4. novembra 2019

Natália Kučírková (34) aktuálne pôsobí ako profesorka na nórskej univerzite a ako výskumníčka na britskej univerzite, kde sa venuje vplyvu digitálnych technológií na malé deti. Otvorene priznáva, že ju ľudia z vedeckého prostredia podceňovali, a to kvôli trom veciam. Pretože je žena, pretože je mladá a pretože je zo Slovenska, teda krajiny, ktorá nemá vysokú reputáciu v oblasti jej výskumu. Aj napriek mnohým výnimkám sú podľa nej vysoké vedecké posty často rezervované pre mužov v pokročilom veku z privilegovaných rodín. Ona sa však za obeť nepovažuje, sústreďuje sa na mentoring ostatných.

Pre život v zahraničí sa Natália rozhodla, pretože ju inšpirovali rodičia, ktorí za vzdelaním odišli mimo Slovenska. Pustila sa teda v ich šľapajach, sprvu absolvovala časť stredoškolského štúdia v Nemecku a vo Francúzsku, neskôr sa za vysokoškolským vzdelaním vydala do Veľkej Británie. Bez akýchkoľvek okolkov priznáva, že sa tak rozhodla pre celosvetovo známu kvalitu tamojších univerzít.

Slovenka, ktorá vedie na Oxforde vlastné laboratórium:
Veda potrebuje ženy

Dnes je z nej psychologička a vedkyňa, ktorá má na konte okrem iného i štúdium na prestížnom Oxforde či Harvarde. A za čo pri spätnom pohľade vďačí týmto inštitúciám? „Čím som sa posúvala vyššie, tým viac som sa stretávala s pokorou. To ma naučili, že čím viac vieš, tým viac si uvedomuješ, ako málo toho vieš,“ hovorí a prívetivo sa usmieva. Podľa štandardov týchto univerzít by sa mala každá dobrá vedecká práca týkať globálnych problémov a problematike by sa mala venovať do hĺbky. Podľa Natálie sa vždy treba snažiť nájsť rovnováhu medzi touto dvojicou aspektov, aj keď to nie je jednoduché.

Dospelí musia pochopiť digitálne čítanie

Natália momentálne pôsobí ako profesorka na nórskej University of Stavanger a ako senior výskumná pracovníčka na britskej University College London. Profesijne sa venuje tematike digitálnych a personifikovaných kníh (také, ktoré obsahujú osobné údaje, ako napríklad meno alebo fotografiu dieťaťa, pozn. red.) pre deti predškolského veku. A aké problémy v tejto oblasti napríklad identifikuje? Natália na otázku odpovedá slovami: „Zabezpečiť, aby bol formát čítania primeraný obsahu. A aby obsah aj formát zároveň dosiahli vysokú kvalitu.“

Natália Kučírková je psychologička, ktorá sa venuje deťom.
Natália sa vo svojom odbore našla. Chce, aby mali deti vo svete viac študijných možností. Foto: archív respondentky

Poukazuje tiež na to, že dospelé osoby, teda najčastejšie učitelia a rodičia, by mali chápať, že takéto digitálne čítanie je rovnako dôležité, ako tradičné čítanie kníh. „Ich používanie musí byť pedagogicky podchytené, podporované vydavateľmi, autormi a rodičmi doma,“ dopĺňa. Sféra personifikovaných kníh je podľa Natálie zložitá, používanie osobných dát na tvorbu textov pre deti môže viesť k manipulácii ich čítania. Namiesto edukačných účelov môžu byť komerčné alebo dokonca politické.

Slovák z Harvardu a NASA: Pracoval na projekte ďalekohľadu
za miliardu amerických dolárov

„Zisťujem, či personifikované knihy môžu podporovať empatiu viac ako nepersonifikované knihy a aký vplyv má na to digitálny formát,“ vraví. Pri žiadosti, aby toto tvrdenie rozviedla, uvádza príklady otázok, ktoré si v štúdii kladie: „Ak napíšeme alebo vytvoríme knihy tak, aby upútali pozornosť dieťaťa na seba, mohlo by sa to využiť na upozornenie na tých, ktorí sa od neho líšia – podporia tak personifikované knihy empatiu? Môže tento efekt ďalej vylepšiť digitálny formát, ktorý ponúka možnosť počuť príbeh alebo ktorý ukazuje pohyb hrdinov na obrazovke či digitálnej strane knihy?“

Na to, aby Natália dokázala určiť, či majú digitálne technológie na deti pozitívny alebo negatívny vplyv, sa musí pozrieť na kombináciu aspoň troch faktorov. Kontext ich používania, obsah aktivity a jednotlivé charakteristiky dieťaťa. Pozitívne v súvislosti s čítaním digitálnych kníh môže byť ich používanie v školách so žiakmi, ktorí neradi čítajú alebo majú problémy s rečou. Mohli by im pomôcť s vývojom jazyka alebo porozumením textu.

Niektoré granty sa píšu roky

Granty na podobné výskumy sa podľa Natálie získavajú cez národné alebo medzinárodné agentúry, ktoré poskytujú vedeckým pracovníkom financovanie. Ako príklady menuje European Research Council či Norwegian Research Council. „Grant na dlhodobý výskum sa píše niekoľko rokov a je podložený pilotnými štúdiami, ktoré sa ukázali ako sľubné a prinášajúce konkrétne výsledky,“ hovorí. Každý jeden takýto návrh preskúmajú a skontrolujú ďalší vedeckí pracovníci.

Natália prezrádza, že najdôležitejšie je napísať grant tak, aby bol ambiciózny, no zároveň realizovateľný. No a mal by tiež ponúknuť jednoduchý príbeh, ktorý recenzentov presvedčí o dvoch veciach. Po prvé, že výskum je  aktuálny, a preto musí byť dotovaný hneď a nie o rok či dva. A po druhé, že ho musí vykonať ten konkrétny výskumník a nie niekto iný.

O tom, čo Natália práve skúma alebo skúmať ešte len bude, rozhoduje na základe predchádzajúcich výsledkov svojho výskumu, výskumu ostatných vedcov, súčasnej situácie v krajine, ale i toho, na čo sa najviac pýta verejnosť. Ako vedkyňa má stanovené dva okruhy cieľov. V menšom meradle chce preskúmať, ako môžu digitálne knihy zvýšiť ľudskú kapacitu na kognitívne spracovanie písaných textov. Konkrétne ide o pamäťové procesy či osvojovanie si nových konceptov. Vo väčšom meradle chce zmeniť vzdelávanie detí tým, že podporí výskum spracovávania osobných údajov a technológií.

Pri otázke, či niekedy plánuje návrat na Slovensko, otvorene priznáva, že o tom nepremýšľala. V blízkej budúcnosti sa totižto pripravuje na ďalšie rozvíjanie projektu International Collective of Design and Research in Children’s Digital Books. V ňom sa spájajú vedecké kapacity a ich cieľom je prísť s kvalitnejšími e-knihami pre deti.

Natália má ako vedkyňa aj ďalšie ambície, rada by v budúcnosti spolupracovala s medzinárodnými edukačnými organizáciami a vládnymi orgánmi, aby mali deti z celého sveta viac študijných možností. A to všetko s dôrazom na individuálne vzdelávanie, avšak v rámci tradičnej formy výučby.

Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk