V utorok 26. apríla 2011 odoslal tvorca bitcoinu svojim kolegom vývojárom posledný e-mail, v ktorom dal jasne najavo, že „sa posúva k ďalším projektom“. A odovzdal tiež kryptografický kľúč, ktorý používal na rozosielanie dôležitých správ pre celú sieť.
Tým tvorcom bol istý Satoši Nakamoto – osoba, ktorej identita nebola dodnes odhalená. Nakamoto na jednom zo svojich internetových profilov tvrdil, že je 37-ročný muž s japonskými koreňmi, ale nie je vylúčený ani variant, že meno slúžilo ako pseudonym neznámeho vývojárskeho tímu.
Ak rýchlo skočíme do roku 2021, je príbeh bitcoinu v mnohých ohľadoch ešte stále na začiatku. Cena kryptomeny sa už dokázala vyšplhať nad 60-tisíc dolárov a Nakamotov vynález pozná kadekto. Mnohí chápu, že ide o digitálne peniaze, nad ktorými nemá kontrolu žiadna centralizovaná skupina ani vláda, a tiež si uvedomujú ich nevyhnutnosť.
Bitcoin sa nachádza v centre pozornosti mainstreamového sveta. Vychvaľujú ho muzikanti, politici aj ochrancovia ľudských práv. Sám Nakamoto však naďalej zostáva záhadou.
Táto enigma ma inšpirovala k výskumu, ktorý sa zaoberá vývojárskou rolou Satošiho Nakamota počas obdobia, keď bitcoinový projekt budoval. Výsledkom je súhrnný pohľad na to, čo musel Satoši podniknúť, aby bitcoin uviedol do chodu a prečo vývojársky vplyv na novú sieť pokračoval ešte dlho potom, ako on sám zmizol.
Výskum mi zabral šesť mesiacov a obsahuje vyše 120 citácií. Na desiate výročie Satošiho „odchodu“ by som sa rád podelil s niekoľkými vecami, ktoré som zistil pri pátraní po vynálezcovi bitcoinu.
1. Veril, že bitcoin je alternatíva k centralizovanému bankovníctvu
Počas rokov sa mnohí snažili o prekopanie toho, ako Satošiho chápeme. Podľa niektorých hlasov chcel len hodiť vidly do systému bankovníctva a tradičných platieb. Jednalo sa pritom o interpretáciu novinového článku, ktorý bol implementovaný do základného bloku bitcoinového blockchainu.
Satošimu však šlo o podchytenie problémov, ktoré súvisia s vydávaním peňazí. Už vo februári 2009 na fóre P2P Foundation uviedol:
„Jadro problému s konvenčnou menou spočíva v tom, koľko dôvery potrebuje na svoje fungovanie. Centrálna banka musí mať dôveru, že menu neznehodnotí, lenže história fiat mien je plná sklamaní tejto dôvery. Banky potrebujú dôveru, že udržia naše peniaze a budú ich elektronicky presúvať, lenže ich požičiavajú vo vlnách kreditných bublín a v zálohe si nechávajú sotva ich zlomok.“
2. Bol za oponou aktívny aj potom, ako bitcoin „opustil“
Svoju poslednú správu na bitcoinové fóra odoslal Satoši v decembri 2010 a jeho posledný e-mail odišiel vývojárom 26. apríla 2011. Čo sa dialo medzitým, až tak zrejmé nie je.
Vďaka novým e-mailom, ktoré poskytol vývojár Gavin Andresen, ktorý spolupracoval priamo so Satošim a pri jeho absencii projekt prevzal, sa toto obdobie trochu vyjasňuje.
Medzi vývojármi skutočne prebiehala ďalšia komunikácia: týkala sa hlavne toho, ako sa postaviť k záujmu verejnosti, ktorý sa na celý projekt sústredil, a tiež určitých technických otázok.
Nemyslím si, že by nás práve toto posunulo k pochopeniu, prečo Satoši zmizol tak, ako zmizol, ale podľa mojich záverov bitcoin v čase jeho odchodu prerástol nutnosť jediného šéfa.
Baňa, v ktorej sa neťaží zlato ale bitcoiny. Foto: Flickr/Marko Ahtisaari, v licencii CC BY 2.0
3. Satoši vedel, že bitcoin je vedecký prielom
Na jednej z podstránok pôvodného webu Bitcoin.org Satoši tvrdí, že jeho blockchainová sieť vyriešila „problém byzantských generálov“ – zjednodušene povedané situáciu, keď viac účastníkov decentralizovaného systému rozhoduje o ďalšom kroku, hoci nie je isté, že všetci rozhodujú v záujme celku.
Satošimu sa nielenže podarilo vymyslieť niečo celkom nové, ale bol zároveň schopný svoj úspech konkretizovať. Dokazuje to, že bol veľmi zbehlý v histórii počítačovej vedy a dokázal presne určiť, čo vlastne dosiahol.
4. Úprimne ho desila myšlienka, že by sa dala kryptomena nabúrať
Tu pre istotu upresním, že ide o tvrdenie – hoci som o ňom presvedčený. Blockchain bitcoinu zaznamenal v roku 2010 incident, ktorý vyústil do vytvorenia miliárd bitcoinov porušujúcich monetárne pravidlá celého softvéru.
Nikdy by som však nečakal, že zistím, ako ťažko táto záležitosť zasiahla samotného Satošiho. Ani v najmenšom nad ňou nedokázal mávnuť rukou, naopak sa zdá, že radikálne preorientovala jeho úsilie aj spôsob vedenia.
Prestal s ostatnými vývojármi spolupracovať ako predtým a začal sa viac púšťať do vopred neohlásených prídavkov a updatov k softvéru. Vstúpil do niekoľkomesačnej fázy, kedy bol posadnutý tým, aby vybudoval omnoho bezpečnejší softvér.
5. Satoši viedol bitcoin ako benevolentný diktátor
Dnes je vývoj bitcoinu vysoko kolaboratívnym procesom medzi stovkami vývojárov po celom svete. Keď viedol celý projekt Satoši, bola väčšina práce na ňom a len na niekoľkých ďalších vývojároch.
Nie, že by to bolo úplne prekvapujúce. Vtedy nebolo poruke mnoho kódovačov Satošiho kalibru. Tých až neskôr priviedol Gavin Andresen, pod ktorého vedením sa projekt stal otvorenejším.
Napriek tomu mi príde zaujímavé, že Satoši písal hlavne „oficiálny“ kód, ktorý potom ostatní testovali. Preto sa domnievam, že ním vytvorený bitcoin je dobré chápať ako neúplný. O jeho kompletnú podobu sa technicky aj filozoficky zaslúžili ľudia, ktorí prišli po Satošim.
6. Užívatelia začali Satošiho kritizovať ešte pred jeho odchodom
Moje asi najväčšie prekvapenie počas práce na výskume prišlo vo chvíli, keď som našiel úložisko užívateľských chatov o Satošim. Mohol som tak sledovať, ako sa ich prístup k otcovi zakladateľovi postupom času menil.
Najskôr to boli „medové týždne“ začiatkom roku 2010, keď väčšina užívateľov softvér objavovala, neskôr prišlo vytriezvenie, keď začal Satoši nad kódom viac prejavovať svoju autoritu.
Posledná fáza prišla neskôr v závere toho roka – a to už sa užívatelia od Satošiho viditeľne celkom odtrhli. Jedni začali vtipkovať o jeho pohlaví a sexualite, čas od času aj explicitne a celkom otvorene hovorili tiež o frustrácii, ktorú spôsobil neodpovedaním na ich mnohé požiadavky.
7. Pred svojim odchodom zo softvéru odstránil svoje meno
Než Satoši s bitcoinom oficiálne sekol, odstránil zo softvérového copyrightu svoje meno a práva pripísal všetkým „vývojárom bitcoinu“.
To sa zhoduje s naším pohľadom na Satošiho, ako na niekoho, kto tak dbal na bezpečnosť a utajovanie svojich osobných aktivít, že záhadou zostáva aj desať rokov po svojom odchode.
Odstránenie mena z copyrightu odstraňuje tiež akékoľvek pochybnosti v tom, či bol Satošiho odchod plánovaný. Len skutočné dôvody sú stále zahalené tajomstvom.
Článok vyšiel v americkom vydaní Forbesu a jeho autorom je Pete Rizzo.
