6. augusta 2021

Zaznamenali najväčšie prepady minimálne od finančnej krízy. Pohľad do čísel 20 súkromných spoločností, ktoré patria medzi najväčšie v slovenskej ekonomike, a sú v tržbách na čele desiatich jej sektorov, prezrádza, čo bolo v minulých rokoch v podstate nepredstaviteľné – väčšine klesali tržby.

Hrubý zisk, ktorý hovorí o výnosnosti podnikania, poklesol, pochopiteľne, ešte viac. Stratu však vykázala iba menšina týchto podnikov, najmä Slovnaft a U. S. Steel Košice. Rok a pol po prvej vlne pandémie je k dispozícii už väčšina účtovných závierok veľkých firiem, pôsobiacich na Slovensku, za rok 2020.

Výnimkou je tradične sektor maloobchodu, kde prvá trojka – Tesco, Lidl a Kaufland – uzatvára finančný rok až na konci februára. Takže až o pár mesiacov bude jasné, koľko retaileri, ktorí neboli zatvorení, zarobili na prvej a aj väčšej časti druhej vlny pandémie – od 1. marca 2020 do 28. februára 2021.

Čo teda hovoria oficiálne čísla? Začíname, samozrejme, najdôležitejším sektorom slovenskej ekonomiky.

Automotive: zmizlo 1,4 miliardy v tržbách

Dopad prvej vlny pandémie na veľké slovenské výrobné závody je známy – spôsobila jedenapolmesačné prerušenie výroby a postupný opätovný nábeh, ktorý sa dlho nepriblížil k stopercentnej výrobe spred pandémie.

Reklama

V prípade najväčšej slovenskej firmy, Volkswagen Slovakia, sa prejavil ako 6-percentný pokles tržieb (predtým, medzi rokmi 2018 a 2019 tržby stagnovali na – pre firmu i Slovensko rekordných – 10 miliardách eur.) Hrubý zisk sa zosunul o vyše 100 miliónov eur (20 percent), po dvoch rekordných rokoch keď presahoval pol miliardy, sa zastavil na 416 miliónoch.

„Prijatím striktných opatrení v oblasti znižovania nákladov, zvyšovania efektivity výroby, ako aj zabezpečením dostatočnej likvidity sa podarilo po veľmi volatilnom prvom polroku s odstavením produkcie až na 5 týždňov stabilizovať výrobný program v druhom polroku a zabezpečiť tým udržanie pracovných miest a dosiahnuť prehodnotené finančné výsledky,“ zhodnotila firma v účtovnej závierke.

Kii klesli výnosy takmer o pätinu (z 5,6 na 4,6 miliardy), hrubý zisk sa prepadol až o tretinu (z 305 na 201 miliónov). Trnavský Stellantis naopak vykázala 8-percentný rast výnosov a iba miernu zmenu hrubého zisku.

Celkovo však tri najväčšie priemyselné firmy Slovenska stratili 1,4 miliardy eur v tržbách a dvesto miliónov hrubého zisku.

Elektrina hore, benzín dole

Najväčšej energetickej firme, skupine Slovenské elektrárne, v roku 2020 výrazne narástli tržby aj hrubý zisk. Spôsobil to, ako konštatuje výročná správa, najmä priaznivý vývoj cien elektriny, „ovplyvnený cenami podkladových komodít“, a pomohla aj optimalizácia nákladov.

V marci cena elektriny „naraz“ padla o asi šestinu, do konca roka 2020 vzrástla oproti februáru asi o desatinu. Pre elektrárne však rok vyšiel napokon priaznivo.

Vývoj ceny elektrickej energie v roku 2020 (kW/h)

Zdroj: výročná správa Slovenských elektrární

Naopak, najväčšia slovenská chemická firma, rafinéria Slovnaft, vykázala drastický prepad tržieb, až o štvrtinu. V prípade Slovnaftu totiž ceny ropy, vyjadrené ako priemerná ročná cena, klesli o tretinu, zo 64 na 42 dolárov za barel ropy Brent.

V apríli sa globálny dopyt po rope prepadol o pätinu a firma konštatovala, že do konca roka sa „úrovne rafinérskych marží k dlhodobým priemerným hodnotám ani len nepriblížili“.

Výsledok: viac ako 100 miliónov hrubej straty. Je tu však aj nádej, pandémia totiž zvýšila dopyt po plastoch, na ktorých výrobu sa Slovnaft chce významnou mierou preorientovať.

Veľký gumárenský dodávateľ automotive sektora Continental Matador Rubber vyrobil o 11 percent menej pneumatík, výnosy mu klesli o 15 percent, prevádzkový zisk sa veľmi nezmenil.

Pád ocele aj strojárov

Podobný prepad ako Slovnaft zažili vlani oceliarne U.S. Steel Košice. Druhý štvrťrok 2020 priniesol medziročný pád dopytu o štvrtinu, čo je najväčší prepad v dejinách Európskej únie, konštatovala firma.

Jedna z troch vysokých pecí v Košiciach zostala odstavená po celý rok a „výsledkom bol v roku 2020 pokles využitia našich výrobných kapacít na 67 percent,“ uvádza výročná správa. „Naši zamestnanci odpracovali čas rovnajúci sa deviatim mesiacom.“

Ilustračné foto: TASR

Samotné čísla oceliarní významne ovplyvňuje zaúčtovanie rezervy, ktorú si podnik musí tvoriť na emisné kvóty. Pre oceliarsky sektor používaná definícia hrubého zisku EBITDA posiela tento ukazovateľ v roku 2020 na plus 71 miliónov (v roku 2019 to boli 2 milióny a rok predtým 329 miliónov). Prevádzková strata bez tohto ukazovateľa dosiahla vlani 55 miliónov, v roku 2019 až 63 miliónov eur.

Na rok 2021 už skupina očakáva priaznivý vývoj.

Dvaja veľkí strojárski dodávatelia pre automotive, Schaeffler Kysuce a Schaeffler Skalica, vykázali pokles tržieb o 16 percent. Kysuckému podniku klesol zisk o 38 percent, skalickému o 29 percent. Obe firmy čerpali štátnu pomoc.

Elektronika: mínus 10 a viac percent

Samsung, najväčší výrobca elektroniky na Slovensku, svoje výsledky podrobnejšie nekomentoval. K pandémii účtovná závierka uvádza, že „prepuknutie COVID-19 nemalo na spoločnosť významný vplyv, v posledných týždňoch dosiahla spoločnosť relatívne stabilné výnosy a jej činnosť vrátane dodávok bola neprerušená.“

Reklama

Oproti roku 2019 sa znížil priemerný počet zamestnancov, z 1 260 na vlaňajších 782, hrubý zisk aj tržby poklesli o viac ako 10 percent.

Druhý tunajší veľký výrobca v sektore, Foxconn, k vlastným výsledkom (pokles tržieb o 17 percent) uviedol, že v marci až máji závod znížil objem výroby a, vzhľadom na pokles nákladov na spotrebu materiálu, jeho hrubý zisk dokonca mierne narástol.

Telekomy: dlhodobý mierny pokles pokračuje

Tomuto sektoru výnosy stagnujú alebo mierne klesajú už zhruba desaťročie. „Z finančného hľadiska vnímame opätovnú stagnáciu telekomunikačného priemyslu po roku rastu a výnosy celej skupiny klesli medziročne o dve percentá,“ konštatuje výročná správa Slovak Telekomu.

K dopadu pandémie uvádza, že pre „zvýšený dopyt po telekomunikačných službách bol dopad krízy na telekomunikačné odvetvie a samotnú spoločnosť menej závažný“. Pokles prevádzkového zisku skupiny dosiahol asi 11 percent.

Výnosy celej skupiny Telekom medziročne klesli o dve percentá. Foto: Slovak Telekom

Orangeu klesli výnosy asi o 2,7 percenta, predaj zariadení na predajných miestach totiž za rok padol o šesť percent. Nízke výnosy z roamingu znížili aj výnos zo služieb. Prevádzkový zisk sa však nezmenil.

Výrazne rástla Billa aj Dedoles

Nárast prevádzkového zisku zo 6,5 na 15 miliónov, rast tržieb o viac ako 5 percent, to znie ako sen. Tesco, Lidl či Kaufland zatiaľ svoje výsledky nezverejnili, trhová štvorka Billa však v účtovnej závierke, v ktorej reportovala takéto čísla, konštatovala, že „retail sektor nebol pandémiou významne ovplyvnený a spoločnosť vykázala relatívne stabilné alebo dokonca dočasne rastúce predaje“.

Jaroslav Chrapko, zakladateľ e-shopu Dedoles.
Jaroslav Chrapko, zakladateľ e-shopu Dedoles. Foto: Miro Nôta

Na porovnanie: elektroreťazec Nay vykázal pokles výnosov o 7 percent a prevádzkového zisku o deväť. Boom zásielkového predaja zas dokumentuje aj pôsobivý rast Dedolesu zo 14 na 49 miliónov v tržbách a z 1,1 na 5,3 milióna v prevádzkovom zisku.

Európske miliardy nafúkli bilancie bánk

Najväčšia banka na Slovensku, Slovenská sporiteľňa, reportovala masívny nárast celkových aktív o 2,1 miliardy eur (viac ako 11 percent). „Pod rýchly rast sa podpísali hlavne úvery klientom a depozity v centrálnej banke. Tie boli spojené s využitím výhodného zdroja financovania v podobe cielených dlhodobých refinančných operácií (TLTRO) Európskej centrálnej banky (ECB),“ vysvetlila banka zdanlivo paradoxné výsledky.

Celkové aktíva Slovenskej sporiteľne sa vlani zvýšili o 2,1 miliardy eur. Foto: Slovenská sporiteľňa

Čistá hodnota úverov klientom sa počas roka 2020 zvýšila takmer o 6 % na úroveň 14,9 miliárd eur, čo z celkovej sumy aktív predstavuje 72 %. Podiel úverov na bilancii tak klesol približne o 4 percentuálne body.

„Vývoj v prvej polovici uplynulého roka bol skôr negatívny – dvojnásobný bankový odvod, vyššia tvorba opravných položiek pre koronu a dlhodobo extrémne nízke úrokové sadzby. A k tomu obavy, že ekonomika sa dostane do hlbokej recesie,“ zhodnotil rok 2020 generálny riaditeľ Peter Krutil. Dodáva, že strašidelné scenáre sa nenaplnili a hospodárstvo sa „napriek všetkému oživilo pomerne rýchlo“.

Poisťovne: mínus 3 percentá

„Badateľný útlm v produkcii nového obchodu“ v prvej polovici roka 2020 mal vplyv na rast predpísaného poistného v oboch segmentoch – životného (zmena oproti roku 2019 -1,5 %) aj neživotného (+2,5 %), uvádza výročná správa Allianz – Slovenská poisťovňa.

Ziskovosť firmy zostala na porovnateľnej úrovni s rokom 2019 „vďaka udržaniu veľkosti svojho portfólia, vyššej efektivite vynaložených nákladov a nižšej frekvencii poistných udalostí počas lockdown období.“

Celkovo slovenský poistný trh v roku 2020 poklesol v predpise poistného o 1,8 percenta, najmä pre životné poistenie, kde klesol predpis o 4 percentá.

Ako sme vyberali

Poradie najväčších firiem sme určovali podľa celkových výnosov (vo väčšine prípadov sa blížia tržbám), ako ich zoradil portál Finstat. Tie sme porovnali s údajmi (ak boli dostupné) z konsolidovaných závierok za celé skupiny. V prípade finančného sektora určili poradie aktíva.  Aj pre „zatriedenie“ firiem do sektorov boli pokladom údaje z Finstatu.

Na rozdiel od Finstatu sme pracovali s hrubým ziskom EBITDA, čiže výnosmi mínus prevádzkové náklady, prípadne podľa dostupnosti prevádzkovým ziskom po odpisoch.

Nezohľadňovali sme štátne či pološtátne podniky (napríklad Všeobecnú zdravotnú poisťovňu).

Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk

Ľutujeme, vašu emailovú adresu sa nepodarilo prihlásiť k odberu.
Ďakujeme za vaše prihlásenie!

Potrebujete ráno získať rýchly prehľad?

Odoberajte Forbes Espresso

O aké témy máte záujem?