Investičný stratég predáva spravované aktíva. Upozorňuje na príchod nevyhnutného krachu, ktorý so sebou stiahne majetky mnohých bežných ľudí.
Jeremy Grantham nie je len tak hocikto. V roku 2011 ho magazín Bloomberg Markets zaradil do rebríčka 50 najvplyvnejších ľudí sveta finančných trhov. Spoluzakladateľ a hlavný investičný stratég bostonskej spoločnosti GMO, ktorá spravuje aktíva v hodnote presahujúcej 165 miliárd dolárov, sa o peniazoch naučil už zrejme všetko.
Počas svojej takmer 60-ročnej kariéry totiž zažil niekoľko trhových kríz. Oslavujú ho za presné predpovedanie veľkých finančných bublín vrátane krachu japonského trhu, internetovej bubliny alebo krízy na trhu s bývaním v roku 2008.
Dnes 87-ročný investor vidí na horizonte ďalší kolaps. Fenomén umelej inteligencie dokonca označuje za jednu z najväčších špekulatívnych mánií v histórii akciových trhov.
Psychológia eufórie
V aktuálnom videu platformy The Diary Of A CEO na sieti Youtube miliardár označuje myšlienku stabilného zloženého rastu za smiešnu. Opiera sa tým o slová Kennetha Bouldinga, ktorý rád vtipkoval, že „jediní ľudia na planéte, ktorí veria v permanentný zložený rast sú blázni alebo ekonómovia“.
Dnes všetci zarábajú peniaze bez väčšej námahy. Trhy neustále rastú a americké akciové indexy sa pohybujú blízko historických maxím. V takýchto chvíľach je mimoriadne ťažké zostať nohami na zemi. Podobné príznaky možno podľa dlhoročného investora označiť za psychologickú eufóriu.
Aj história ukazuje, že najväčšie katastrofy prichádzajú práve v momentoch absolútneho optimizmu. Grantham tvrdí, že aktuálna mánia okolo umelej inteligencie nepredstavuje organický rast, ale bublinu obrovských rozmerov. Keď raz praskne, pravdepodobne vraj so sebou stiahne majetky mnohých ľudí.
Investičný stratég pritom nespochybňuje samotnú technológiu, ktorú považuje za prelomovú. Problém vidí v ľudskej chamtivosti a v nereálnych očakávaniach celého trhu.
Mnohí investori nakupujú akcie s naivnou predstavou, že ich ceny môžu ísť iba nahor. Takáto ilúzia už podľa jeho slov v minulosti stála tisíce ľudí celoživotné úspory. K myšlienke nekonečného rastu preto vraj treba pristupovať kriticky.
Historické paralely
Umelá inteligencia momentálne pohlcuje takmer všetok voľný kapitál. Technologické giganty bojujú o dominanciu a investujú miliardy dolárov do nových dátových centier.
Každý sa prirodzene chce stať víťazom v tomto novom svete. Podľa investičného stratéga si však treba uvedomiť jednu zásadnú vec: tie najväčšie vynálezy v ľudskej histórii takmer vždy vytvorili zničujúce bubliny.
Masívna výstavba železníc v 19. storočí skutočne zmenila vtedajší svet. Napriek tomu nadšení investori prišli o peniaze hneď po kolapse tohto trhu. Železnice tu síce zostali, ale hodnota akcií sa rýchlo vyparila.
To isté sa podľa Granthama zopakovalo pri nástupe internetu okolo roku 2000. Internet vraj absolútne zmenil ľudskú prácu, no akcie niektorých internetových firiem padli o viac ako 80 percent.
Spoločnosť Amazon vtedy stratila vyše 90 percent svojej trhovej hodnoty. Až o dlhé roky neskôr dokázala ovládnuť trh. Dnes sme sa údajne ocitli v rovnakej vysoko rizikovej fáze.
Očakávania trhu sú nastavené na dokonalú budúcnosť. Ceny amerických akcií opäť dosahujú absolútne extrémy. Stačí však malé sklamanie a sentiment môže poslať celý trh do strmého pádu.
Bežní ľudia zvyčajne naskakujú do vlaku úplne poslední, čím nakoniec znášajú najväčšie straty. Miliardár preto považuje za kriticky dôležité pochopiť túto iracionalitu včas.
Konflikt záujmov
Najzásadnejšia myšlienka však nespočíva len v Granthamovej predikcii krachu, ale najmä v jeho odhalení dôvodu mlčania odborníkov. „Od roku 1929 sa ani raz nestalo, že by Goldman Sachs oznámili investorom, aby opustili trh, pretože je predražený. Ani raz,“ hovorí expert.
Celý finančný priemysel sa podľa neho nachádza v obrovskom konflikte záujmov. Investičné banky a finanční poradcovia žijú najmä z pravidelných poplatkov. Tie si vyberajú z objemu peňazí, ktoré pre svojich klientov spravujú.
Ak by verejne radili ľuďom vybrať si peniaze z trhu, okamžite by si zničili vlastný biznis. Ich prvoradou úlohou je udržiavať u klientov optimizmus za každú cenu.
Problém sa navyše netýka len správcovských spoločností, ale aj samotných investorov. Grantham pripomína svoj vlastný príbeh z konca deväťdesiatych rokov, keď jeho firma varovala pred technologickou bublinou. Keďže s výstrahou prišli príliš skoro, stratili viac ako polovicu klientov. „Ľudia jednoducho nechcú počúvať zlé správy počas obdobia rastu,“ dodáva.
Neefektívny trh
Ďalším kľúčovým poznatkom je fakt, že akciový trh nie je vôbec efektívny, ako mnohí predpokladajú. Investičný stratég sa pri formulovaní svojho výroku opiera o dielo Johna Maynarda Keynesa Všeobecná teória zamestnanosti, úroku a peňazí. Známy ekonóm totiž voľné trhy údajne „považoval za džungľu“. Vnímal ich vraj ako nedokonalé, nestabilné a náchylné na zlyhanie.
Grantham teda spochybňuje neskoršiu hypotézu efektívnych trhov. Podľa neho sa investovanie počas špekulatívnych bublín riadi predovšetkým psychológiou davu.
Ceny akcií sa v takých obdobiach vraj prestávajú odvíjať od fundamentov a čoraz viac závisia od ochoty ďalšieho investora zaplatiť vyššiu cenu. Keď sa tento psychologický cyklus otočí, pád zvyčajne býva mimoriadne rýchly a nemilosrdný.
Krachy a ekonomická nerovnováha
Grantham vo svojej úvahe poukazuje aj na príklad veľkej japonskej akciovej bubliny. V roku 1989, keď Japonsko ekonomicky dominovalo, ceny akcií tamojších firiem dosiahli absurdné úrovne.
Keď bublina nakoniec praskla, návrat trhu na historické maximá trval viac než tri desaťročia. Dnes investor vidí takmer identické varovné signály v Spojených štátoch.
Zdroj: Google Finance.
Zdroj: Google Finance.
Americký akciový trh je vraj nadhodnotený rovnako masívne ako tesne pred internetovým krachom. Sedem najväčších technologických firiem neustále investuje obrovské sumy bez ohľadu na skutočnú návratnosť. Keď sa v minulosti americký trh zrútil, nasledovali dlhé roky hospodárskej stagnácie.
Ďalší závažný varovný signál predstavuje dnešná extrémna koncentrácia obrovského bohatstva. Od sedemdesiatych rokov minulého storočia podľa Granthama platy pracujúcich po očistení o infláciu takmer vôbec nerastú.
Väčšina novovytvoreného majetku sa teda hromadí iba v rukách malého percenta vyvolených. Takáto nezdravá ekonomická nerovnosť údajne vždy v histórii viedla k veľkým otrasom.
Aplikácia poznatkov
Čo konkrétne môžu v aktuálnej situácii urobiť so svojimi vlastnými peniazmi investori? Grantham v prvom rade odporúča výrazne znížiť ich závislosť od veľkých amerických akcií. Držanie prostriedkov v týchto firmách podľa neho momentálne predstavuje obrovské riziko.
Optimálna a bezpečná stratégia by dnes údajne mala byť založená predovšetkým na diverzifikácii. Navrhuje preto vložiť 60 percent majetku do širokospektrálneho indexového fondu pozostávajúceho z neamerických firiem.
Zvyšok sveta vraj ponúka omnoho lepšiu ochranu pred možnými tvrdými pádmi. Za veľmi zaujímavé a pritom pomerne lacné považuje napríklad akcie firiem z Európy, Japonska, Austrálie, Kanady či rozvíjajúcich sa trhov.
Ďalšiu podstatnú časť finančného portfólia by údajne mali tvoriť bezpečné dlhopisy a hotovosť. Obligácie dnes vraj ponúkajú solídny úrok a ochranu hodnoty peňazí pred výkyvmi. Zvyčajne podľa neho slúžia ako vynikajúci tlmič nárazov v čase prichádzajúcej krízy.
Do portfólia tiež možno pridať menšiu zložku drahých kovov ako zlato alebo striebro, napríklad v rozsahu 5 až 10 percent. Úplne by sa však vraj investori mali vyhnúť všetkým kryptomenám, ktoré Grantham považuje za nástroj čistej špekulácie.
„Zbytočná hlúposť“, ako ich nazýva, je údajne vhodná len na to, aby kriminálnici dokázali bez vystopovania presúvať peniaze. Nepovažuje ich za stabilné, vníma ich ako extrémne volatilné a zložité na používanie. Na otázku, či bitcoin pôjde na nulu, odpovedá: „Vo vzdialenej budúcnosti áno, ale to ešte potrvá.“
Podľa Granthama by investori mali tiež kriticky prehodnotiť svoj vzťah k vlastneniu nehnuteľností. Ich ceny sa vraj úplne odtrhli od reálnych príjmov rodín a už nepredstavujú najbezpečnejšiu investíciu.
Očakáva, že ich ceny by v budúcnosti mohli klesnúť aj o 30 percent a stále by vraj boli drahé. „Ak si ich ľudia nemôžu dovoliť, nikto nebude na strane dopytu,“ dodáva. Ich budúce ceny údajne ovplyvní aj populačný pokles a nižšia miera formovania mladých rodín v bohatších krajinách.
Podľa investičného špecialistu sa treba pripraviť na ťažké časy, ktoré onedlho prídu. Hlavnú úlohu by vraj preto malo predstavovať znižovanie zbytočných dlhov a získavanie nových praktických manuálnych zručností, ktoré pracovníkov ochránia pred prípadnou stratou zamestnania v dobe umelej inteligencie.
Za dôležité považuje aj budovanie finančných rezerv ako bezpečnostného vankúša. Ľudia by zároveň mali nadväzovať nové priateľstvá a vytvárať si úzke väzby v rámci miestnej komunity. Najmä túto úlohu v dnešnej dobe vníma ako extrémne náročnú.
Pre vyváženosť treba dodať, že ani Jeremy Grantham nie je neomylný. K naplneniu jeho proroctiev často došlo až po niekoľkých rokoch. Vzhľadom na jeho príliš pesimistické názory ho navyše mnohí považujú za permabeara, teda neustále negatívneho kontrariánskeho investora. Zmiernenie očakávaní a zvýšenie opatrnosti však aj napriek tomu môže byť pre investorov v neistej dobe prospešné.
Dôležité upozornenie
Informácie obsiahnuté v tomto článku majú výhradne informačný charakter a nepredstavujú investičné rady. Neodporúčame konať na základe týchto údajov bez predchádzajúcej konzultácie s kvalifikovaným finančným poradcom. Investovanie je spojené s rizikami a rozhodnutia o investovaní sú na vlastnú zodpovednosť. Výnosy z investície dosiahnuté v minulosti nie sú zárukou budúcich výnosov.
