1. augusta 2019

Po postupnom zverejňovaní hospodárskych výsledkov firiem z druhého štvrťroka si čitateľ môže povedať, že to s globálnou ekonomikou nevyzerá ružovo. Množia sa spoločnosti, ktoré musia deklarovať štvrťročné správy s negatívnym výhľadom na dosahované zisky, takzvané profit warnings.

Ich príčiny sú v spomaľovaní spotreby a v poklese dopytu po niektorých skupinách tovarov, ako aj v „colnej vojne“, ktorá sa rozzúrila medzi USA, Čínou, EÚ a zvyškom sveta. Na ekonomickom výhľade sa dobre neodzrkadľuje ani brexit-nebrexit, ktorý je len jedným z ďalších nejasných komponentov v rovnici.

Prejdime si niekoľko príkladov

Thyssenkrupp je jedným z najvýznamnejších konglomerátov s celosvetovým pôsobením a nachádza sa na 15. mieste na svete v objeme výroby ocele. História firmy sa datuje od roku 1811 a dnes existujúca spoločnosť je výsledkom fúzie dvoch gigantov Thyssen AG a Krupp. Aktuálne zamestnáva viac ako 150 000 zamestnancov na celom svete.

Aký vplyv bude mať na slovenskú oceľ zavedenie ciel na dovoz do USA

Oceľ je produkt, ktorý sa správa cyklicky a je indikátorom ekonomických fáz rozvoja, rastu a krízy. Navyše je dnes oceľ predmetom jednej z colných vojen, takže Thyssenkrupp sa pohybuje po „horúcich uhlíkoch“. Od roku 2018 sa hovorí o možnostiach, ako firmu viac stabilizovať a spraviť menej náchylnú na výkyvy ekonomiky. Pôvodná myšlienka oddeliť divízie oceľových materiálov a priemyselnej výroby sa len nedávno ukázala ako nerealizovateľná, z časti pre námietky protimonopolného úradu. Preto sa aj v súčasnosti očakáva, že firma ohlási varovanie pred poklesom zisku, ten napokon klesol aj v predošlom štvrťroku, a výhľad na najbližšie obdobie nehovorí o možnosti zvyšovať marže.

V májovej tlačovej správe firma síce deklaruje nárast celkového obratu o 2 %, no zároveň hovorí o poklese zisku v kategórii EBIT (zisk pred zdanením a úrokmi) o 28 %. Riešením by malo byť umiestnenie divízie výťahov na burzu, alebo jej sfúzovanie s niektorým z hráčov v tomto odvetví. Supy sa už zlietajú a záujem údajne prejavili konkurenti Hitachi a KONE, ako aj hráči z odvetvia Private Equity. Na investorskej konferencii 8. augusta sa uvidí, ako to pôjde ďalej, no správy o problémoch v automobilovej výrobe nedávajú dobré predpoklady.

Sektor automotive je pod tlakom

Daimler, materská spoločnosť výrobcu automobilov Mercedes, už po tretíkrát za uplynulých 12 mesiacov vyhlásil Profit warning a nepotešil analytikov v investičných firmách. Na úrovni EBIT oznámil Daimler za druhý štvrťrok 2019 stratu vo výške 1,6 miliardy eur, pričom v rovnakom období minulého roka ešte EBIT dosahoval pozitívnu hodnotu 2,6 miliardy. Spoločnosť zároveň oznámila, že koncoročné čísla 2019 očakáva výrazne nižšie pod úrovňou minuloročných.

Veľká auto-štvorka odpovedá:
Ako si automobilky na Slovensku chcú poradiť v neistých časoch

Firmu trápia technické problémy (zvolávacia akcia kvôli airbagom bude v účtovníctve znamenať tvorbu rezerv na úrovni ďalšej miliardy), dieselové motory si vyžadujú investície a firma čelí pokutám a povinnému zvolávaniu za ich „zmanipulovanie“ v minulosti. A na stabilite nepridajú ani akcionári z Číny, ktorí v spoločnosti vlastnia už 15 %. Očakávané predaje vozidiel by mali byť na úrovni minulého roka, no je možný aj mierny pokles.

Continental – s poklesom odbytu áut priamo súvisí aj podnikanie v oblasti dodávok pneumatík a systémov pre automobilky. Vo svojom vyhlásení z 23. júla firma deklaruje, že vzhľadom na očakávaný pokles výroby vozidiel na najväčších trhoch o 5 % bude aj jej objem tržieb zrejme o 2 miliardy eur nižší v porovnaní s pôvodným plánom. Prepad výroby áut najmä v Číne, ako aj nedoriešená otázka ciel, sú medzi hlavnými príčinami. Hneď za nimi sa hovorí o predpokladaných reklamáciách, ktoré však firma ešte nevie kvantifikovať.

A čo letecká doprava?

Lufthansa – letecká spoločnosť, ktorá spolu so svojimi dcérami prepraví najviac pasažierov v Európe, je takisto na zozname firiem, ktoré očakávajú na konci roka horšie výsledky, než pôvodne naplánovali. Dôvodmi na zhoršenie ziskovosti je v tomto prípade pretrvávajúca „nadkapacita“ lietadiel na trhu, najmä na krátkych trasách v Európe. Konkurenti na tomto trhu sú podľa Lufthansy ochotní udržať svoje lietadlá na oblohe aj za cenu nulového zisku. K zníženiu zisku prispeje aj rast ceny paliva a potreba investícií do hedžingu voči výkyvom v cenách pohonných hmôt. Náklady na palivo budú v Lufthanse zrejme až o 550 miliónov eur vyššie ako v predošlom roku.

Sledujúc tieto zhoršujúce sa očakávania v priemysle sa centrálne banky pripravujú na návrat k použitiu nástrojov na oživenie ekonomiky. Európska centrálna banka bude zrejme znižovať sadzby a pravdepodobne už v septembri ohlási pokles depozitnej sadzby z -0,4 % na -0,5 % a tiež možno opätovne spustí program nákupu aktív a kvantitatívneho uvoľňovania. Otázkou zostáva, či to bude riešením problému a ako dlho to potrvá. Ak príliš veľa peňazí naháňa limitované množstvo aktív či klientov, nikdy to nemá dobrý vplyv na trh.

Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk