Takzvaný Giniho koeficient hovorí len časť príbehu. Ďalšie grafy ukazujú, že kým Nóri sú si rovní v bohatstve, Slováci v chudobe.
Je to jeden z mála rebríčkov, kde sa Slovensko dostalo na prvé miesto. Podľa Giniho koeficientu príjmovej nerovnosti máme najvyššiu príjmovú rovnosť v Európe. Len o niečo horšie výsledky dosiahli Nórsko, Belgicko a Česko.
Práve umiestnenie pred bohatým Nórskom naznačuje, že s výsledkami môžeme byť spokojní. Podobne ako aj pri ďalších štatistikách však platí, že ich treba vnímať v kontexte.
Do reality nás vracajú štatistiky o úrovni príjmov a miere chudoby.
Dôležitý pohľad na ekonomickú silu dáva príjem na osobu v parite kúpnej sily (PPS). Na čele rebríčka je Luxembursko a druhé je Nórsko. Belgicko je piate a Slovensko až na 24. mieste. Susedia z jednej tabuľke sa v tomto prípade ocitli na opačných póloch.
Zásadný rozdiel v mediánom príjme medzi týmito krajinami potvrdzuje, že na Slovensku sme si síce rovní, ale v chudobe. Kým Nórsko a Belgicko vykazujú rovnosť v bohatstve.
Parita upravuje priemerný príjem o cenovú hladinu, teoreticky je to lepší koncept na meranie životnej úrovne. Má však svoje nedostatky, preto ho nemožno považovať za ideálny ukazovateľ.
Ak sa na príjmy pozrieme bez zohľadnenia parity kúpnej sily, až tak veľa sa toho nezmení. Na prvom mieste zostáva Luxembursko pred Nórskom. Belgicko si pohoršilo o jedno miesto. Slovensku zostáva nelichotivá 24. priečka.
Grécke varovania
Napriek vyššie spomenutej rovnosti patrí Slovensko ku krajinám, kde sa relatívne veľa ľudí cíti chudobne. Hovorí o tom ďalší graf.
Najchudobnejší sa subjektívne cítia Gréci, čo môže byť spôsobené nie až tak dávnymi úspornými opatreniami v súvislosti s potrebou ozdraviť verejné financie. To zásadne znížilo ich životnú úroveň. Je to tiež varovanie, ako budú reformy bolieť, keď neprídu včas.
Zdroj: Eurostat
Ako vidieť na grafe, za Gréckom a Bulharskom nasleduje práve Slovensko. Je zaujímavé, že vo väčšine krajín EÚ bol podiel ľudí žijúcich v domácnostiach, ktoré sa považovali za chudobné v roku 2024, najvyšší u detí.
„Napriek tomu v pobaltských krajinách EÚ, vo väčšine východných krajín EÚ (Bulharsko, Chorvátsko, Poľsko, Rumunsko, Slovinsko a Slovensko) a v Grécku bol podiel starších ľudí najvyšší,“ poznamenáva Eurostat.
To kontrastuje s reálnym ohrozením chudoby a sociálneho vylúčenia. Slovensko sa nachádza až v strede, čo naznačuje relatívne nižší podiel ľudí ohrozených chudobou.
Zdroj: Eurostat
Zaujímavé však je, že chudobou sú objektívne ohrození najmä mladí do 18 rokov a potom ľudia v strednom veku. Dôchodcovia na 65 rokov vykazujú najnižšiu mieru ohrozenia.
Subjektívne sa však cítia najchudobnejší. Populistické vyjadrenia politikov v nich tento pocit ešte prehlbujú.
Bratislava kraľuje
Veľké rozdiely ponúka pohľad na regióny optikou dostupnosti práce. Najlepšie výsledky vykazuje talianska provincia Bolzano, druhý je Bratislavský kraj. Nasledujú ďalšie regióny bývalého východného bloku: Juhozápadné Čechy, Varšavská stolica, české regióny Severovýchod a Juhovýchod.
Zdroj: Eurostat
Kým západné a stredné Slovensko sa držia v polovici, východné Slovensko je v najhoršej kategórii.
Práve v prípade východného Slovenska stojí za zlými číslami kombinácia sociálne vylúčených komunít a chýbajúcich pracovných príležitostí.
Chudoba verzus deprivácia
Ohrozenie chudobou hovorí z pohľadu štatistiky o počte ľudí, ktorých príjem je nižší ako 60 percent mediánu národného disponibilného príjmu.
Na vážne ekonomické problémy v praktickom živote ľudí poukazuje štatistická kategória „ťažká materiálna a sociálna deprivácia“.
V tomto rebríčku sme na negatívnom šiestom mieste. Zaujímavé však je, že v čomsi sme na tom rovnako ako ďalšia škandinávska krajina Švédsko (SE). Závažná deprivácia je gendrovo vyvážená, hoci sme opäť na rôznych koncoch.
Zdroj: Eurostat
„Vo všetkých krajinách EÚ okrem šiestich bola miera závažnej materiálnej a sociálnej deprivácie vyššia u žien ako u mužov. Na Slovensku a vo Švédsku boli miery rovnaké pre obe pohlavia. V Holandsku, na Cypre, v Nemecku a Taliansku boli miery u mužov vyššie ako miery u žien,“ vysvetľuje Eurostat.
V relatívnom vyjadrení boli najväčšie rozdiely medzi pohlaviami pozorované na Malte a v Luxembursku.
Pomerne veľa vymenovaných štatistík ukazuje, že na ekonomickú výkonnosť existuje viacero pohľadov. Slovensko nebude najchudobnejšie, ale ukazovateľ príjmu v parite kúpnej sily naznačuje, že má jednu z najnižších životných úrovní.
Slabý rast a štrukturálne problémy ekonomiky nedávajú veľkú šancu na zmenu.
