Banky zvyšovali úroky na hypotékach viac ako pri vkladoch. Dnes za to žnú úrodu. „Úroková marža si hľadá novú rovnováhu,“ hovorí Peter Krutil, šéf Slovenskej sporiteľne a tohtoročný najrešpektovanejší CEO roka podľa ankety PwC medzi manažérmi slovenských firiem.
Banky na Slovensku dosiahli v prvom štvrťroku veľmi dobré výsledky. Slovenská sporiteľňa vykázala o tridsaťpäť percent vyšší prevádzkový zisk ako pred rokom. Čo za tým stálo?
Napĺňajú sa pozitívne efekty z rastu úrokových sadzieb na úveroch, kým elasticita prenosu zvýšených sadzieb na depozitá je o niečo nižšia. Časť úverov sa teda pomerne rýchlo precenila, navyše ľudia si brali aj nové úvery v očakávaní ďalšieho zvyšovania sadzieb. Na depozitách pritom len hľadáme novú rovnovážnu polohu.
Dobrá úroda nebude trvať večne
Na prvý pohľad to vyzerá tak, že banky sa zviezli na zvyšovaní sadzieb na hypotékach. Je to tak?
Nie, nie je. Úrokové príjmy nám síce vzrástli, no je to len krátkodobé. Ako keby vám príjmy vďaka inflácii stúpli, no vaše náklady zostali na predinflačnej úrovni. Naša úroková marža si tiež hľadá novú rovnováhu. Biznis bánk sa mení. Hoci dnes máme dobrú úrodu, nevieme, ako dlho bude trvať.
Aký očakávate ďalší vývoj?
Podľa mňa to naznačuje situácia v Česku, kde zvýšenie úrokov prebehlo skôr a dnes vidíme, že ziskovosť bánk už začína klesať. Aj u nás teda podľa mňa príde k stagnácii alebo poklesu ziskovosti, keď budú nabiehať náklady na financovanie, napríklad na vkladoch.
Všetko závisí od toho, kedy sa ocitneme na vrchole zvyšovania sadzieb zo strany ECB. Okrem toho je možné, že sa zvýši podiel nesplácaných úverov. Nárast úrokových sadzieb zatiaľ nepriniesol zhoršenie platobnej disciplíny dlžníkov, no všetci čakáme, či a kedy to príde. Nehovoriac o poklese objemu úverov.
Rozdielny prístup k úrokom
Prečo banky nezvyšovali úroky na vkladoch súbežne s tým, ako rástli sadzby pri hypotékach?
Pri hypotékach je pre banku dôležité, aké drahé je tzv. dlhé financovanie. Keďže hypotéky majú bežne sadzby fixované na päť rokov, banka sa pri nich pozerá najmä na cenu päťročných peňazí. Cena dlhého financovania začala rásť vo chvíli, keď trhy začali očakávať, že ECB pôjde so sadzbami hore, teda ešte predtým, ako reálne zdvihla sadzby. To malo následne vplyv na hypotéky.
Druhá noha financovania bánk sú vklady od klientov. Tie si buď klienti vedia vybrať kedykoľvek, alebo sú fixované na kratšie obdobie, takže sadzby sú viac-menej priamo naviazané na rozhodnutia ECB. Navyše marže bánk boli pri extrémne nízkych sadzbách ECB také stlačené, že to nebolo dlhodobo udržateľné. Prirodzene tak banky chvíľu čakali s dvíhaním sadzieb na vkladoch, aby ich biznis model opäť začal dávať zmysel.
Veľký nárast vykázali v prvom štvrťroku firemné úvery. U vás až o dvadsať percent. Čo bolo dôvodom?
Do veľkej miery je za tým financovanie prevádzkových potrieb. Firmám zdraželi vstupy. Potrebujú viac peňazí na svoju existenciu, či už z dôvodu drahších komodít alebo celkového nárastu nákladov v dôsledku inflácie. Žiaľ, kapitálové investície sa na raste úverov podieľali menej.
Ak sa ekonomike nebude dariť, odnesú si to aj banky, hovorí Peter Krutil. Foto: Miro Nôta
O manažovaní rizika
To pre ekonomiku nie je veľmi dobrá správa.
V čase neistoty sa nové investície vždy spomaľujú a neistú dobu aj teraz žijeme – či už z ekonomického alebo geopolitického pohľadu. Sme pred voľbami, čo je ďalší faktor. Nevnímam to teda ako zlú správu, ale ako normálny jav.
Sú firmy úverovateľné rovnako ako pred rokom?
Klesajú im marže, tým sa ich kapacita financovania znižuje.
Mení sa pohľad banky na ne?
Firmám, ktoré majú dobrý biznis model a ktorých manažmenty poznáme, sa snažíme byť nablízku aj v súčasných časoch. No sú tu aj firmy, ktorých biznis nie je udržateľný. Nedokážu preniesť rast nákladov na odberateľov a predať svoje produkty za cenu, ktorá by zohľadňovala zvýšené náklady. Nie je to o bankách, ale o celkovej súčasnej situácii.
Odrazí sa to aj na splácaní úverov?
Dnes sme na historických minimách. V niektorých segmentoch bude teda platobná neschopnosť nevyhnutne narastať, no treba povedať, že rizikové marže si účtujeme aj preto, aby sme to dokázali zvládnuť. Ukáže sa, ktoré banky budú vedieť tieto straty pokrývať. Pôjde to na úkor ich ziskov.
Môže byť existencia takýchto firiem dôsledkom desať rokov trvajúceho obdobia lacných peňazí?
Vidíme, že vo svete už niektoré spoločnosti prestali byť platobne schopné. Jedným z dôvodov je aj to, že možnosti ich financovania sa zhoršili, no sú tu aj iné príčiny, napríklad ekonomický cyklus, kritériá ESG alebo expozícia na východné trhy. Je to súbor faktorov, ktoré pôsobia súčasne.
Hypotéky sa dostávajú do normálu
Ako vidíte hypotekárny trh? Zažíva dočasný alebo trvalý útlm?
Doteraz na rast hypotekárneho trhu pôsobili tri faktory. Dnes zostáva už len jeden.
Ktoré sú to?
Zmenšil sa trh s investičnými bytmi. Ten bol podporovaný nízkymi sadzbami, no dnes už dokážete niečo zarobiť aj na depozitách alebo dlhopisoch, čo sú alternatívy k investičným nehnuteľnostiam. Ďalší pokles zaznamenáva refinancovanie hypoték. To bolo doteraz ťahané kontinuálnym poklesom sadzieb, no to už neplatí.
A tretí faktor?
Na trhu je stále prítomný záujem ľudí, ktorí si riešia svoje vlastné bývanie. Zlacnenie niektorých nehnuteľností im sprístupňuje širšiu ponuku. Tento trh tu bude podľa nás aj naďalej.
Čisto nových hypoték je dnes zhruba tretina toho, čo pred rokom. Zostane to tak?
Možno to je rovnovážny stav a to, čo sme tu mali predtým, boli len nadpriemerné objemy. Musíme si uvedomiť, že tu boli extrémne nízke úrokové sadzby, absencia alternatívnych investičných možností a neustály rast cien nehnuteľností, čo zvyšovalo záujem o hypotéky.
Myslím si teda, že investičný a refinančný dopyt sa zníži a „driverom“ bude najmä potreba bývať.
Zatiaľ nie sme na vrchole
V akej fáze sme dnes pri zvyšovaní sadzieb vkladov? Bude ich rast pokračovať?
Tento trh má určité oneskorenie za úvermi a podľa nás sa bude ďalej vyvíjať. Výšku sadzieb ovplyvní potreba likvidity zo strany bánk. Zatiaľ určite nie sme na vrchole.
Pri zvyšovaní úrokov ľudia vyberajú peniaze z bežných účtov a posúvajú ich na termínované vklady. Čo sa mení z pohľadu banky?
Doteraz mali klienti peniaze buď na bežnom účte, alebo v podielovom fonde. Nič iné neexistovalo, pretože ďalšie produkty nemali cenu. Dnes sa táto paleta rozširuje. Štruktúra sa začína bežnými účtami, pokračuje sporiacimi a termínovanými vkladmi a na vrchole sú dlhopisy či iné investičné produkty.
Situácia sa tým vlastne vracia do normálu. Ja som z generácie bankárov, ktorá to tak považuje za normálne. Z pohľadu banky takáto štruktúra zlepšuje jej likviditný profil.
Dnešná mladá generácia je v prístupe k financiám a zabezpečeniu oveľa zodpovednejšia ako stredná generácia, tvrdí CEO Slovenskej sporiteľne. Foto: Miro Nôta
Z celotrhových štatistík však vidíme, že vklady v bankách v posledných mesiacoch klesali. Čo je za tým?
Myslím si, že sú za tým dva aspekty. Schopnosť odkladať si je menšia ako pred rokom. Miera úspor výrazne klesla na úrovne blízke nule, pritom počas pandémie to bolo cez trinásť percent. Druhým z faktorov je prirodzená reakcia ľudí držať v čase neistoty časť úspor v hotovosti.
Ďalej je tu viac možností, ako pracovať s finančnou rezervou. Depozitá teda klesajú a menia sa na iné formy aktív.
Zákony sú šité horúcou ihlou
Sme krátko pred predčasnými voľbami. V parlamente vidíme legislatívnu smršť. Niektoré z návrhov sa týkajú aj bánk. Ako ich hodnotíte?
Všetko, čo sa v parlamente deje, sa týka aj bánk. Ak sa totiž ekonomike nebude dariť, odnesú si to aj banky. Sme len takí úspešní, ako sú naši klienti. Už len proces, akým sa schvaľuje legislatíva, je neprijateľný. Vynechávajú sa štandardné procesy.
Je veľmi nešťastné, keď zákony neprechádzajú pripomienkovým konaním. Šijú sa horúcou ihlou a musia sa opravovať. Nekvalita legislatívy sa dotkne vždy aj nás.
Sú tam však aj návrhy, ktoré sa týkajú priamo bánk. Ide napríklad o zavedenie bankového odvodu alebo o možnosť predčasne splatiť hypotéku bez poplatku raz do mesiaca. Ako to hodnotíte?
Nechceme byť súčasťou politického súboja. Vyššia daň pre banky, o ktorej zavedení sa rokuje, je zlá pre celú ekonomiku. Nadmerné zdaňovanie bánk dlhodobo kritizujeme.
Pri druhom z návrhov zákonodarcovia nevnímajú náklady na financovanie hypoték, čo im musíme znova a znova vysvetľovať.
O zvyšovaní platov a prepúšťaní
Bankám rastú popri výnosoch aj náklady na zamestnancov. Ako sa prejaví inflácia na ich mzdách?
Najcennejšie, čo v banke máme, sú klienti a zamestnanci. Personálne náklady tvoria približne polovicu z našich celkových prevádzkových nákladov. Čokoľvek, čo v tom smere urobíme, bude mať vplyv na naše hospodárenie. Je to trojuholník, ktorého strany tvoria akcionári, klienti a zamestnanci.
Úlohou manažmentu je udržiavať medzi nimi rovnováhu. Trojuholník je niekedy rovnostranný, inokedy je naklonený do jednej strany. Boli časy, keď si viac brali klienti a menej akcionár, dnes je to relatívne vyrovnané.
Aký postoj zaujme k zvyšovaniu miezd banka?
Ľudia potrebujú mať bazálny životný komfort, no musíme to robiť tak, aby bol celkový model udržateľný, teda aby sme nepodľahli tlaku zvyšovať mzdy len na základe dočasného rastu zisku. Platy sa totiž ťažko znižujú.
Potom prichádza na rad téma znižovania počtu pracovníkov. Je to teda veľmi krehký vzťah a jedno z najdôležitejších manažérskych rozhodnutí. Uvedomujeme si aj to, že ako líder trhu určujeme jeho trend.
Aký signál by ste teda chceli vyslať?
Naši zamestnanci na tom z dlhodobého hľadiska nebudú horšie ako vlani. Takú veľkú volatilitu v inflácii však nevieme vyriešiť v priebehu jedného roka ani dvoch. Takúto požiadavku ani nemáme na stole.
Toto, našťastie, naši ľudia chápu. Myslím si, že v minulých rokoch sme im dokázali, že to s nimi myslíme úprimne. Niekoľko rokov dozadu totiž mzdy u nás rástli vyššie ako inflácia.
Štvordňový týždeň aj chatboty
Ako prvá banka a vôbec prvá firma na Slovensku ste začali testovať štvordňový pracovný týždeň. O čo konkrétne ide?
Aktuálne ide iba o pilot, ktorý v najbližších mesiacoch spustíme v časti banky. Znamená to, že si ideme v prvom rade vyskúšať, či to bude fungovať a dávať zmysel pre celú banku. Tiež sa o tom rozprávame aj s našimi zamestnancami. V decembri sa pozrieme, či je to pre nás cesta alebo, naopak, nie.
V súčasnosti sa veľa hovorí o umelej inteligencii. Zmení to niečo v bankových procesoch?
Je to módna vlna v pozitívnom zmysle slova. Vďaka ChatGPT sa otvorene hovorí o tom, na čom my v banke robíme už niekoľko rokov. Zvyšuje to akceptovateľnosť umelej inteligencie u našich klientov. Veci sa nám tak ľahšie zavádzajú. Podobne, ako keď covid priniesol lepšiu akceptáciu digitálneho bankovníctva.
Pred časom ste priniesli holografickú bankárku Vesnu. Ako sa darí tejto inovácii?
Holografická bankárka je len vizuálnym zobrazením nášho chatbota. To, čomu sa venujeme, je však oveľa širšia téma. Okrem živej Vesny v pobočke na bratislavských Nivách ide aj o chatbot, ktorý pomáha napríklad aj nášmu call centru. Rieši množstvo dopytov, ktoré nemusia čakať na živého operátora, ale dokáže ich vybaviť umelá inteligencia.
Počet týmto spôsobom spracovaných žiadostí rastie, aktuálne je to na úrovni šesťdesiat percent. Opakované procesy sa tak snažíme spracovať automatizovane.
Nakupujete tieto riešenia zvonku, alebo máte vlastné vývojové centrum?
Vývojové centrum je trochu silné slovo. Máme ľudí, ktorí sledujú, čo sa vonku deje. Ide o analytikov či dátových špecialistov, ktorí tvoria jedno oddelenie. Ich úlohou je prenášať inovácie zvonku dovnútra banky.
Fintechy verzus tradičné banky
Skončila sa éra fintechov?
Už sa o nich veľmi nehovorí. Oni tu stále sú a robia skvelú prácu. Úspešné fintechy sa však stali také veľké, že sú z nich štandardné spoločnosti, príkladom môže byť Revolut. Aj oni musia plniť náročné požiadavky regulátorov. Keď je firma malá, vie si nájsť cesty jednoduchšie, no s rastúcou veľkosťou sa rozdiely medzi inovátormi a tradičnými inštitúciami stierajú. Stále tu však vznikajú pekné veci.
Aké napríklad?
Nepodceňoval by som napríklad Apple, a to ani nejde o klasický fintech. Firma poskytuje karty či koncept rodinných financií. Robia veľa zaujímavých vecí. Majú pritom za sebou silné finančné inštitúcie ako Goldman Sachs.
Dnes sa však o inováciách vo finančníctve píše menej, pretože sa hovorí najmä o umelej inteligencii.
Nedávno ste priniesli možnosť investovať do ETF fondov cez vašu bankovú aplikáciu. Aké sú vaše ambície? Je to súčasť osvety, alebo očakávate aj biznisový dopad?
Očakávam reálny merateľný výsledok, no je to aj súčasťou osvety, pretože trh ešte stále nie je dostatočne rozvinutý. Aktuálne je to pre mnohých o dôvod viac mať účet vo fintech banke, ktorá niečo také ponúka. Chceme cieliť na mladú klientelu, ktorá takéto riešenia vyhľadáva.
Predpokladáme, že keď už niekto má od nás ETF fond, bude náchylnejší rozprávať sa aj o penzii, zdravotnom zabezpečení či sporení na vzdelanie pre seba alebo pre svoje deti. Budeme sa teda snažiť klientom nastaviť zdravý finančný plán.
Ide tak o vstupnú bránu k novým klientom?
Je to bod, kde chceme nájsť klientov, ktorí hovoria týmto jazykom a majú podobné videnie sveta. Potrebujeme rozpoznať ľudí, ktorí uvedené potreby riešia, od tých, ktorí o ne nemajú záujem. Záujem o ETF fondy je jedným z rozpoznávacích znakov.
Finančná výchova
Veľa ľudí vie, že by sa k svojim financiám mali správať zodpovedne, no nevedia ako. Potrebujú postrčiť. Nie je to úloha pre banku?
My sa o to snažíme. Pred piatimi rokmi sme založili program finančného vzdelávania FinQ, ktorý aktuálne rozvíjame už aj v spolupráci s NBS. Doteraz ním prešlo viac ako 11-tisíc študentov a takmer 1 700 vyškolených pedagógov.
Treba chápať, že každý klient je v inej životnej fáze, ktoré sa dnes identifikujú oveľa ťažšie ako v minulosti. Predtým bola postupnosť produktov zhruba nasledovná: mladomanželská pôžička, hypotéka, prípadne spotrebný úver na vybavenie domácnosti. Dnes začínajú mladí spotrebnou pôžičkou napríklad na auto.
Okolo veku tridsaťpäť rokov prichádza väčšinou bývanie, no je tu pomerne veľké riziko, že ho pár spolu nedotiahne ani po prvú fixáciu, pretože ľudia sa rozchádzajú. Musíme myslieť aj na to. Klientov preto upozorňujeme, aby si vyvážene nastavili ručenie za hypotéku.
Tradičný koncept rodinných financií dnes nie je jedinou cestou. Ľudia čoraz viac žijú v komunitách. Novým elementom je dnes odkladanie si na vzdelanie detí. Ďalšou vecou je nutnosť ponúknuť kvalitné zabezpečenie na dôchodok, pretože naša populácia starne najrýchlejšie v Európe.
Treba však povedať, že dnešná mladá generácia je v prístupe k financiám a zabezpečeniu oveľa zodpovednejšia ako stredná generácia.
Zahraničné banky podcenili riziko koncentrácie
Prednedávnom sa začal opäť skloňovať výraz banková kríza. Dôvodom bol krach niekoľkých bánk v USA. Ako to pociťujete vy?
Výraz banková kríza je nebezpečný a veľmi nesprávny. Treba si uvedomiť, že slovenské banky majú úplne iný biznis model ako tie, ktoré mali v zahraničí problémy. Podcenili riziko koncentrácie. Zameriavali sa len na úzky segment trhu a boli preto zraniteľné. Nemali štandardnú klientelu: retail, malé firmy a korporácie.
Na našom trhu nevidíme žiadnu banku, ktorá by bola vychýlená tak ako banky, ktoré skrachovali. Navyše banky v USA v podstate fungujú ako infraštruktúra. Sú teda viac citlivé aj na zmeny vo svete venture kapitálu alebo private equity.
Aj u nás však hrozí nárast platobnej neschopnosti a bankrotov. Nepredstavuje to pre banku hrozbu?
Treba uznať, že zmena sadzieb bola veľmi rýchla, takže aj volatilita je pomerne vysoká. Recesii sme sa však zatiaľ vyhli. Aj tak však treba byť pripravený, že prídu horšie časy. Ešte viac to zdôrazňuje potrebu počítať so zhoršením ekonomiky, a to aj napriek súčasným vyšším ziskom.
Počítate teda s horšími časmi?
Hovorím o sebe, že som realistický optimista. Uvedomujem si, že Slovensko má na stole Plán obnovy v hodnote šiestich percent HDP. Je to veľmi veľa peňazí, ktoré keď rozumne investujeme, môže to krajine výrazne pomôcť.
To, že sme podinvestovaní v školstve či zdravotníctve, nie je žiadnym tajomstvom. Rovnako tak v zabezpečení na penziu. Keď to teda ako Slovensko uchopíme za správny koniec, môže to byť výraznou vzpruhou.
Potrebujeme vedomostnú ekonomiku
Nemala by v tom kontexte vyslať nejaký odkaz aj banka, najmä ak chce byť spoločensky zodpovedná?
Pre mňa je satisfakciou napríklad to, že súčasný predseda vlády hovorí o téme, ktorú sme my priniesli už pred rokom, teda že pre budúcnosť Slovenska je návrat mladých zo zahraničia kľúčový. Potrebujeme fungujúcu ekonomiku založenú na vedomostiach. Od jej úspechu závisí aj ten náš, preto sa tejto téme intenzívne venujeme.
Založili sme venture kapitálový fond na podporu startupov. Priniesli sme stáže pre zahraničných študentov. V marci som mal možnosť stretnúť sa v Londýne so študentmi zo Slovenska. Mnohí sa chcú vrátiť, musíme im však vytvárať príležitosti.
Rola štátu je zásadná. Treba riešiť vzdelávanie, investície do vedy a výskumu, nájomné bývanie či športovú infraštruktúru a aktívne trávenie voľného času.
Tiež potrebujeme stratégiu pre éru umelej inteligencie a negatívneho vývoja demografickej krivky. Septembrové voľby sú príležitosťou posunúť našu krajinu do budúcnosti, aby bola atraktívnou krajinou aj pre mladých, a to nielen zo Slovenska, ale aj z iných krajín.
