Priestory a združenia na podporu malých a stredných podnikateľov, umelcov a kreatívcov, ktoré poznáme pod názvami coworking, hub či inkubátor, zažívajú v poslednom období na Slovensku absolútny vrchol. Sú to miesta, kde môžu freelanceri bez väčších obáv a prvotných investícií rozvíjať svoj kreatívny biznis a nadväzovať užitočné kontakty.
Aj preto sa Daniel Straka, výkonný riaditeľ Slovenskej organizácie pre výskumné a vývojové aktivity (SOVVA), rozhodol s finančnou pomocou SlovakAid priniesť slovenskú expertízu taktiež do zahraničia. Spoločne s niekoľkými jej nositeľmi zavítal do Albánska, kde s pomocou projektu na podporu tamojšieho podnikateľského a startupového prostredia ukázal, v čom tkvie náš úspech v tejto oblasti.
Druhú šancu dáva aj nábytku od kontajnerov.
V obchode NaVidieku učí ľudí, ako si zútulniť domov
Chýbajú finančné zdroje
„Mladých albánskych podnikateľov sme v rámci projektu vzali do Starej tržnice, Novej Cvernovky či na Vysokú školu výtvarných umení. Na miesta, kde kvitne kreatívny priemysel a môže za to hlavne chcenie jednotlivcov,“ začína rozprávanie o projekte šéf organizácie SOVVA. Tá sa podľa jeho slov od svojho vzniku sústreďuje okrem iného aj na prepojenie startupového a výskumného prostredia.
Donedávna túto činnosť vykonávali len na Slovensku a so zdieľaním domácej expertízy začali oficiálne až v roku 2016. Cieľom bolo ukázať, ako môžu začínajúci albánski podnikatelia aj napriek neprajnej situácii získať finančnú podporu a ďalej rozvíjať svoje nápady.
Už pri prvých rozhovoroch s lokálnymi partnermi, ktorými boli Polis University v Tirane a Albánska obchodná a priemyselná komora, však experti z tímu SOVVA narazili na základný problém podnikateľského prostredia v danej krajine – na financovanie.
Možnosť vidieť fungovanie slovenských startupov a coworkingov aj naživo dostali len tí najlepší z Albánska. Foto: SOVVA
„V Albánsku na tieto aktivity neexistuje žiadny oficiálny finančný zdroj. Počas prvých sedení a objasňovaní situácie startupov a ich financovania na Slovensku sme z ich strany videli veľké prekvapenie. Už len suma 1,4 miliardy eur zo štrukturálnych fondov na výskumné a vývojové aktivity je pre nich niečo nepredstaviteľné,“ dodáva Straka.
Chárov startup uspel v prestížnom svetovom akcelerátore.
Získal cenu aj 50-tisíc dolárov
Prísun financií sa zo dňa na deň zmeniť nedá, nie každá oblasť priemyslu ho však potrebuje naozaj bytostne. Aj preto sa tím SOVVA rozhodol zamerať na kreatívnu oblasť podnikania. Tá je blízka Albáncom aj Slovákom a je relatívne finančne nenáročná.
Práve v nej dokáže ľahko vytvoriť prienik medzi miestnymi kreatívcami a expertmi zo Slovenska, ktorými sú napríklad Šymon Kliman z Nadácie Cvernovka, návrhárka Dana Kleinert za Slovak Fashion Council či Alexandra Miklášová stojaca za značkou SAShE.
Zakladateľka Slovak Fashion Council a módna návrhárka Dana Kleinert chcela Albáncom ukázať, že chcenie je väčšinou základom úspechu. Foto: ICTS Media Ltd.
Teoretické plánovanie aj vizuálna ukážka
Spočiatku sa však experti zo SOVVA za pomoci tímu zo spoločnosti Neulogy (dnes súčasť skupiny CIVITTA, poz. red.) snažili nádejných albánskych startupistov teoreticky vyškoliť a neskôr tým najlepším ukázať úspešné projekty priamo na Slovensku.
Tých správnych vyberali na základe prihlasovacích formulárov a dôkladnosti prepracovania samotného nápadu. Tak sa medzi úspešných účastníkov dostali mladí ľudia stojaci za myšlienkou albánskeho BlaBlaCaru pod názvom „Hajde“, ktorý majú v pláne prevádzkovať aj v susednom Kosove a Macedónsku, kde tento typ zdieľanej dopravy rovnako chýba. Iní sa chceli venovať vývoju aplikácie na manažovanie parkovania v meste Tirana. Tá by okrem lokalizácie povoľovala aj priamu platbu za konkrétne voľné miesto.
„Najskôr sme im chceli ukázať technickú schému toho, čím všetkým si musia prejsť v prípade, že chcú začať s podnikaním. Neskôr sme tých najlepších vzali priamo na Slovensko. Tu mohli na vlastné oči vidieť, ako veľa dokáže urobiť prepracovaný podnikateľský plán, chcenie a vízia,“ približuje šéf organizácie. Dodáva, že rozhodnutie mať za slovenskú stranu v projekte Danu Kleinert alebo Šymona Klimana bolo kombináciou viacerých faktorov.
„Chceli sme ľudí, ktorí dokázali svoj potenciál pretaviť na niečo osobné a úspešné. Šymon Kliman bol jednoznačná voľba, keďže stojí za vznikom Novej Cvernovky, ktorá je priamym dôkazom toho, ako sa na kolene dajú urobiť neuveriteľné veci,“ vysvetľuje a dodáva, že Dana Kleinert na druhej strane zastrešuje oficiálnu podporu umelcov, ktorá v Albánsku tak chýba.
Šymon Kliman sa o svoje skúsenosti, ktoré získal pri budovaní Novej Cvernovky chcel podeliť aj za hranicami Slovenska. Foto: ICTS Media Ltd.
Prečo nevyužiť skúsenosti?
Práve Šymon Kliman, ktorému sa spoločne s tromi priateľmi a takisto umelcami podarilo po nútenom odchode z priestorov pôvodnej Cvernovky dostať na základe biznis plánu pôžičku vo výške 800 000 eur a vybudovať v priestoroch bývalej školy nové coworkingové a komunitné centrum, chcel svoj know-how šíriť ďalej a chcenie Albáncov ho svojím spôsobom prekvapilo.
„Už teraz radíme Trnavskému kraju a pomáhame im urobiť podobné centrum. Rovnako tak aj v Piešťanoch a dostávame ďalšie podnety z rôznych kútov Slovenska. Preto sme si povedali, prečo nevyužiť naše skúsenosti a nepredať ich ďalej do zahraničia?“ dodáva Kliman na margo svojho rozhodnutia zapojiť sa do projektu. Dokonca už teraz vidí výsledky, keďže jeden zo zúčastnených projektov, albánsky coworkingový priestor Destil, ide po stopách Novej Cvernovky.
Do budúcna navyše Kliman nevylučuje ani ďalšiu spoluprácu, a to hlavne v oblasti komunikácie medzi súkromným a verejným sektorom, ktorú považuje za kľúčovú pre rozvoj kreatívneho priemyslu v oboch krajinách.
Aj móda
Dana Kleinert prišla albánskym startupovým projektom poradiť aj v oblasti získania financií, keďže práve tá je jednou z hlavných priorít Slovak Fashion Council v rámci pomoci slovenským dizajnérom a návrhárom. „Predtým ako sme vznikli, bolo získanie peňazí veľmi ťažké. Po ôsmich rokoch však môžem povedať, že len z fondu pre umenie a z Bratislavského samosprávneho kraja sme získali okolo 200 000 eur,“ dodáva na margo situácie na Slovensku.
Táto oblasť je v porovnaní s prostredím v Albánsku roky popredu, a aj preto sa rozhodla do projektu zapojiť. „Nemajú žiadnu strešnú organizáciu, akou sme my. Teraz sú v štádiu, že sa boja, či vôbec sú schopní do niečoho podobného ísť. Ja som však príkladom toho, že stačí málo. Bola som dizajnérkou a jednoducho som chcela,“ vysvetľuje Kleinert.
Priestory Novej Cvernovky si účastníci projektu pozreli naživo počas návštevy Slovenska. Foto: SOVVA
Širšia spolupráca a virtuálny inkubátor
Na čom sa však zhoduje šéf SOVVA Straka aj slovenskí kreatívci, je nutnosť prvotnej podpory. Aj preto je konečným cieľom projektu vybudovať na Polis University virtuálny inkubátor, kde by všetci začínajúci startupisti nepretržite dostávali potrebnú podporu po technickej stránke veci a stály prístup k slovenskej expertíze aj prostredníctvom zdieľaných kontaktov priamo na partnerov zo Slovenska aj po skončení projektu.
„Ako krajina majú obrovský potenciál, je vidieť, že chcú. Na rozdiel od Slovenska však nemôžu využívať podporu Európskej únie a štruktúry prepojenia štátu a súkromného sektora nefungujú ani do takej miery ako u nás,“ približuje na záver Straka. Zároveň taktiež dodáva, že podľa najnovších informácií sa na vláde v Albánsku pripravuje iniciatíva takzvaného „hubu“, ktorý by mal pomáhať aj v rozvoji kreatívneho priemyslu.
Našli ste chybu? Napíšte nám na [email protected]