o novinke informoval na sociálnej sieti, je táto spolupráca dôkazom, že na Slovensku vyvíjame svetové veci a inovácie, o ktoré má záujem aj špičkový onkologický svet.
Foto: Vojtěch Veškrna
Foto: Vojtěch Veškrna
Európsky priemysel bije na poplach. Ceny elektriny a plynu pre priemysel sú v rámci Európskej únie aj naďalej násobne vyššie v porovnaní s konkurentmi z tretích krajín. Európske spoločnosti platili v závere minulého roka za elektrinu o 158 percent viac, než ich konkurenti v USA. Pri plyne bol rozdiel ešte väčší a platili až o 345 percent viac.
Vyplýva to zo správy o konkurencieschopnosti priemyslu v EÚ, ktorú vypracoval bývalý guvernér Európskej centrálnej banky Mario Draghi. Zamestnávatelia združení v Republikovej únii zamestnávateľov zdôrazňujú, že pokiaľ EÚ urýchlene neprijme potrebné opatrenia, európsky priemysel bude aj naďalej v oslabení.
Čínska automobilka Geely hľadá miesta pre závod v Európe. Z pohľadu tržieb je v Číne druhá najväčšia. Vlastní Volvo Cars, má spoločný podnik s Renaultom a podiely v Aston Martin a Mercedes-Benz. Automobilka v súčasnosti predáva v Európe iba jeden hybridný model. To by sa malo časom zmeniť a chce čoraz viac preniknúť na európsky trh. Pomôcť by jej v tom mal práve nový závod.
