26. decembra 2018

Bohatý sa môže človek narodiť alebo sa ním môže aj stať. V oboch prípadoch je však potrebné majetok neustále zhodnocovať, inak oň môže človek ľahko prísť. Do čoho najčastejšie investujú slovenskí dolároví milionári? 

Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že slovenskí dolároví milionári, ktorých je podľa poslednej analýzy J&T Banky na Slovensku asi 10-tisíc, sú konzervatívni a peniaze najradšej vynakladajú do tradičných investícií – ako sú napríklad nehnuteľnosti či dlhopisy.

V miere konzervativizmu sa slovenskí milionári podobajú tým českým a v porovnaní s americkými alebo japonskými milionármi sa javia byť až priveľmi opatrní. To môžeme zdôvodniť napríklad historickým kontextom. „Na Slovensku majú ľudia napríklad v pamäti negatívne skúsenosti s privatizáciou, ktorá podkopala dôveru v rizikovejšie investície,“ uviedla Anna Macaláková, riaditeľka J&T Banky.

Dodala, že aj tá skupina investorov, ktorá sa odvážila investovať do väčšieho rizika, sa popálila na dot.com bubline či na stratách po kríze spred desiatich rokov.

Ako vyzerá kancelária šéfa Slovnaftu?
Na stene je fotografia s najbohatším Maďarom

Na druhú stranu, v posledných rokoch lákajú slovenských dolárových milionárov alternatívne investície čoraz viac. Či už sú to umelecké predmety, mince a iné zbierky, kryptomeny alebo luxusné veterány.

Napriek tomu, že väčšina boháčov investuje do zberateľských kúskov predovšetkým z vášne, osobného potešenia a kvôli vyjadreniu určitého statusu, nezriedka je to aj kvôli zaujímavému zhodnoteniu ich investícií. „Napríklad investícia do mincí dosiahla za 50 rokov výnos porovnateľný s indexom S&P 500, teda priemerne 10 percent ročne, čo je naozaj výborná miera zhodnotenia,“ povedal Stanislav Pánis, analytik J&T Banky.
Najviac sa za minulý rok z alternatívnych investícií zhodnotili umelecké zbierky a vína, ktorých cena za minulý rok narástla o 11 percent. Vyplýva to z Wealth Reportu 2018 konzultačnej spoločnosti Knight Frank.

Milionári, ktorí investujú do budovania vzácnych zbierok, však musia počítať s vysokými počiatočnými nákladmi v desiatkach až stovkách tisíc eur a taktiež s ďalšími prostriedkami na chod a udržiavanie zakúpených kúskov (napríklad jácht a veteránov) či na ich poistenie.

V umení nehľadajte len krásu.
5 tipov od historičky umenia, ako na zberateľstvo

„Zároveň je potrebné upozorniť, že zberateľské aktíva majú výrazne nižšiu likviditu ako tradičné finančné nástroje. To znamená, že ak ich chce človek predať, kupca sa hľadá zvyčajne dlhší čas, než je to napríklad pri akciách či dlhopisoch,“ upozorňuje Pánis.

Nákup zberateľských predmetov v sebe spája aj riziká – sú to predovšetkým nákup falzifikátov, krádeže či strata popularity určitého umeleckého smeru alebo autora, pripomína Pánis.

Hlavné foto: Pexels.com