SNG pretvorila na miesto na svetovej úrovni, potom prišlo odvolanie. Alexandra Kusá bola odvolaná ministerkou Martinou Šimkovičovou z pozície generálnej riaditeľky Slovenskej národnej galérie. Svoj post zastávala od roku 2010.
Jedným z najvýraznejších úspechov jej vedenia bola desaťročie trvajúca rekonštrukcia samotnej galérie, ktorá zbiera ocenenia po celom svete. „Aj úspešná rekonštrukcia SNG tak vyzerá preto, lebo je tu kontinuita. My nič nevybudujeme v tejto krajine, ak tu nebude kontinuita,“ hovorí Alexandra Kusá v rozhovore pre Forbes.
Sme uprostred letnej dovolenkovej sezóny, vonku je cez 30 stupňov a niekoľko ľudí netrpezlivo čakalo na otvorenie pred Slovenskou národnou galériou (SNG). Je takýto záujem ľudí bežný?
Odkedy máme novú budovu, tak je to bežný obraz. Podarilo sa nám to konečne rozbehnúť. Už to funguje tak, ako sme zvyknutí napríklad z Viedne.
Ste teda spokojná?
Musím priznať, že som šťastná. Nejde iba o výstavy, ale celý priestor. Jedna vec je návštevnosť, tou druhou skutočnosť, že ľudia tu zotrvávajú a cítia sa dobre. Ide o veľké zadosťučinenie, že sme pre nich vytvorili priestor, kde sa môžu cítiť ako v Európe.
Dôležitá je kontinuita
Ak som dobre počítal, za vášho pôsobenia ako riaditeľky SNG sa na poste šéfa rezortu kultúry vystriedalo sedem ministrov či ministeriek. Ako vnímate to, že ministerka kultúry Martina Šimkovičová sa snaží navodzovať dojem u verejnosti, že výmeny na hlavných pozíciách v SNG či SND sú pri zmenách vlády niečo bežné? Veď história a prax nám ukazuje, že sedem ministrov kultúry vás v minulosti nevymenilo.
Aj úspešná rekonštrukcia SNG tak vyzerá preto, lebo je to kontinuita. V krajine nevybudujeme nič, ak tu nebude. Je dôležité, aby si štafetu odovzdávali ľudia, ktorým ide o rovnakú vec. Vôbec neviem rozmýšľať ako pani ministerka. Sú veci, ktoré sa menia, ako napríklad politika a je to aj jej princíp. Potom sú tie, ktoré sa nemenia, a to je kultúra. Má svoje pravidlá. Sú to dva rozdielne svety a ich nepochopenie.
Vy ste v SNG ostali. Aká je vaša aktuálna pozícia?
Moja aktuálna pozícia je senior kurátorka. Pracovala som ako kurátorka aj predtým, ako som sa stala riaditeľkou. Mám rozpracované dva katalógy a dve knihy. Chystáme veľkú výstavu Vladimír Dedeček a SNG. Na tomto pracujem, kým si má nové vedenie ako kurátorku bude chcieť nechať. Myslím, že som dobrou kurátorkou.
Podľa čoho rezort kultúry vyhodnocuje úspešnosť či neúspešnosť riadenia SNG? Sú na to nejaké číselné ukazovatele či tabuľky ministerstva kultúry?
Za normálnych okolností máte kontrakt. Vyhodnocovanie by malo byť založené na tom, ako ho naplníte. Kontrakt znamená to, čo si štát od nás objednáva. A nejde len o výstavy, ako si niektorí ľudia myslia. Je veľa ďalších činností, ktoré vykonávame pre štát. Staráme sa napríklad o diela alebo digitalizujeme kultúrne dedičstvo.
V skutočnosti tá najviditeľnejšia časť, teda výstavy, je tá najmenšia, ktorú robíme. Je to len špička ľadovca. Spravujeme štyri pamiatky po Slovensku a máme na starosti aj mnoho iných činností, o ktorých súčasné ministerstvo podľa mňa vôbec netuší. Vedenie by sa teda malo vyhodnocovať podľa kontraktu. Podľa vyjadrení súčasného ministerstva to skôr tipujem na krištáľovú guľu.
Čo znamená v praxi, že musíte za rok zdigitalizovať nejaký počet diel?
Máme nastavené niektoré parametre. Je to iné, ako keď vyrábate napríklad cvičky. Presne viete, že cvičku vyrobíte za 13 sekúnd a viete si to potom kvantifikovať. Niektoré výtvarné dielo zreštaurujete za týždeň, iné za tri a niektoré za rok. Prirovnala by som to aj k novinárskej práci, ktorá je rovnako kreatívna. Viete mať napísaný článok za päť minút, ale viete sa mu venovať aj do hĺbky a trvá to dlhšie. Záleží od témy a od toho, koľko času jej potrebujete venovať na jej štúdiu.
Je to kreatívna práca, ktorá sa ťažko kvantifikuje. Používať na ňu manažérske kritéria nie je správne. Je nevýhodné pre štát, keď sme rok reštaurovali tabuľovú maľbu z 13. storočia? Samozrejme, že to je výhodné, lebo to je jedinečná vec. Niečo podobné budete robiť za možno najbližších 13 rokov. Jednoducho sa tu nedajú aplikovať jednoduché manažérske kritériá.
Dlho sa hovorí o tom, že kultúra na Slovensku je podfinancovaná. S akým rozpočtom SNG pracuje?
Odkedy je SNG zrekonštruovaná, tak máme zvýšený rozpočet na úroveň 13 miliónov eur. Staráme sa o budovu, ktorá má rozlohu takmer 30-tisíc štvorcových metrov, zámok vo Zvolene s obrovským parkom, galériu Ľudovíta Fullu v Ružomberku a Schaubmarov mlyn v Pezinku. Zároveň sa staráme o 100-tisíc diel v našich depozitároch.
Navyše robíme program či vzdelávacie aktivity. Starostlivosť o fond s umením znamená, že ho aj prezentujete, robíte výstavy a snažíte sa byť ostrovom pre kultúru. Tým, že máme pôsobnosť na celom Slovensku, tak to nie je len záležitosť Bratislavy. Máme návštevníkov, ktorí prídu do Bratislavy z Košíc a začínajú práve návštevou SNG. Uprednostnia ju pred nákupným centrom. Mať vlastnú národnú galériu je základná kultúrna výbava štátu. Je zaujímavé, že každý tomu rozumie, keď ide do zahraničia, ale tu to tak nebolo. To sa však zmenilo.
Máte aj vlastné príjmy a z čoho všetkého sa skladajú?
Áno, máme aj vlastné príjmy. To je to, čo sme zarobili predajom lístkov, katalógov či prenájmom našich priestorov. Za minulý rok to bolo takmer milión eur. Máme tiež stabilných podporovateľov, ako je napríklad Tatra banka. Nie je to o tom, že oni nám pošlú peniaze a my niekam pridáme ich logo, ale spoločne vymýšľame projekty.
Naše a ich videnie sveta je podobné. Podporila nás aj klinika pána Veselého, ktorá nám zakúpila umelecké dielo. Pracujeme veľmi otvorene a v tom podľa mňa vidia predstavitelia ministerstva problém. Treba povedať, že sme otvorení pre každého, nie len pre voličov jednej či dvoch strán. Naši návštevníci sú z celého spektra, rovnako ako aj naša ponuka, aby si každý našiel to svoje.
V dokumente Pozor, padá SNG! bolo zaznamenané, ako ste dlho bojovali za to, aby ste vôbec získali peniaze na rekonštrukciu SNG. Čo bol zlom? Kedy si politici povedali, že vyčlenia peniaze na opravy?
Išlo to celkom fajn až do roku 2009, v ktorom prišla globálna finančná kríza a zastavili sa všetky investičné projekty. Boli sme tesne pred vyhlasovaním verejného obstarávateľa na zhotoviteľa stavby. Prvý raz sa to posunulo vpred, keď prišiel minister Daniel Krajcer. Ďalší krok nastal za ministra kultúry Mareka Maďariča, keď už bol známy zhotoviteľ a boli vyčlenené peniaze na rekonštrukciu. Bolo to aj vďaka tomu, že mal politické postavenie v rámci svojej strany a politický výtlak.
Vy ste s rekonštrukciou SNG prepojená niekoľko rokov. Prekvapilo ma, ako dlho vlastne trvalo, kým sa vôbec uvoľnili peniaze na rekonštrukciu. Ako si na to spomínate?
Prispelo k tomu veľa ministrov. Celý proces sa začal ešte v roku 2005 súťažou. Ministrov bolo spolu asi 12, takže k tejto budove sa môže prihlásiť hneď niekoľko politických strán. Môžu si ju osvojiť, lebo k nej pozitívne prispeli. Pre mňa je nepochopiteľné, prečo to neurobia. Veľmi nám pomohol minister Marek Maďarič a minister Rudolf Chmeľ. Začal to pán minister Milan Knažko a dokončila to ministerka Natália Milanová. Rozpočet nám zvýšila zase ministerka Ľubica Laššáková. Je to celé spektrum politických strán, a to za neustáleho podozrievania mojej osoby. Som taká preverená, že jedného dňa podľa mňa vzlietnem.
Pri príprave rozhovoru som nad tým rozmýšľal aj ja. Ministri, ktorí podporili SNG, boli z celého názorového a hodnotového spektra od liberálov cez konzervatívcov až po sociálnych demokratov.
Pre mňa je zarážajúce, že každý si to môže vziať za svoje a nestalo sa tak. Viem, že aktuálne sa aktivizujú bývalí ministri kultúry, ktorí sa chcú za inštitúciu postaviť. Aj keď sme SNG otvárali, pozvali sme všetkých. Vraciam sa k spomínanej kontinuite, ktorá je naozaj dôležitá. Keď funguje pozitívna kontinuita, veci sa dejú. Potrebné je, samozrejme, aj osobné nasadenie a pre mňa bolo naozaj dôležité.
Chcela som, aby po našej generácii zostalo niečo vybudované, nielen nedostavaná diaľnica do Košíc a nákupné domy. Nič proti nim. Je to súčasť života. Myslím, že treba stavať aj iné veci a SNG takou je. Je to naša generačná výpoveď. Niečo, čo tu po nás ostane.
Aké boli najťažšie chvíle počas rekonštrukcie galérie?
Ja mám niekedy pocit, že mám z tej rekonštrukcie posttraumatickú stresovú poruchu. Ešte som si sama nepripustila, že už je na konci. Veľmi veľa som z toho obdobia rekonštrukcie vytesnila. Nepozrela som si ani celý dokument o rekonštrukcii SNG. Nedokážem sa na to pozerať.
Uvedomila som si, že som si nikdy nevedela predstaviť, že to naozaj raz bude hotové. V tom procese sme boli tak dlho, že sa z toho stala naša normalita. Je o tom aj dokument, nie som veľmi extrovertná, ale režisérky filmu boli veľmi príjemné (režisérky filmu Pozor, padá SNG! sú Jana Durajová a Lena Kušnieriková, pozn red.). Nahovorili ma na to a teraz som rada. Beriem to ako vzdelávaciu vec, aby ľudia pochopili, že čo to vlastne znamená. Ak nad niečím ľahko vynášame súdy, nie je to len status na Facebooku, ale je za tým strašne veľa práce a mnoho ľudí.
Tak sa spýtam opačne. Mali ste nejaký milý zážitok z rekonštrukcie? Prekvapilo vás niečo na rekonštrukcii?
Že sa rekonštrukcia podarila. Musím povedať, že aj zážitok z otvorenia. Chceli sme to robiť pre ľudí. Pochopili, že to je ich, teda verejnosti a nie naše. Bol to pekný moment. Ľudia ďakovali a dávali najavo, že sa tu cítia dobre. Trochu ma desí, že mnohí mi hovorili, že sa tu necítia ako na Slovensku. Mysleli to pozitívne, ale o čom to vlastne vypovedá? Chcela som, aby sem chodili ľudia a cítili sa tu dobre. Jasne vidia, do čoho išli ich peniaze. Je to pekný príklad, že máme požadovať za naše dane dobré veci.
Ako jeden z dôvodov vášho odvolania spomínala ministerka Martina Šimkovičová dodatky k zmluve pri rekonštrukcii. O čo presne išlo?
Som rada, že ste biznisový časopis, lebo to pochopí každý. Základná zmluva bola podpísaná v roku 2005. Týkala sa toho, aké projektové stupne sa budú ďalej zazmluvňovať. Ja som riaditeľka od roku 2010. Žiadne dodatky nad rámec tej zmluvy sa nikdy nepodpisovali. Skontroloval nás Úrad pre verejné obstarávanie aj nezávislé advokátske kancelárie.
Mali sme mechanizmus, kto a ako to bude podpisovať. Vzťah s projektantom tam je (víťazný návrh na rekonštrukciu, dostavbu a modernizáciu areálu SNG bol architektov Martina Kusého a Pavla Paňáka z ateliéru BKPŠ. Martin Kusý je otec Alexandry Kusej, pozn red.), ale je to vzťah s projektantom a nie so zhotoviteľom, ako tvrdí pani ministerka.
Dávali sme si na to pozor, lebo sme vedeli, že to môže zbytočne kontaminovať proces a výsledok. Ja naozaj neviem zvrátiť čas. Teraz to dokonca preveruje portál Aktuality. My sme nepodpisovali žiadny dodatok nad rámec základnej zmluvy.
Vy ste si dávali kvôli tomu aj vypracovať právnu analýzu?
Bola to analýza od renomovanej právnickej kancelárie Taylor Wessing, ktorá sa zaoberá aj korupciou. Čiže sme si to ešte sťažili. Rodinný vzťah tam existuje, ale vy idete podľa pravidiel a skúma sa, či sa pravidlá ohýbali, alebo nie. Navyše projektant nie je jeden človek, ale ďalších 24 nezávislých projektových ateliérov, ktoré na projekte robia. Architektúra je len jedna časť. Je to celé absurdné. Stačí na to jediný fact-checking. Pozriete si výslednú sumu a pozriete si, koľko percent výslednej sumy má ísť na projekty a či je to výsledné číslo vyššie alebo nižšie.
Aké mala rekonštrukcia SNG ohlasy v zahraničí? Získali ste aj ocenenia?
Teraz sme dostali jednu cenu, ďalšia sa bude odovzdávať v Prahe. Boli sme nominovaní na cenu Miese van der Rohe (cena Európskej únie za súčasnú architektúru, pozn red.) a dostali sme cenu za stavbu roka. Ocenenia zbierame po celom svete. Zbierame ich preto, lebo je to rekonštrukcia stavby zo 70-tych rokov. Niečo, pri čom sa tvárime, že sa to nedá zrekonštruovať, treba to len zbúrať a celý socializmus vymazať.
Ukázali sme, že aj takáto rekonštrukcia je možná a aj takéto stavby si vieme osvojiť a postarať sa o naše kultúrne dedičstvo. Je to jeden z tých dôvodov, prečo je to oceňované. Veľmi sme pracovali aj s recykláciou. Pre nás bola udržateľnosť dôležitá. Škoda, že ten projekt nevznikal teraz, lebo by sme ešte lepšie vedeli pracovať napríklad so zrážkovou vodou či lepšie robiť s obnoviteľnými zdrojmi.