Siri AI do Európskej únie nepríde, Waymo v Spojených štátoch vozí ľudí bez vodiča. Brusel tvrdí, že nič neblokuje, no technologických noviniek sa aj tak nedočkáme.
Čo má spoločné umelá inteligencia a mandarínky? Práve tie boli spolu s pomarančmi či banánmi v socialistickom Československu nedostatkovým tovarom a najmä pred Vianocami na ne stávali dlhé rady zákazníkov pred obchodmi. Bolo to prirodzenou súčasťou danej doby. Všetci vedeli, že tovar existuje, len nebol určený pre nás alebo aspoň nie hneď.
Dnes stojíme v inom rade. Apple v júni predstavil novú hlasovú asistentku Siri poháňanú umelou inteligenciou a v ten istý deň oznámil, že používatelia v Európskej únii ju na iPhone ani iPade nedostanú. Kedy by sa tak mohlo stať, firma nevie. „Momentálne nemáme harmonogram,“ napísal šéf softvéru Craig Federighi.
A Siri to nekončí. Mohli by sme vymenovať celý zoznam amerických noviniek, ktoré do Európy nemieria. Od agentov Googlu po zdravotného asistenta v ChatGPT. A kým v amerických mestách robí taxík Waymo pol milióna platených jázd týždenne autami bez vodiča, Londýn, ktorý chce byť prvým európskym mestom s robotaxíkmi, do konca augusta nevydal ani jedno povolenie.
Brusel dáva ruky preč a tvrdí, že nič neblokuje. Technologické firmy aj časť európskeho priemyslu odkazujú, že to nie je pravda a že blokuje takmer všetko. Pravda je zložitejšia a pre Európu možno nepríjemnejšia, než pripúšťa ktorákoľvek zo strán. Pod celým sporom sa totiž skrýva otázka, ktorú si kladieme len neradi: Kto vlastne rozhoduje o tom, čo bude na našom pulte?
Osekaná verzia
To, že novinky prúdia na starý kontitent neskoro, nie je ničím novým. Meta ponúka svojho asistenta Meta AI Američanom od roku 2023, v Európskej únii ho spustila až v marci 2025. Aj to v osekanej podobe – ako textový chat v šiestich jazykoch bez generovania obrázkov, ktoré americkí používatelia poznali dávno. „Trvalo to dlhšie, než by sme chceli,“ priznala firma.
Apple Intelligence, balík funkcií umelej inteligencie pre iPhone, prišiel do USA koncom októbra 2024, do Únie až s aktualizáciou iOS 18.4 na konci marca 2025. Živý preklad v slúchadlách AirPods dostali Američania v septembri 2025, Európania ich mali dostať o pár mesiacov neskôr. Apple to vysvetlil „dodatočnou inžinierskou prácou“, ktorú si vyžiadali európske pravidlá. Avšak táto funkcia doteraz nie je bežne dostupná.
Tento rok sa zoznam predĺžil. Google v máji spustil v Spojených štátoch agenta Gemini Spark, ktorý za používateľa vybavuje veci na webe. V júli ho rozšíril do vyše 160 krajín, Európsky hospodársky priestor, Švajčiarsko a Spojené kráľovstvo však vynechal a dôvod neuviedol. Zdravotná sekcia v ChatGPT funguje pre dospelých Američanov od júla, európske spustenie sa podľa Il Sole 24 Ore neplánuje.
Matej Beňuška zo slovenskej konzultačnej firmy PA Matters to vlani v magazíne Americkej obchodnej komory na Slovensku zhrnul jednou vetou. „V Európe sú firmy nútené čakať a váhať, kým sa regulácia vyjasní.“
Tri zákony
Keď sa povie, že Európu brzdí regulácia umelej inteligencie, väčšina ľudí si predstaví akt o AI. Lenže práve ten zatiaľ takmer nič nezastavil. Pomyselné podpultové mandarínky z predchádzajúcich odsekov zadržali iné predpisy.
Apple napríklad odložil uvedenie Apple Intelligence v Európe s odvolaním sa na regulačnú neistotu súvisiacu s aktom o digitálnych trhoch (DMA), ktorý má krotiť najväčšie technologické platformy. Pri Mete aj pri prvej verzii chatbota Bard od Googlu zasiahol írsky úrad na ochranu osobných údajov v súvislosti s pravidlami o ocgrane osobných údajov (GDPR). Bard preto v Európe v roku 2023 dorazil neskôr. A pri niektorých produktoch firmy presný dôvod oneskorenia neuvádzajú vôbec.
Apple v prípade Siri tvrdí, že európski regulátori presadzujú „extrémnu interpretáciu“ DMA. Podľa firmy by musela sprístupniť iným virtuálnym asistentom priamy prístup k súkromným dátam používateľov aj možnosť ovládať ďalšie aplikácie. Apple zároveň tvrdí, že navrhol viacero riešení vrátane postupného zavádzania počas 18 mesiacov, no Európska komisia podľa neho žiadne z nich neprijala.
V Európe sú firmy nútené čakať a váhať, kým sa regulácia vyjasní.
Brusel to vidí opačne. „Nič v DMA nebráni Apple uvádzať v EÚ nové produkty,“ reagovala Komisia. Eurokomisárka pre technologickú suverenitu Henna Virkkunen bola ešte priamejšia. „Je to ich vlastné rozhodnutie, že to zatiaľ nezapli,“ povedala.
A akt o AI? Ten platí od augusta 2024, zákazy systémov s neprijateľným rizikom sa uplatňujú od februára 2025 a pravidlá pre veľké jazykové modely od augusta 2025. Najprísnejšiu časť, ktorá sa týka umelej inteligencie pri nábore zamestnancov, posudzovaní úverov či v školstve, mala Únia začať vymáhať tento august. No nestalo sa tak. Takzvaný digitálny omnibus, ktorý vstúpil do platnosti koncom júla, ju posunul na december 2027 a pri výrobkoch až na august 2028. Odklad pritom neprišiel z ničoho nič, predchádzal mu vyše ročný tlak z priemyslu aj od jedného z najvplyvnejších európskych ekonómov.
Pozastavte to
Najhlasnejšia kritika európskeho prístupu totiž neprichádza z Washingtonu ani z Pekingu. V júli 2025 poslalo vyše 40 šéfov európskych firiem vrátane ASML, Siemensu, Philipsu a francúzskeho Mistralu list predsedníčke Komisie Ursule von der Leyen.
Žiadali „dvojročné pozastavenie“ pri akte o AI a prioritu „kvality regulácie pred rýchlosťou“. O dva týždne neskôr Meta odmietla podpísať európsky kódex pre veľké modely. „Európa sa v umelej inteligencii uberá nesprávnou cestou,“ napísal jej šéf pre globálne záležitosti Joel Kaplan.
Najväčšiu váhu mal hlas Maria Draghiho, bývalého šéfa Európskej centrálnej banky a autora správy o európskej konkurencieschopnosti. Rok po jej zverejnení, v septembri 2025, povedal, že prvé pravidlá aktu o AI síce „pristáli bez veľkých komplikácií“, ďalšia fáza by sa však „mala pozastaviť, kým lepšie nepochopíme nevýhody“. Komisia o dva mesiace navrhla presne to.
SITA, AP
Draghi pritom pomenoval aj hlbší problém, ktorý ďaleko presahuje jeden zákon. „Vyhlasujeme, že inovácie sú v srdci všetkého, čo robíme, a potom robíme všetko pre to, aby sme ich udržali na nízkej úrovni,“ povedal už pri predstavení svojej správy v roku 2024.
Americký recept
Spojené štáty na to idú z opačnej strany. Najprv spustiť, potom riešiť, v krajnom prípade na súde. Viceprezident J. D. Vance to európskym lídrom povedal priamo na samite o umelej inteligencii v Paríži vo februári 2025. „Veríme, že prehnaná regulácia sektora umelej inteligencie by mohla zabiť transformačné odvetvie práve vo chvíli, keď sa rozbieha,“ vyhlásil.
Za americkým tempom stoja predovšetkým peniaze. Podľa tohtoročného AI Indexu Stanfordovej univerzity smerovalo v roku 2025 do umelej inteligencie v USA zo súkromných zdrojov 285,9 miliardy dolárov.
Do celej Európy 20,9 miliardy. Len Kalifornia prilákala 218 miliárd, teda 10-násobok celého kontinentu. Amazon, Microsoft, Alphabet a Meta k tomu tento rok plánujú investovať do dátových centier a infraštruktúry okolo sedemsto miliárd dolárov.
Veríme, že prehnaná regulácia sektora umelej inteligencie by mohla zabiť transformačné odvetvie práve vo chvíli, keď sa rozbieha.
Jedna americká firma tak tento rok preinvestuje takmer 10-krát viac, než do umelej inteligencie vlani vložila celá Európa.
Aj keď sa tieto čísla môžu zdať abstraktné, ich dosah už vidno priamo v teréne. Waymo, ktoré patrí pod Alphabet, robilo na jar približne päťstotisíc platených jázd týždenne v 10 amerických mestách. V septembri spustilo verejnú službu aj v Las Vegas a do konca roka chce prekročiť hranicu milióna jázd týždenne.
Podľa vlastných údajov malo za 220 miliónov míľ o 94 percent menej nehôd s vážnym zranením, než by na rovnakých cestách spôsobili ľudskí vodiči. Bezchybné to však nie je a médiá pravidelne zaplavia incidenty, ktoré tieto autá spôsobia. Hoci väčšinou nejde o veľké nehody.
Prázdne sedadlo
V Európe vyzerá ten istý príbeh inak. Tesla svoj systém asistovanej jazdy FSD ponúka v Spojených štátoch od roku 2020. Prvé európske schválenie získala v Holandsku až v apríli 2026, aj to vo verzii, pri ktorej musí vodič neustále sledovať cestu. Dánsko a Belgicko sa pridali v júni, no celoeurópske povolenie stále čaká.
Robotaxíky to majú ešte ťažšie. Waymo si za prvé európske mesto vybralo Londýn, kde od januára testuje približne sto áut a do konca roka sľubuje plne autonómnu službu. Britská vláda ešte vlani v lete sľubovala pilotné komerčné služby na jar 2026. Termín prešiel a do konca leta úrady nevydali ani jedno povolenie na jazdu bez vodiča.
„Myslím si, že sa s vydaním pravidiel neponáhľame,“ povedala v júli členom londýnskeho zastupiteľstva riaditeľka stratégie tamojšieho dopravného úradu Christina Calderat. Britský startup Wayve s Uberom síce v septembri začali v Londýne voziť cestujúcich, za volantom však sedí vodič s licenciou. Robotaxi Volkswagenu v Hamburgu jazdí tiež s človekom za volantom.
SITA/AP
Mimochodom, jedno z mála európskych povolení na plne autonómnu jazdu robotaxíkov má čínska firma. Baidu ho v júni získalo vo Švajčiarsku a verejnú službu chce spustiť v roku 2027.
Čínsky plán
Čína preteky v umelej inteligencii nevníma ako súboj o najlepší a najmúdrejší model. Štátna rada v auguste 2025 schválila plán AI+, podľa ktorého má podiel využívania inteligentných zariadení a agentov umelej inteligencie prekročiť 70 percent do roku 2027 a 90 percent do roku 2030. Cieľom je rozšíriť umelú inteligenciu do celej ekonomiky.
Peniaze tečú inak než v Amerike. Stanford ráta čínske súkromné investície do umelej inteligencie len na 12,4 miliardy dolárov, sám však upozorňuje, že číslo nezachytáva štátne investičné fondy.
Výsledky sú pritom viditeľné, rozdiel medzi najlepším americkým a najlepším čínskym modelom sa podľa AI Indexu zúžil na 2,7 percenta, kým v máji 2023 to bolo 17 až 32 percentuálnych bodov. V roku 2025 vzniklo v USA 50 významných modelov a v Číne 30. V Európe podľa nemeckej analýzy rovnakých dát prakticky žiadny porovnateľný.
Čína navyše vyhráva tam, kde to Európa najmenej čakala, svoje modely totiž rozdáva zadarmo. Na otvorenom modeli Qwen od Alibaby stojí podľa platformy Hugging Face vyše 113-tisíc odvodených modelov, na Llame od Mety 27-tisíc. Znamená to, že keď si dnes európsky startup stiahne otvorený model a postaví na ňom produkt, je dosť možné, že je čínsky.
Tí, ktorí akt o AI písali, ustupovať nechcú. Taliansky europoslanec Brando Benifei, jeden z dvoch spravodajcov zákona v Európskom parlamente, v júli pripustil, že omnibus malým firmám dodržiavanie pravidiel uľahčil. Na podstate však trvá: „Pravidlá budú existovať tak či tak. Otázka je, či o nich rozhodneme my alebo pár súkromných subjektov,“ povedal s tým, že silu Európy vidí v nasadení umelej inteligencie v priemysle a zdravotníctve.
Chýbajúci kapitál
Dáta jej v mnohom dávajú za pravdu. Európska investičná banka zistila, že takmer 30 percent európskych jednorožcov založených v rokoch 2008 až 2021 presunulo sídlo do zahraničia, väčšinou do USA. Ako hlavný dôvod startupy uvádzali prístup k trhu, na druhom mieste prístup ku kapitálu. V 11 prípadoch si presun priamo vyžiadali investori.
Európa pritom svojich šampiónov má. Francúzsky Mistral v septembri získal tri miliardy eur pri valuácii vyše 21 miliárd, švédsky Lovable v auguste štyristo miliónov dolárov pri valuácii 13,3 miliardy. Americké čísla sa však počítajú v iných sumách.
Samotný Amazon plánuje tento rok investovať okolo dvesto miliárd dolárov, teda takmer 60-krát viac, než získal Mistral v najväčšom kole svojej histórie. Brusel síce ohlásil iniciatívu InvestAI, ktorá má na umelú inteligenciu zmobilizovať dvesto miliárd eur, ide však o sumu pre celý kontinent.
Kto plánuje
Benifei povedal ešte jednu vec, ktorá celú debatu obracia. „Európa je v situácii závislosti. Súkromné firmy rozhodujú, či môžeme používať určité nástroje.“
Keď Apple neuvedie novú Siri v Európskej únii, Komisia tvrdí, že je to rozhodnutie samotnej firmy. Keď Google vynechá Európu pri sprístupnení agenta Spark, dôvod verejne neuvedie. O tom, ku ktorým technologickým nástrojom budú mať Európania prístup, tak v praxi do veľkej miery rozhodujú americké technologické firmy.
Za socializmu o tom, čo bude na pulte, rozhodoval plán. Dnes o tom rozhodujú manažéri v kalifornskom Mountain View a robia to aj podľa toho, aké pravidlá im nastaví Brusel.
Najbližší test príde už čoskoro. Waymo chce ešte tento rok spustiť v Londýne plne autonómnu taxislužbu bez vodiča, hoci podľa britských, nie európskych pravidiel. V samotnej Únii potom príde ďalší dôležitý moment 2. decembra 2027, keď sa začnú uplatňovať pravidlá pre vysokorizikové systémy umelej inteligencie.
Ak budú na Vianoce Američania jazdiť do práce bez vodiča a my budeme čítať ďalší zoznam technológií, ktoré do Európy neprídu, budeme tomu ešte stále hovoriť ochrana alebo už len rad na mandarínky?
