Priniesol do škôl nový učebný predmet, rozbehol firmu vyrábajúcu ihriská, učil ľudí používať kryptomeny. Ťažil bitcoin na Orave a najnovšie buduje edukačné centrum v Karibiku či „kryptobane‟ v Paraguaji.
Hoci má Dušan Matuška len 28 rokov, na konte už má viac projektov, ako mnohí stihnú za celý život. A jeho príbeh ukazuje, že v otvorenom a slobodnom svete môže byť ihriskom pre realizáciu podnikateľských snov celý svet. Stačí vzdelanie, cieľ, pracovitosť a trochu šťastia a odvahy.
Návrat na strednú školu
Ešte mu ani poriadne nevyschla tlač na maturitnom vysvedčení a študent piešťanského gymnázia Dušan Matuška už bol späť medzi lavicami. Už koncom štúdia totiž zistil, ako veľmi sa líši výučba od toho, čo mladý človek v živote skutočne potrebuje. „Vždy som sa snažil po sebe zanechať stopu, vytvoriť niečo, čo má zmysel,‟ vysvetľuje.
S kamarátkami z rečníckeho klubu vytvorili Životológiu. Voliteľný predmet, ktorý stredoškolákom ponúka workshopy v kľúčových oblastiach ľudského života, na ktoré škola akoby zabudla – vzťahy, kariéra, sebarealizácia, peniaze, láska či zdravie. Po vytrvalom boji s úradmi získal predmet akreditáciu a po nasadení do škôl aj obľubu medzi študentmi.
Dnes má za sebou ročné vzdelávanie v predmete Životológia už viac ako šesťtisíc študentov a ich počet ďalej rastie. „Teším sa, že projekt skvele funguje, a vždy, keď stretnem nejakého človeka zo školstva, odporúčam mu ho ako výbornú súčasť výučby,‟ hovorí Matuška s odstupom.
Po etablovaní projektu si totiž našiel nový cieľ, ktorý mu zhltol väčšinu voľného času ‒ posilňovne na čerstvom vzduchu.
Najlepšia činka je vlastná váha
Cvičenie s vlastnou váhou zažilo v uplynulej dekáde renesanciu. Sociálne siete sú plné videí, na ktorých vyrysovaní športovci predvádzajú v parkoch kúsky popierajúce gravitáciu. Vďaka minimálnym nákladom si workout môže vyskúšať ktokoľvek a kdekoľvek, kde sú lavičky či detské preliezky.
Dušan Matuška prepadol čaru nového športu spolu s partiou piešťanských študentov. Parky a ihriská v meste však čoskoro obliehala komunita tridsiatich ľudí a športu bolo treba dať nový rozmer. Požiadali preto o pomoc mesto a výsledkom bolo prvé veľké workoutové ihrisko na Slovensku.
„Na otváracej akcii nás oslovili predstavitelia iných miest, že by chceli vybudovať podobný workout park aj u nich. A vtedy nám napadlo premeniť naše hobby na podnikanie,‟ spomína Matuška na začiatky firmy Octago.
Cez „údolie smrti“
Partia štyroch kamarátov poskladala osobné úspory, pôžičky od rodiny a napriek mladému veku sa pustili do biznisu. Matuška odprezentoval podnikateľský projekt na súťaži študentských firiem a bola z toho Študentská podnikateľská cena roka 2015. O rok neskôr aj finálové umiestnenie vo svetovom kole súťaže v thajskom Bangkoku.
Reputácia firme pomohla pri rozbehu, spoločenský prínos projektu zaujal aj sponzorov z prostredia bánk a veľkých firiem. Najviac však startupu pomohol vstup rakúskych partnerov, ktorí chceli dodávať Octago na tamojší trh.
„Priniesli do spoločnosti kapitál v čase, keď boli banky ešte opatrné a hrozilo, že náš startup neprejde cez tzv. údolie smrti. Pomohlo nám tiež partnerstvo s ukrajinskou firmou, vďaka ktorej sme dokázali priniesť na slovenský trh výrobky dobrej kvality za rozumnú cenu,‟ hodnotí Matuška.
Firma postupne rozšírila portfólio produktov o detské ihriská, fit stroje pre seniorov, konštrukcie do posilňovní či lezecké steny.
Po siedmich rokoch od vzniku má spoločnosť Octago na konte viac ako tristo ihrísk, dodáva do viacerých európskych krajín a vlani dosiahla tržby 1,4 milióna eur.
„Je to stále neskutočný pocit, keď vidím, ako ľudia cvičia na našich ihriskách,‟ vraví Matuška. A hoci je naďalej spoluvlastníkom firmy, aj tento projekt je už pre Matušku minulosťou.
„Za skvelými číslami stoja chalani, ktorí predvlani, počas koronakrízy, kompletne prevzali exekutívu firmy,‟ hovorí podnikateľ, ktorý medzičasom prepadol čaru bitcoinu.
Finančná gramotnosť sa nekončí pri eure
Vynález anonymného génia Satoshiho Nakamota, ktorý vytvoril platobný systém nezávislý od centrálnych bánk, sa Matuškovi zapáčil natoľko, že sa vrhol na štúdium kryptomien. Podobne ako tisícky ďalších. On sa však rozhodol svoje vedomosti posúvať ďalej ‒ verný svojmu presvedčeniu o dôležitosti vzdelávania.
„Jedna známa, učiteľka, sa ma opýtala, či by som jej nevedel odporučiť učebné materiály o bitcoine, pretože deti veľmi zaujíma,“ hovorí Matuška. Vďaka komunite fanúšikov krypta na sociálnych sieťach rýchlo získal odporúčanie na knihu Bitcoinové peniaze.
„Oslovil som autora, kúpil som autorské práva, knižku preložil a vydal na slovenský trh. Tak sa začalo moje vzdelávanie o bitcoine,“ hovorí Matuška. Publikáciu doplnil podpornými online materiálmi pre učiteľov a osnovami, ktoré si od neho stiahlo už takmer šesťdesiat pedagógov.
Vo vzdelávaní pokračoval bezplatnými online webinármi, na ktorých v čase korony vysvetľoval základy čoraz rozšírenejšieho fenoménu. Vystupoval v médiách, vysvetľoval skoky v cene bitcoinu a záujemcom o hlbšie vedomosti ponúkal komerčné konzultácie či doplnkové materiály.
„Záujem bol veľký, napríklad trojhodinový osobný masterclass za 350 eur si kúpila viac ako stovka ľudí,“ hovorí Matuška Jedným z nich bol aj Gabriel Kozák, s ktorým dnes Dušan Matuška rozbieha svoj ďalší projekt ‒ ťažbu bitcoinu v Paraguaji.
Ako fungujú bane v online svete
Ťažba bitcoinu je zjednodušené pomenovanie pre výpočty výkonných počítačov, ktoré kontrolujú prevody medzi používateľmi digitálneho platidla. Vďaka vlastníkom týchto počítačov ‒ ťažiarom je správnosť a trvalosť prevodov medzi používateľmi zabezpečená aj bez toho, aby ich kontrolovala banka či štát na základe legislatívnych pravidiel.
Odmenou ťažiarov za nasadenie svojich počítačov sú najmä novovytvorené bitcoiny. Hodnota jedného v súčasnosti kolíše na úrovni 20-tisíc eur. Nákladom sú počítače a elektrická energia na ich chod.
„Továreň“ na peniaze
„Počas rozhovoru s Gabom vysvitlo, že má v rodine spoluvlastníčku bioplynovej elektrárne a vedel by od nej získať lacné prebytky elektriny,‟ spomína Matuška. Kalkulácie vychádzali skvele, a tak bol podnikateľský zámer na svete.
Duo prizvalo do projektu skúseného technika a rozbehlo oslovovanie klientov. Začiatkom minulého leta už stál v areáli bioplynky kontajner plný počítačov, ktoré vlastnili investori túžiaci po vlastných bitcoinoch. Celková investícia sa vyšplhala na dva milióny eur.
„Náš projekt spočíva v zabezpečení nákupu strojov, ich servise a stabilnej dodávke elektriny za určitú cenu, pričom spoločne s klientmi ťažíme bitcoin. Je to vlastne spoločný ťažiarenský projekt nás a našich klientov, kde každý dá niečo. Riziko hodnoty bitcoinu však znášajú klienti,‟ vysvetľuje Matuška.
Vlani cena bitcoinu oscilovala na úrovni 30-tisíc eur, takže ťažiari po pár mesiacoch kupovali druhý kontajner a pripravovali sa na vstup nových klientov.
Aj tento biznis však poznačila vojna na Ukrajine a rastúce ceny energií. Matuška s Kozákom museli zmeniť lokalitu a podnikanie presťahovali do Českej republiky, kde sa mohli oprieť o priaznivejšie legislatívne prostredie. Po čase však vymysleli ešte výhodnejšiu alternatívu.
Najväčšia vodná elektráreň západnej hemisféry
Málokto by povedal, že druhá najväčšia elektráreň na svete je v juhoamerickom Paraguaji. Priehrada Itaipu na hraniciach s Brazíliou zastavila voľný tok rieky Paraná a tamojšie vodné turbíny vďaka tomu už štyridsať rokov vyrábajú zhruba toľko elektriny ako tridsať gabčíkovských elektrární.
„Paraguaj je najväčší exportér elektrickej energie na svete, takže je tu možné kúpiť elektrinu za veľmi výhodnú cenu,‟ vysvetľuje Matuška. Až takú, že ťažba bitcoinu dostala opäť ekonomické ratio a nový impulz.
Ambiciózny projekt obiehania úradov, vybavovania povolení, kupovania pozemkov a presunu kontajnerov a ťažiarskych počítačov loďou za Obratník Kozorožca je aktuálne v procese realizácie. „Ak všetko pôjde podľa plánu, do konca tohto roka by sme mali byť hotoví,‟ teší sa Matuška.
Karibská odbočka
A aby toho nebolo málo, ďalší projekt rozbieha na pobreží Hondurasu. Ostrov Roatán patrí medzi turistické raje. Obrovské zaoceánske lode sem vozia za oddychom Američanov na okružnej plavbe Karibikom. V ostatnej dobe však biele piesočné pláže a príjemné počasie objavili aj Európania.
Na ostrove dokonca vznikla malá česká enkláva, ktorej členovia sa okrem šnorchlovania a obdivovania koralov venujú aj výstavbe turistických bungalovov.
„Súhrou náhod sme tu popri dovolenke s českými kamarátmi navštívili konferenciu o slobodnej ekonomickej zóne Prospera, ktorá tu vzniká a po dobudovaní bude používať ako platidlo bitcoin,‟ vysvetľuje zvláštne cesty osudu mladý biznismen. Podujatie pohotovo využil na prezentáciu svojich aktivít v oblasti kryptomien.
Obratom dostal ponuku vybudovať edukačné centrum priamo na ostrove. Aj s ponukou konkrétnej nehnuteľnosti ‒ zhodou okolností na najvyššom bode Roatánu.
„Do augusta tu budeme pracovať na spustení centra, ktoré potom bude poskytovať školenia a osvetové aktivity pre podnikateľov využívajúcich biznisovo priaznivú jurisdikciu Prospery. Ale tiež miestnych obyvateľov, ktorí by sa chceli naučiť viac o kryptomenách alebo si zlepšiť počítačovú gramotnosť,‟ dodáva Dušan Matuška a jeho hlas z reproduktorov sa miesi so škriekaním papagájov.
A keď pootočí obrazovku počítača, ktorý nám umožňujú viesť online rozhovor cez štvrtinu planéty, kúsok od neho vidieť vetrom zvlnené listy paliem, more s bielymi hrebeňmi vĺn a slnkom zaliatu pláž. Rozprávka? Možnosti podnikania v globalizovanom svete.