Rezort financií ukázal návrh rozpočtu na budúci rok. V pondelok o ňom rokovala tripartita, v utorok by ho mala schvaľovať vláda a následne musí byť predložený do parlamentu.
Budúcoročný návrh rozpočtu by najviac charakterizoval prívlastok konsolidačný. Namiesto šetrenia na chode štátu však drvivú časť konsolidácie zrealizuje kabinet cez vyššie dane.
Asociácia priemyselných zväzov a dopravy upozorňuje, že hlavné znižovanie schodku verejných financií plynie z nových daňových opatrení a minoritnú časť tvoria výdavkové kapitoly.
„Každé euro získané štátom na vyšších daniach by malo byť kompenzované eurom usporeným na výdavkovej strane štátu, a to sa nedeje,“ upozorňuje asociácia v reakcii na návrh rozpočtu. Ako príklad uvádza Francúzsko, ktoré 2/3 konsolidácie pre rok 2025 realizovalo na výdavkových kapitolách a len 1/3 na príjmoch.
Aj napriek tomu, že sociálni partneri návrh rozpočtu skritizovali, nepodporili a vzniesli svoje pripomienky, tak rezort financií ho bráni.
„Je to zákon desaťročia, žiadny iný minister financií takéto zmeny nerobil,“ vyhlásil po pondelkovom rokovaní tripartity šéf rezortu financií Ladislav Kamenický. Ak by podľa neho neprišla konsolidácia verejných financií, Slovensko by sa postupne dostalo do bankrotu.
Podľa ministra financií ostávajú otvorené ešte dve témy v rozpočte. Prvou sú platy zdravotníkov, o ktorých rokuje nový minister zdravotníctva Kamil Šasko a energopomoc na budúci rok.
Návrh rozpočtu počíta s medziročným nárastom príjmov o vyše 11 percent na 59,9 miliardy eur a výdavkov o 8,4 percenta na 66,5 miliardy eur. Očakáva sa pokles deficitu z tohtoročných 5,8 percenta hrubého domáceho produktu (HDP) na 4,7 percenta HDP. Zosumarizovali sme päť základných poznatkov, ktoré návrh rozpočtu priniesol.
1) Až 13 miliárd na dôchodky
Ak by sme si zobrali pomyselný koláč so 66,5 miliardami eur, tak najväčšiu časť z neho, teda viac ako 19 miliárd eur, predstavujú výdavky na sociálne veci. Len pre lepšiu predstavu, najvýznamnejšiu položku výdavkov predstavujú výdavky na dôchodkové dávky, ktoré sa na budúci rok rozpočtujú v sume skoro 13 miliárd eur. Do toho sú zahrnuté aj výdavky na 13. dôchodky, ktoré budú stáť štátnu kasu 912 miliónov eur.
Ďalšou významnou oblasťou je zdravotníctvo, kde sa plánujú výdavky v objeme vyše deväť miliárd eur, čo je medziročný nárast o skoro 700 miliónov eur. Treťou najväčšou výdavkovou oblasťou je školstvo s takmer šiestimi miliardami eur.
V rozpočte na školstvo je alokovaných o vyše miliardu eur viac ako minulý rok. Nie je to spôsobené zameraním sa súčasnej vlády na masívnu podporu školstva, ale zmenou financovania materských škôl.
Materské školy boli v pôsobnosti miest a obcí a financované z rozpočtov samospráv. Zmena financovania znamená, že po novom budú materské školy financované priamo zo štátneho rozpočtu.
Zlou správou je menej peňazí pre vedu a techniku v budúcom roku. Kým tento rok boli celkové očakávané výdavky na vedu a techniku v objeme takmer 564 milióna eur, na budú rok je rozpočtovaných o 12 miliónov eur menej.
2) Rastú výdavky na zamestnancov štátu
Jedným z konsolidačný opatrení na strane výdavkov malo byť aj masívne prepúšťanie úradníkov. Premiér Robert Fico ešte na jar hovoril o tom, že by ich počet znížil o 30 percent. Z tohto opatrenia nakoniec vzišlo, veľké prepúšťanie úradníkov sa nerealizuje a naopak sa ukazuje, že celkové výdavky na kompenzácie zamestnancov štátu vzrastú medziročne o jednu miliardu eur. Kým tento rok sa očakávajú výdavky na kompenzácie zamestnancov štátu na úrovni 14,1 miliardy eur, na budúci rok sa už počíta s 15,1 miliardami eur.
Rozpočet na budúci rok nepočíta s valorizáciou platov štátnych zamestnancov. Ako kompenzáciu im poskytne jednorazovú dávku 800 eur. V roku 2026 sa majú mzdy valorizovať o päť percent.
3) Menšia energopomoc
Masívne a plošné dotovanie cien drahých energií pre domácnosti sa tento rok končí. Ako dávnejšie upozornili kontrolóri vo svojej správe, za dva roky išli na plošné kompenzácie drahých energií až tri miliardy eur. Pomoc s energiami na jednej strane pomohla ochrániť domácnosti pred vysokými cenami energií na svetových trhoch, na druhej strane išlo o nesystémové riešenie bez prvkov adresnej pomoci. V rozpočte je na budúci rok vyčlenených na pomoc s energiami 235 miliónov eur. Väčšia časť z týchto peňazí však pôjde podľa rezortu financií na dofinancovanie energopomoci ešte z tohto roka. Kabinet zatiaľ neprezradil, akú formu pomoci zvolí a komu bude kompenzovať drahé energie v roku 2025.
4) Nové ministerstvo
Aj napriek opakovaným vyhláseniam o potrebe šetriť sa rozpočet na budúci rok rozšíril o novú položku, ktorou je ministerstvo cestovného ruchu a športu. Celkovo je z rozpočtu pre nové ministerstvo vyčlenených 240 miliónov eur. Súčasťou výdavkov sú aj delimitované prostriedky z kapitoly rezortu školstva, dopravy či hospodárstva v celkovej sume 143 miliónov eur. Osobné výdavky súvisiace so vznikom nového ministerstva a jeho prevádzkou boli vyčíslené na skoro 13 miliónov eur, v čom sú zarátané aj mzdy pre zamestnancov.
5) Prídu ďalšie škrty
Ozdravovanie verejných financií bude pokračovať celé volebné obdobie. Tohtoročným konsolidačným balíkom tak vláda ešte nepovedala posledné slovo. Ako vyplýva z návrhu rozpočtu, kabinet pripravil 4-ročný ozdravný plán, ktorého výsledkom má byť v roku 2027 deficit na úrovni tri percentá HDP. Ak to chce vláda dosiahnuť, musí do konca volebného obdobia predstaviť dodatočné konsolidačné opatrenia vo výške 1,9 percenta HDP, čo je v eurovom vyjadrení úspora v objeme 2,8 miliardy eur.
Rastú aj výdavky štátu na obsluhu jeho dlhu. V budúcom roku bude štát platiť až o 400 miliónov eur viac oproti roku 2024 v súvislosti s nárastom výdavkov na správu štátneho dlhu.
Číslo dňa
100 eur za megawatthodinu
Cena elektriny sa drží pod magickou hranicou 100 eur za megawatthodinu. Ako vyplýva z údajov zverejnených pražskou burzou PXE, elektrina s dodávkou na Slovensko v budúcom roku sa v pondelok predávala za 92 eur za megawatthodinu. Pre porovnanie, v časoch pred energetickou krízou bola cena elektriny na úrovni okolo 50 eur a v časoch vrcholiacej energetickej krízy to bolo takmer tisíc eur za megawatthodinu.
Krátke správy
Nobelovu cenu za ekonómiu získali Daron Acemoglu, Simon Johnson a James A. Robinson pôsobiaci v USA za výskum vplyvu inštitúcií na prosperitu štátov. Vo výskume preukázali dôležitosť spoločenských inštitúcií pre prosperitu krajiny.
Protimonopolný úrad SR urobil minulý týždeň neohlásené inšpekcie v zdravotníckych zariadeniach. Má podozrenie z koordinácie postupu pri rokovaniach so zdravotnými poisťovňami. V prípade preukázania takejto dohody môžu podnikatelia dostať pokutu až do výšky 10 % z obratu za predchádzajúce uzavreté účtovné obdobie.
Čipový gigant z Taiwanu plánuje viac závodov v Európe so zameraním na trh s čipmi umelej inteligencie. TSMC je najväčší svetový producent čipov. Vyrába väčšinu svojich polovodičov na Taiwane. Aktuálne investuje miliardy dolárov do nových lokalít v USA, Japonsku a Nemecku.
Na realitnom trhu už cítiť oživenie. V Bratislave sa v treťom štvrťroku 2024 predalo celkovo 380 bytov v novostavbách. V medziročnom porovnaní ide o viac ako dvojnásobok. Vyplýva to z údajov spoločnosti Bencont Investments.
