Do Holandska zavítala ako výmenná študentka, no už tam zostala. Keď sa Viktória Pikovská hlásila na umeleckú vysokú školu FAMU, všimla si, že mnoho talentov nedostalo šancu. „O osude ostatných rozhoduje skupina ľudí. Toho vezmú, pretože si myslia, že z neho má byť umelec. Toto nevezmú, lebo si myslia, že z neho nemá byť umelec,“ opisuje. V zahraničí sa preto začala venovať umeleckej scéne naplno a vlani založila startup Victory Art. V ňom spolu s tímom 8 ľudí pomáha umelcom z krajín, ktoré sa nachádzajú medzi Nemeckom a Ruskom.
Holanďania a ich win-win prístup
Viktória pôvodne žila a študovala v Prahe na Karlovej univerzite. Po roku a pol ale pochopila, že tamojší trh je uzavretý a nedostatočne transparentný. „Povedala som si, že by som chcela ísť niekde, kde je trh väčší a môžem okúsiť niečo nové,“ otvára náš rozhovor. Preto sa prihlásila na výmenný program, ktorý ju priviedol do druhého najväčšieho holandského mesta, Rotterdamu. Na mieste sa mala zdržať pôvodne tri mesiace. „Z troch bolo šesť, zo šiestich zase deväť,“ spomína.
Viktória sa našla v Holandsku. Foto: Victory Art
Návraty do Prahy preto zrušila, zo dňa na deň sa rozhodla, že zostane v Holandsku. To odôvodňuje slovami: „Videla som, ako to tu funguje, aké mám možnosti.“ A keďže sa rozhodla pre Holandsko, bola si viac než istá, že sa nechce venovať niečomu, čo by mohla robiť doma na Slovensku alebo v Česku.
Whisky, veterány, hodinky aj umenie. Pozrite sa, ktoré alternatívne investície vám v dlhodobom horizonte zarobia najviac
Táto európska krajina ju zaujala predovšetkým pre mindset ľudí. Tí sa držia prístupu win-win, teda ochotne spolupracujú, aby si vedeli navzájom pomôcť. „Rotterdam je multikultúrne mesto, myslenie ľudí je teda viac otvorené a liberálne. Stretávam sa s rôznymi názormi a všetko sa to pozitívne mieša. Vzniká taký mix nápadov, komunít, ktoré prispievajú k rozvoju Holandska,“ dodáva Viktória.
Peniaze? Skôr ľudský kapitál pre startup
Po šiestich mesiacoch v Holandsku sa začala čoraz väčšmi angažovať v tamojšej podnikateľskej sfére. Navštevovala Cambridge Innovation Center (CIC), ktoré sa zameriava na budovanie startupov a pomoc podnikateľom. „Bolo zaujímavé vidieť, ako podporujú mladých ľudí a firmy, aby im pomohli v ekonomickom vývoji,“ ozrejmuje bližšie.
Do čoho investujú bohatí Slováci: Na muške majú umenie, hodinky aj vzácne mince
Viktória sa začala pohrávať s myšlienkou na vlastný startup. Vytvorila si preto jednostranový biznis plán, v ktorom dala dokopy vlastnú víziu. S ním zamierila do startup akcelerátora World Startup Factory, v ktorom mala v tom čase kouča Adittya Putta. „Keď nemáte vedomosti z oblasti biznisu, tak si myslíte, že prvá vec, ktorú potrebujete, sú peniaze. On sa ma asi dvadsaťkrát opýtal, čo ešte potrebujem a po troch týždňoch sa mi ozval. Nezobral ma, pretože môj startup nebol v štádiu potvrdenia konceptu, takže to pre nich nebol dobrý fit. A ani som sa nezamerala na tech oblasť,“ pokračuje v rozprávaní.
Stalo sa však niečo iné. Adittya Viktórii povedal, že sa mu jej návrh a energia páčia, a preto by sa chcel do startupu pustiť spolu s ňou. „On bol presne ten ľudský kapitál, ktorý som potrebovala, aby som začala,“ hovorí. Startup Victory Art pripravovali od roku 2017, spustili ho však až vlani.
Viktória v spoločnosti Romana Bužeka, veľvyslanca Slovenskej republiky v holandskom Haagu. Foto: Victory Art
V ňom sa sústreďujú na výtvarné umenie, z 95 % predovšetkým na maľby, ktoré sú podľa Viktórie z hľadiska investičného potenciálu najhodnotnejšie. Doplnkovo sa venujú kresbám a fotografiám. Táto tvorba pochádza od umelcov zo strednej a východnej Európy. „Pracujeme s ľuďmi z postsovietskych krajín a pomáhame im dostať sa na globálny trh,“ ozrejmuje bližšie.
Vízia Victory Art
Pri otázke, prečo sa zamerali práve na tieto krajiny odpovedá: „Na umeleckom trhu je nedostatok znalostí o talentovaných ľuďoch, ktorí pôsobia medzi Nemeckom a Ruskom. Majú ale obrovský potenciál. Myslím, že by bola škoda tento talent neobjaviť a neukázať. Napríklad i pre umeleckých zberateľov.“
S Victory Art začínala dvojica skromne, všetko si financovala sama. Momentálne nemá zdroje od žiadnych investorov, akcelerátorov, inkubátorov a nečerpá ani fondy. Všetky náklady pokrýva z profitu startupu.
Dielo s 24-karátovým zlatom i tvorba hlucho-slepých
Vo Victory Art musí umelec najprv prejsť výberom. Pošle portfólio, životopis a ďalšie podklady, ktoré Viktórii a jej tímu pomôžu určiť, či je konkrétny človek dobre cenovo ohodnotený a či sú jeho diela dostatočne kvalitné. „Potom riešime, ako chceme umelca prezentovať. Čiže skutočne sa na to pozeráme z marketingovej a brandingovej perspektívy. Takáto spolupráca je beh na dlhú trať,“ vysvetľuje detailnejšie. Okrem toho v startupe potrebujú vidieť ozajstnú vášeň pre tvorbu a umenie.
„Každý človek, ktorý má talent a chce na sebe pracovať, si zaslúži šancu, aby sa ukázal. Trh má rozhodnúť o tom, kto je umelec, a nie ľudia na umeleckých školách. Chceme vedieť názor umeleckých zberateľov, ktorí tie diela reálne nakupujú,“ dopĺňa Viktória. Startup Victory Art momentálne spolupracuje so 45 umelcami.
Takto vyzerá najnovšia výstava startupu, ktorá sa koná v Amsterdame. Foto: Holland Park Media B.V.
Tento rok odštartoval výstavou Michaely Chovancovej v rotterdamskej Raw street photo gallery, ktorá sa zaoberala kritikou sovietskej a postsovietskej kultúry. V máji a júni pokračoval vernisážou Andrey Ehret a jej obrazu s 24-karátovým zlatom, na ktorej spolupracovalo Veľvyslanectvo Slovenskej republiky a World Trade Center.
No a najnovším projektom je výstava Majáka, košického centra, ktoré sa stará o hlucho-slepých ľudí. Tú otvorili počas novembra v centrále holandskej banky ABN Amro v Amsterdame. „Projekt sa stretol s veľkých úspechom. Ľudia nám hovoria, že im otvoril oči. Mali sme pozitívne ohlasy aj od prezidenta a viceprezidentky holandského senátu,“ vraví Viktória, ktorá má so startupom Victory Art do budúcnosti veľké plány. S tímom by chceli expandovať na ďalšie trhy v západnej Európe, no nebránili by sa ani Spojeným štátom či dokonca Ázii.
Viktória v závere rozhovoru priznáva, že miluje Slovensko. Momentálne si však nie je celkom istá, či by ju rodná krajina dokázala prijať, čo na rovinu vysvetľuje: „Nedáva príležitosti mladým ľuďom a nenecháva ich realizovať sa vo veciach, v ktorých chcú a ktorými by mohli pomôcť krajine.“
Holanďania podľa nej vedia, že podnikateľská sféra je motorom celej ekonomiky a progresu. „Slovensku ešte chýba tento mindset. Má však veľký potenciál,“ uzatvára Viktória, ktorá zatiaľ o návrate domov nepremýšľa.
Našli ste chybu? Napíšte nám na [email protected]
