24. februára 2019

Diskusia o tom, akú úlohu zohráva v súčasnom pretechnizovanom svete autenticita písaného písma, sa stáva celosvetovou záležitosťou. Trend škandinávskych krajín, ktoré spojité písmo na základných školách takmer vôbec nevyučujú a dávajú prednosť jeho nespojitým formám, imitujúcim dobre známu tlačenú formu, sa postupne dostal aj k nám.

Od tradičnej formy písania sa odkláňa čoraz viac škôl a volí modernú, pre staršie ročníky neznámu, no dokázateľne jednoduchšiu alternatívu. Odborníci v oblasti vzdelávania a kaligrafie nám preto odpovedali na otázky, ktoré s písaním ako takým významne súvisia. Zanikne spojité písmo úplne a do akej miery svet technológií odsunie autenticitu rukopisu na druhú koľaj?

Možnosť výberu

V roku 2017 Ministerstvo školstva zrušilo dodatok k štátnemu vzdelávaciemu programu, ktorý dovtedy prikazoval školám, aby na prvom stupni hromadne vyučovali spojitý typ písaného písma. Vtedajší minister Peter Plavčan tak nechal po konzultácii s expertmi z tímu Učiace sa Slovensko konečné rozhodnutie v rukách samotných škôl. Ostala jediná podmienka. Deti musia vedieť písať rukou.

Stovky škôl otestujú unikátny vzdelávací projekt.
Spolupracuje na ňom BBC či youtuber

„Slovensko patrí medzi ďalšie európske krajiny, v ktorých je stanovený iba minimálny rozsah zručností, ktoré má žiak ovládať. Veľký priestor nechávame na rozhodnutí sa samotnej školy, ktorá si môže v školskom vzdelávacom programe vymedziť i vlastné ciele a poslanie výchovy a vzdelávania,“ dodáva ministerstvo vo svojom vyhlásení.

Aj preto čoraz viac slovenských škôl, a to nielen súkromných, upúšťa od pôvodnej krasopisnej verzie písaného písma, ktorého vznik sa datuje do 19. storočia, a vedie svojich žiakov k ovládaniu modernej, zjednodušenej formy. Je však takéto upúšťanie od tradícií správne?

Andrea Cinegová, certifikovaná lektorka nespojitého písaného písma, ktoré dostalo názov Comenia Script, ktorá v súčasnosti pôsobí v neziskovej organizácii Indícia, je takejto zmene v našom vzdelávacom systéme viac než naklonená. „Klasické krasopisné písmo je niečo tradičné a historické. Niečo, čo patrilo nám, našim rodičom a starým rodičom. Avšak pre dnešné deti, ktoré žijú v dobre internetu a mobilov a chodia do zahraničia, kde písaného písma stále ubúda, je dôležité, aby písmo, ktoré sa naučia, malo pre ne prínos,“ vysvetľuje Andrea, ktorá okrem iného školí slovenských učiteľov rozhodnutých prejsť na novodobý druh písania.

Krasopis zaniká aj sám

Je pravdou, že deti vo vyšších ročníkoch a dospelí len málokedy ostanú pri spojitom písme, ktoré si kedysi osvojili. Tendenciu zjednodušovania a následného používania kombinácie písaného s tlačeným písmom má takmer každý. Prečo potom nezjednodušiť samotné písanie hneď od začiatku?

„Sám som sa pýtal žiakov na strednej škole, kde učím. Z dvadsiatich mi dvaja povedali, že píšu úplne nespojitým, ostatní si osvojili akoby hybridný systém. Prvé písmeno píšu tlačeným, pretože je to rýchlejšie, a následnej kombinujú,“ ozrejmuje svoje skúsenosti učiteľ filozofie a riaditeľ neziskovej organizácie Edulab Ján Machaj.

žiak píše do zošita
Diskusia o tom, akú úlohu v súčasnom pretechnizovanom svete zohráva autenticita písaného písma, sa stáva celosvetovou záležitosťou. Foto: Vladimír Bálint

Sám tvrdí, že pred podobnou zmenou v type písma, ktoré si nakoniec ľudia osvoja, nestojíme po prvýkrát. „V ranom stredoveku prebehla karolínska renesancia, kde sa určilo, že sa bude písať karolínskou minuskulou. Aj preto nie je teraz nič zvláštne na tom, že hľadáme iný spôsob, aby sme si veci uľahčili a všetci si rozumeli,“ dodáva Ján.

Prispôsobené špeciálnym potrebám

Aj napriek odporu zo strany starších generácií, ktoré sa boja, že mladšie ročníky nebudú schopné čítať spojité písané písmo, sa odborníci zhodujú na tom, že nastal čas na modernizáciu.

Učil Švédov matematiku.
Ivan Ježík hovorí, že žiak potrebuje vidieť aj učiteľov neúspech

Rovnaký názor zdieľa aj kaligraf, grafický a písmový dizajnér Rudolf Letko, ktorý primárne pôsobí v Naming & Branding štúdiu GoBigname, v ktorom so svojím tímom tvorí vizuálne a komunikačné identity pre klientov z celého sveta. „Za novým druhom nespojitého písma stojí partia skutočných odborníkov a modernosť tohto písma nespočíva v jeho vizuálnom prevedení, ale v akejsi reflexii súčasného žiaka. Dbá na jeho fyzické predpoklady, prípadne myslí na jeho hendikep a dokonca dáva priestor na individualitu každého pisára,“ ozrejmuje Letko. A dodáva, že práve táto zmena vedie k tak podstatnému dialógu a renovácii bez „pálenia mostov“. V čom je však najväčšia výhoda nového, nespojitého typu písma?

Kaligraf, grafický a písmový dizajnér Rudolf Letko si myslí, že nový druh písaného písma dbá na fyzické predpoklady konkrétneho pisára. Foto: Branislav Novotný

Vo svojej podstate je veľmi jednoduché hlavne pre deti, ktorým krasopis a úhľadné línie robia obrovské problémy. „Pri nespojitom písme hovoríme o dvoch tvaroch namiesto štyroch, deti sa učia len jedno malé a veľké písmeno. Nemusia sa vmestiť do úzkych riadkov, hlavne nie zo začiatku, keď ešte nemajú vypísanú ruku. Riadky sa zmenšujú postupne, ročník po ročníku, keď si deti na písanie zvyknú,“ vysvetľuje Andrea Cinegová.

A dodáva: „Nesmieme však zabudnúť aj na fakt, že jednotlivé písmenká sa k sebe priraďujú, nespájajú sa. To znamená, že sa žiak po dopísaní slova nemusí vracať naspäť a prerušiť svoju myšlienku pre to, aby napísal znamienka, mäkčene, dĺžne či bodky. Je to obrovská pomoc najmä pre dysgrafikov, u ktorých sa tak znižuje chybovosť. Zároveň celý prvý ročník deti píšu kolmo, bez sklonu, čo podporuje ich individuálny rukopis. Každý má predispozíciu na iný typ sklonu, a ak ich mechanicky nútime písať v určitej polohe, ako býva zvykom pri písme spojitom, je to pre ne nesmierne ťažké.“

Technológie sú všade, nútiť do krasopisu je utópia

Aj napriek tomu, že v spoločnosti existujú obavy z podobnej zmeny v školských osnovách, odborníci sa zhodujú na tom, že funkcia písaného písma v akejkoľvek podobe sa nedá porovnať s tým, čo znamenala v minulosti. Preto je utópia tlačiť žiakov k výučbe roky nezmeneného spôsobu písania.

„Môže to prispieť k vzniku pocitu neúspešnosti. Tam vidím prínos zjednodušenia. Keď si žiak vytvorí zlý vzťah k písaniu, nemôžeme neskôr očakávať, že bude klásť na papier ucelené myšlienky. Čo by bola veľká škoda. Písané písmo bude mať v budúcnosti oveľa väčšiu hodnotu pre človeka ako jednotlivca, a to pri kreatívnej činnosti, alebo pri poznámkovaní,“ dodáva Ján Machaj.

Na komunikáciu v práci či medzi priateľmi totiž väčšinou používame počítač alebo mobilné zariadenie. „Tradičné písmo sa používa už iba v súkromnom písomnom styku. Aj to už iba obmedzene. Ľudia dnes komunikujú emailami či smskami, tlačeným písmom sa vypisujú aj mnohé úradné dokumenty,“ opisuje svoju skúsenosť Ľudmila Richter, učiteľka prvého stupňa na súkromnej e-Škole v Prievidzi.

Deti vo vyšších ročníkoch a dospelí len málokedy ostanú pri spojitom písme, ktoré si kedysi osvojili Foto: Vladimír Bálint

Nezanikne, práve naopak

Tradičné písmo však určite nezanikne. Hoci máme v tejto dobe tendenciu veci zjednodušovať, autenticita, a to aj v písaní rukou, spoločnosť zrejme neomrzí nikdy. „Písmo je bez najmenšej pochybnosti remeselnou záležitosťou, ktorá bola v dobách minulých samozrejmosťou. Postupným „nahrádzaním“ človeka strojom začalo ručne písané písmo naberať na svojej exkluzivite najmä z dôvodu, že v sebe okrem textovej informácie nesie aj kus ľudskosti,“ dodáva na záver kaligraf a dizajnér Rudolf Letko.

Hlavné foto: Nové písmo je vo svojej podstate veľmi jednoduché hlavne pre deti, ktorým krasopis a úhľadné línie robia obrovské problémy. Foto: Vladimír Bálint