5. júla 2020

Cena ropy klesla až na 48 centov za barel (159 litrov), čiže v niektorých častiach USA sa stala lacnejšou než voda. Ropný magnát John D. Rockefeller však práve v krízovom roku 1873 investoval do vtedy málo výnosnej čiernej tekutiny. Za zlomkové ceny skupoval jednu rafinériu za druhou a zakrátko sa stal najbohatším mužom v Spojených štátoch a zrejme aj najmajetnejším človekom moderných čias. 

Ak by sa chcel dnes jeho bohatstvu vyrovnať šéf Amazonu Jeff Bezos, musel by svoj súčasný majetok (166 miliárd USD k 1. júlu) viac ako zdvojnásobiť. Príbeh najbohatšieho muža posledných storočí sa však začína v rodine pochybného podomového obchodníka, medzi hlučnými a vulgárnymi sesternicami a bratrancami, ktorých by dnes v USA zaradili do skupiny tzv. hillbillies. Až vďaka asketickému a neľútostnému obchodníkovi Johnovi Davisonovi sa z Rockefellerovcov stala jedna z najplyvnejších rodín v krajine; jeho vnuk Nelson bol dokonca viceprezidentom USA.

A síce meno Rockefeller v roku 2017 zmizlo z rebríčka miliardárov podľa Forbesu (s úmrtím posledného Johnovho vnuka Davida, ktorý mal v čase smrti majetok v hodnote 3,3 miliardy USD), takmer 200 potomkov si medzi sebou stále delí veľký kapitál. V poslednej desiatej časti našej série zabudnutých príbehov miliardárov si prečítajte o dynastii Rockefellerovcov.    

Detstvo v otrhaných šatách a otec diabol

Otec Johna D. Rockefellera sr. William, prezývaný aj Devil Bill. Foto: Wikimedia Commons/voľné dielo

Na začiatku 20. storočia americké médiá označovali za najbohatšieho človeka krajiny na striedačku oceľového magnáta Andrewa Carnegieho a ropného Johna D. Rockefellera. Kým u Carnegieho sa vedeli dopátrať až k jeho rodnému domu v Škótsku, európske korene Rockefellera vtedy ešte nemali jasné kontúry. A tak sa o jeho minulosť uchádzali veční rivali zo starého kontinentu – Francúzsko a Nemecko. Francúzi tvrdili, že rodina amerického boháča sa pôvodne volala Roquefeuilles a od 9. storočia žila v provincii Languedoc na juhu Francúzska. Ako sa však neskôr ukázalo, pravdu mali Nemci, ktorí doložili pôvod rodu do začiatku 17. storočia, pričom jeho predkovia mali pochádzať z Porýnia. 

Nie je náhodou, že kým ostatní slávni boháči sa ku koreňom hrdo hlásili, John D. Rockefeller sa do minulosti obracať veľmi nechcel. Dôvod? Ron Chernow v knihe Titan nevykresľuje jeho predkov práve v oslnivom svetle. Jeho starého otca, farmára Godfrieda, opisuje ako „drobného muža s večne porazeneckým výrazom v tvári.“ Johnov otec William už bol síce priebojnejší, no k peniazom prichádzal veľmi pokútnym spôsobom – od dverí k dverám predával pochybné elixíry, ktoré sľubovali liečivé účinky, išlo však len o placebo. Za peniaze z elixírov potom požičiaval peniaze farmárom, u ktorých predpokladal, že nebudú vedieť dlžobu splácať, a on sa tak dostane k ich pozemkom.

V americkom mestečku Richford, kde William býval, ho prezývali Devil Bill. Jednak pre nejasný pôvod jeho peňazí, no aj pre zanedbávanie rodiny a dlhé, aj niekoľkomesačné tajné cesty na divoký západ. V meste pútal pozornosť aj tým, že okrem manželky Elizy žil v dome aj so svojou starou láskou Nancy (nevzal si ju, lebo bola chudobná), z ktorej bola u nich slúžka a mal s ňou dve nemanželské dcéry. Miestni z Richfordu spomínali, že Devil Bill sa síce z ciest vždy vracal ako kráľ – v koči a s balíkom peňazí, jeho deti vrátane Johna však nosili otrhané šaty a žili v hrozných podmienkach. Williama neskôr obvinili zo znásilnenia, tak si zmenil identitu a od rodiny definitívne ušiel. Bez rozvodu sa oženil znova. 

O veľa rokov neskôr, keď bolo meno John D. Rockefeller už pojmom, sa William stal cieľom jednej z prvých „poľovačiek“ vznikajúcej bulvárnej tlače. Napriek vysokej odmene za jeho príbeh ho však novinári nevysliedili. Správanie Williama nebolo v rodine Rockefellerovcov výnimkou. V knihe Titan sa ďalej píše, že rodina bola v zásade „opileckým hillbilly klanom, ktorý si vedel vychutnávať tvrdý alkohol, muziku a hlučnú zábavu.“ To sa však nepáčilo dvom silným ženám, ktoré mali na výchovu malého Johna veľký vplyv – jeho starej mamy a matky Elizy. Na starého otca si pamätal ako na alkoholika (aj preto neskôr podporoval zavedenie prohibície), otca si vybavoval z detstva len málo.

Za 4 mesiace kúpil 22 z 26 konkurentov

John D. Rockefeller sr. ako 18-ročný. Foto: Random Reminiscences of Men and Events/voľné dielo

Sám John však svoje detstvo maľoval v svetlejších farbách, bolo to súčasťou jeho povahy – ak sa už obzerať za minulosťou, tak len na pekné veci. A ako sa pozeral do budúcnosti? Podľa knihy Rich is a Religion si už ako mladý začínajúci účtovník mal stanoviť dva životné ciele: zarobiť 100-tisíc dolárov a dožiť sa 100 rokov. Od začiatku však bolo jasné, že na dosiahnutie cieľov využije iné metódy ako jeho otec – od študentských čias ho charakterizovali ako slušného, tichého, no cieľavedomého. Otec William zohral poslednú dôležitú úlohu v jeho živote v roku 1859, keď synovi požičal 1000 dolárov (za 10-percentný úrok) na začiatok podnikania so spolužiakom Mauricom B. Clarkom. 

Dvojica napokon zhromaždila 4000 dolárov a začala podnikať s distribúciou potravín. Aj keď štart nemali najhorší, onedlho ich k oveľa väčším ziskom posunula americká občianska vojna, v ktorej profitovali zo zásobovania vojakov. Bolo to ešte počas vojny, keď sa firma Clark & Rockefeller rozhodla „privyrobiť si“ v novom odvetví obchodu s ropou. Ako pripomína Rainer Zitelmann v článku pre americký Forbes, Rockefeller mal vtedy len 24 rokov. „Nikto vtedy nevedel, čo z tej novej komodity zvanej ropa bude – len ďalšia zlatá horúčka? Aj preto ceny ropy vtedy brutálne kolísali, v roku 1861 sa cena za barel pohybovala medzi 10 centmi a 10 dolármi.“

Náklady na zriadenie a prevádzku vrtu boli v tých rokoch nízke (asi 1000 dolárov). Vzniklo tak prostredie, ktoré lákalo špekulantov. Spisovateľ Lawrence Wright v knihe God Save Texas spomína viacero príkladov, keď vymyslené čísla bez geologických podkladov priniesli šťastlivcom rozprávkové zisky. Väčšina prvých ropných kráľov sa správala k tečúcim peniazom ľahkovážne. Nie tak Rockefeller. So spoločníkmi neprelial kvapku ropy nadarmo. Odvetviu s čiernym zlatom uveril natoľko, že v roku 1863 investoval do stavby rafinérie v Clevlande a následne vyplatil vtedy horibilnú sumu 72-tisíc dolárov svojim spoločníkom (Clarkovi a jeho bratom), aby firmu ovládol. Neskôr povedal, že to bol obchod jeho života.

Prvá rafinéria firmy Standard Oil v Clevelande. Foto: Case Western Reserve University/voľné dielo

Bola to cesta k vzniku giganta, jednej z prvých korporácií na svete – spoločnosti Standard Oil. Zakladal ju v roku 1870 spolu s bratom Williamom jr. a podnikateľom Henrym Fraglerom. O desaťročie už bol z Rockefellera milionár. Jeho drsné metódy na jednej strane raketovo rýchlo likvidovali konkurenciu (za 4 mesiace roku 1872 pod Standard Oil prešlo 22 z 26 konkurentov), na druhej strane sa jeho túžba po efektivite pretavila do množstva nových využití pre ropu, zároveň produkty z ropy Standard Oil spravil prístupnými pre masy. Koncom 70. rokov už Rockefellerova korporácia ovládala 90 percent trhu s ropou v USA – ťažbu, spracovanie aj distribúciu. A to bol len začiatok.        

Najväčšiu korporáciu položili články novinárky

V polovici 70. rokov 19. storočia sa Rockefellerovi narodil prvý syn John D. Rockefeller junior, dedič impéria, ktorý sa k otcovmu podnikaniu pridal v roku 1897. Bolo to v čase, keď Standard Oil bola na vrchole sily, no zároveň sa stala najnenávidenejšou spoločnosťou v Amerike.

Okrem toho, že na vytláčanie konkurencie od začiatku používala nekalé praktiky, ako napríklad tajné dohody so železnicami, ktoré znevýhodňovali alebo rovno vyraďovali iné firmy, verejnosti sa prestávalo páčiť, že obrovský monopol neustále kľučkuje medzi zákonmi, transformuje sa, aby unikol reguláciám vlády. Totálna kontrola nebola len zdanie, Rockefeller doslova povedal, že chce ovládať celý trh s ropou v USA.

Karikatúra z roku 1904 upozorňujúca na obrovský vplyv korporácie Standard Oil. Foto: Library of Congress/voľné dielo

Začiatkom 20. storočia sa mu však postavili do cesty viaceré prekážky. Okrem štátnych regulácií (ktoré stále preskakoval s ľahkosťou) aj konkurencia nových ložísk v zahraničí i doma. V Texase objavili v roku 1901 dovtedy najväčšie ložisko na svete Spindletop, ktoré hneď prvý deň vyprodukovalo viac ropy než všetky ostatné americké ložiská dohromady. A obyvatelia Texasu sa podľa Wrighta búrili akejkoľvek kontrole zvonka, obzvlášť sa to týkalo korporácie Standard Oil. Možno najväčšie problémy však Rockefellerovcom narobila Ida Tarbell, jedna z prvých investigatívnych novinárok. Rodáčka z oblasti pensylvánskych ropných vrtov porazila Standard Oil chladnými faktami. 

Investigatívna novinárka Ida Tarbell v roku 1905. Foto: Library of Congress/voľné dielo.

Tarbell odkrývala pochybné pozadie korporácie na pokračovanie v magazíne McClure’s, všetkých 19 článkov potom zverejnila v knihe The History of the Standard Oil Company, ktorá vyšla v roku 1904. Aj vďaka podpore verejnosti, ktorá bola príbehom najväčšej firmy v krajine pobúrená, sa vláde v nasledujúcich rokoch konečne podarilo na Rockefellera zatlačiť.

Všetko to vyústilo do rozhodnutia najvyššieho súdu, ktorý v roku 1911 nariadil monopol rozdeliť na 34 spoločností. Mnohé z nich (aj keď so zmeneným názvom) fungujú dodnes: Chevron, Esso či Mobil. V nasledujúcom desaťročí však hodnota nástupníckych firiem vzrástla päťnásobne. A Rockefellerovci zbohatli ešte viac.

Podobne ako iné rodiny takzvanej pozlátenej éry (1870 – 1900), rozhodli sa z hriechov minulosti vykúpiť filantropiou aj Rockefellerovci. Málo sa napríklad vie, že ich nadácia ešte za života seniora pomáhala naštartovať zdravotníctvo v medzivojnovom Československu – naše zdravotné sestry chodili za peniaze miliardárskej rodiny na školenia až do USA. Podobne ako dnes Gatesovci, aj Rockefellerovci sa zameriavali najmä na medicínske projekty a výrazne pomohli v boji so žltou horúčkou. Stratenú reputáciu tak postupne získavali naspäť, jeden z piatich synov juniora Nelson bol liberálnym republikánom a viackrát kandidoval za prezidenta. V roku 1974 sa mu ušiel aspoň post viceprezidenta (pri 38. prezidentovi USA Geraldovi Fordovi). 

Najbohatší muž… histórie? 

John D. Rockefeller sr. a jr. v roku 1915. Foto: Library of Congress/voľné dielo

John D. Rockefeller zomrel v roku 1937. Z pohľadu svojich životných cieľov ten druhý minul tesne – do stých narodenín mu chýbalo len niečo vyše dvoch rokov. Svoje finančné možnosti však v mladosti podcenil. Vysnívaných stotisíc dolárov boli pre neho drobné.

Keď odišiel, jeho majetok bol viac ako 1,4 miliardy USD. Bol prvým svetovým miliardárom, najbohatším človekom nielen svojej doby, ale aj storočí predtým. A pri prepočte k pomeru HDP krajiny, bol viac ako dvakrát bohatší než súčasná svetová miliardárska jednotka Jeff Bezos. HDP USA v roku 1937 činil 92 miliárd, Rockefeller mal teda majetok v hodnote 1,5 % HDP krajiny. Bezos by na rovnaký pomer dnes potreboval asi 339 miliárd.

Bol však John D. Rockefeller najbohatším človekom histórie? Je ťažké porovnávať bohatstvo naprieč storočiami, BBC však za najbohatšieho človeka histórie označila človeka, ktorý pochádza prekvapivo – z Afriky. Mal ním byť panovník Malijskej ríše, ktorý žil na prelome 13. a 14. storočia a volal sa Mansá Músa. Jeho bohatstvo sa posudzuje na základe legendárnej púte do Mekky, ktorú v roku 1324 absolvoval v sprievode 60-tisíc mužov vrátane 12-tisíc otrokov, z ktorých každý niesol dve kilá v zlate. Panovník vzácny kov po ceste rozdával chudobným, výsledkom však bolo, že záplava zlata v Káhire či Mekke spôsobila ekonomický chaos a zvýšenie cien na celé ďalšie desaťročie.

Hlavný kandidát na najbohatšieho človeka všetkých čias – panovník Malijskej ríše Mansá Músa. Ilustrácia: Gallica Digital Library/voľné dielo

„Ako vládca Malijskej ríše, ktorá sa rozprestierala od Atlantického oceánu viac ako 3000 kilometrov smerom na východ, mal takmer neobmedzený prístup k zlatu, najvzácnejšiemu platidlu v stredoveku,“ povedala pre BBC Kathleen Bickford Berzock z Northwestern University. „Okrem toho boli v jeho teritóriu aj významné obchodné centrá tej doby, čiže z toho pramenilo jeho bohatstvo.“

Server Investopedia sa na stranu Músu pridáva aj s argumentom, že dokázal rozkolísať ekonomiku veľkej časti jemu známeho sveta len tým, že začal míňať časť svojho bohatstva. A ďalší boháči histórie? V antike dominoval zámožným rímsky cisár Augustus, v renesancii zase Jakob Fugger zo známej nemeckej rodiny obchodníkov.

Rockefellerovci proti ropným spoločnostiam

David Rockefeller (vľavo) s veľvyslankyňou USA pri OSN Eleanor Rooseveltovou. Sídlo OSN v New Yorku vyrástlo na pozemkoch Rockefellerovcov. Foto: U.S. National Archives and Records Administration/voľné dielo

Komik Chris Rock raz opisoval rozdiel medzi zámožným (wealthy) a bohatým (rich): „Byť zámožným sa odovzdáva z generácie na generáciu. Zámožnosti sa vlastne nedokážete zbaviť. Ale bohatstvo je niečo, čo viete stratiť počas jedného šialeného leta a záľubou v drogách.“

Pra-pravnučka Johna D. Rockefellera, módna návrhárka a filantropka Ariana Rockefeller, je jedným z mála členov rodiny, ktorá sa zastala ropných spoločností. Ostatní chcú byť eko. Foto: Chris Gabello v licencii CC BY-SA 4.0

A tak pri životopisoch takmer 200 potomkov Johna D. Rockefellera nachádzate pomerne často slovo „filantrop“. Podľa posledného odhadu Forbesu z roku 2016 si členovia rodiny delili 11 miliárd USD. Aj keď teda žiaden z členov rodiny (po smrti 101-ročného Davida Rockefellera v roku 2017) už osamote neprekračuje miliardovú hranicu, Rockefellerovci sú stále tí, ktorí dohliadajú na to, ako míňajú ďalší novodobí miliardári. 

Len tento rok v januári zverejnila neziskovka Rockefeller Philantropy Advisor štúdiu, v ktorej vysvetľuje, ako „rozdáva peniaze“ 200 miliardárskych rodín. Tri štvrtiny miliardárov sa venuje filantropii, pretože chce „čosi vrátiť spoločnosti.“ Najviac projektov (29 %) podporuje školstvo.

A samotní Rockefellerovci? Členovia rodiny v posledných rokoch bojujú aj proti klimatickej zmene, údajne sa ich rodinný fond mal zbaviť všetkých investícií do spoločností, ktoré obchodujú s fosílnymi palivami. „Uvedomujeme si tú historickú iróniu, no aj vďaka nej sa na problém klimatickej zmeny upriami viac pozornosti,“ uviedla rodina v jednom z mála verejných vyhlásení v roku 2016.

Tento článok je súčasťou série Forbes History, ktorá mapuje príbehy miliardárskych klanov a iné zabudnuté historky. 

Prečítajte si aj predošlé časti série:

Našli ste chybu? Napíšte na editori@forbes.sk

Ľutujeme, vašu emailovú adresu sa nepodarilo prihlásiť k odberu.
Ďakujeme za vaše prihlásenie!

Potrebujete ráno získať rýchly prehľad?

Odoberajte Forbes Espresso

O aké témy máte záujem?