1. marca 2020

Vyhorenie vlani Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) klasifikovala ako oficiálne diagnostikovateľný syndróm, ktorý vyplýva z chronického stresu na pracovisku. Ukazuje sa, že burnout je vážnejší, ako si predtým ktokoľvek myslel. Predovšetkým potom, čo prieskum spoločnosti Gallup v roku 2018 ukázal, že pravidelne ovplyvňuje takmer štvrtinu pracovnej sily.  

Firma Savvy Sleeper nedávno uskutočnila štúdiu, ktorej cieľom bolo identifikovať svetové mestá s najvyššou a najnižšou úrovňou syndrómu vyhorenia na pracoviskách. Odborníci analyzovali celkovo 96 miest v 53 krajinách.

Začalo sa to nadšením, no následne prišla stagnácia?
Môže ísť o začiatky burnoutu, hovorí psychológ

Výskum sa zameriaval na kľúčové kategórie, ktoré súvisia so zdravím a prácou. Zohľadnili faktory ako: počet ľudí, ktorí spia menej ako sedem hodín za noc, pracujú viac ako 48 hodín týždenne, čas potrebný na dochádzanie do zamestnania, výskyt rôznych porúch duševného zdravia, nedostatočnú motiváciu v práci, produktivitu, nedostatok voľna či celkový ročný pracovný čas.  

Ako sa teda umiestnili svetové mestá a metropoly? Na špici rebríčka lokalít s najvyššou úrovňou burnoutu na pracoviskách je Tokio. Spôsobilo to predovšetkým nižšie skóre v oblasti motivácie zamestnancov i fakt, že väčšina ľudí spí menej než 7 hodín každú noc.

Za vyhorenie môžu aj firmy. Pritom viac ako vysať z pracovníka život
sa oplatí investícia do zdravia

Druhú priečku obsadil Bombaj, v ktorom ľudia pracujú v priemere 65 hodín týždenne, čo je dvojnásobok pracovného času v mestách, v ktorých je miera syndrómu vyhorenia najmenšia. Prvú päticu uzatvárajú Soul, Istanbul a Manila. Bratislava sa dostala v kategórii európskych miest s najvyššou úrovňou vyhorenia na pracoviskách na 9. miesto. 

Na druhej strane spektra, teda v rebríčku lokalít s najnižšou úrovňou burnoutu na pracoviskách, obsadil prvú priečku Tallinn. „Je zaujímavé vidieť, že Estónsko získalo v našej štúdii najpriaznivejšie skóre. Obyčajne to zvyknú byť severské krajiny ako Nórsko, Fínsko či Dánsko,“ vraví Ashley Doyle zo Savvy Sleeper. Podľa štúdie majú zamestnanci v tomto meste k dispozícii v priemere 29,1 plateného dňa voľna. Navyše len 5,6 percenta populácie pracuje viac ako 48 hodín týždenne. 

Tu je 10 tipov, ako predchádzať syndrómu vyhorenia.
Psychologička odporúča viesť pestrofarebný život

O syndróme vyhorenia prichádzajú aj dobré správy. Mestá a tiež firmy si čoraz viac uvedomujú tento problém a jeho vplyv na produktivitu zamestnancov. Zmeny sa dejú napríklad v Japonsku, ktoré zaviedlo nový zákon na obmedzenie nadčasov na menej ako 100 hodín, či vo Francúzsku, ktoré zákonom umožnilo zamestnancom odhlásiť sa z pracovných emailov, keď sa nenachádzajú v kancelárii.

„Náš výskum naznačuje, že firmy by mali prioritne riešiť niektoré faktory, ktoré ovplyvňujú rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom zamestnancov. Nielenže to zaistí ochranu ich zdravia a pohody, ale pomôže to firmám pokračovať v nábore nových ľudí a udržiavaní talentov,“ vraví Doyle.

20 miest s najvyššou úrovňou vyhorenia na pracoviskách

  1. Tokio, Japonsko 
  2. Bombaj, India 
  3. Soul, Južná Kórea 
  4. Istanbul, Turecko 
  5. Manila, Filipíny 
  6. Jakarta, Indonézia 
  7. Hanoj, Vietnam 
  8. Tchaj-pej, Taiwan 
  9. Los Angeles, Spojené štáty americké 
  10. Buenos Aires, Argentína 
  11. Sydney, Austrália 
  12. Chicago, Spojené štáty americké 
  13. Kuala Lumpur, Malajzia 
  14. Londýn, Veľká Británia 
  15. Bogota, Kolumbia 
  16. Peking, Čína 
  17. New York, Spojené štáty americké 
  18. Johannesburg, Juhoafrická republika 
  19. Auckland, Nový Zéland
  20. Hongkong, Čína
Panoráma hlavného mesta Estónska Tallinn. FOTO: SITA, AP

10 miest s najnižšou úrovňou vyhorenia na pracoviskách

  1. Tallin, Estónsko 
  2. Ľubľana, Slovinsko 
  3. Oslo, Nórsko 
  4. Sofia, Bulharsko 
  5. Kodaň, Dánsko 
  6. Barcelona, Španielsko 
  7. Amsterdam, Holandsko 
  8. Bukurešť, Rumunsko 
  9. Frankfurt nad Mohanom, Nemecko 
  10. Praha, Česká republika 

Prispievateľka Laura Begley Bloom píše pre Forbes.com o cestovaní. 

Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk