Americká ropná firma Crownrock a jej zakladateľ Tim Dunn neubrali plyn ani počas pandémie. Produkciu zdvojnásobili akurát v čase, keď cena ropy prudko vzrástla na 100 dolárov za barel. Dunn, už ako nový miliardár prelieva zisky do svojej cirkvi a svojho štátu – nie však do Washingtonu.
Len pár rokov potom, čo cena ropy nakrátko padla pod nulu, je zaprášený a horúci Texas Opäť uprostred ťažiarskeho boomu. Hotely sú plné a polia okolo mesta Midland v západnom Texase so 140-tisíc obyvateľmi posiate vrtnými súpravami.
Je ich tu asi o polovicu viac ako nedávno – to všetko vďaka cene ropy nad 100 dolárov za barel, ktorá sa stala realitou na jar 2022. Kaviareň Black Rifle (akýsi Starbucks pre milovníkov zbraní) je plná. V reštaurácii Chuy’s TexMex sa čaká na stôl asi dve hodiny.
A v hlavnom sídle spoločnosti CrownQuest Operating s kanceláriami na rozlohe šesťtisíc štvorcových metrov práve generálny riaditeľ Tim Dunn relaxuje. Obliekol si džínsy, tenisky a golfové tričko a sú tu aj jeho traja synovia, ktorí pracujú v rodinnom podniku. Wally (35) je geológ, Luke (42) šéfuje inžinierom a prevádzke a najstarší 43-ročný Lee robí na rozvoji podnikania.
Atmosféra je srdečná – jeden za druhého dokončujú vety, ale keď príde na prognózu vývoja na trhu s energiami, otec ponúkne chladný odhad. „Ropa bude drahšia,“ povie jednoducho. „Blížime sa k bodu, keď už nebudeme môcť stále zvyšovať ponuku.“
Tim Dunn brnká na vzácnej mandolíne vo svojom dome v Midlande v Texase. Nahral sériu cover verzií Beatles so synom Davidom, profesionálnym hudobníkom. Foto: Guerin Blask pre Forbes USA
Wall Street a jednorožce
Nikto však nemôže Dunna viniť za to, že by si neprenajal dosť polí na ťažbu ropy. Už 66-ročný ťažiar, ktorý strávil celý život prácou v okolí ropných polí v Midlande, nikdy neprestal vŕtať a nikdy neprestal skúmať pozemky.
Od konca roka 2019 dokázala firma CrownRock, vlastník vrtov prevádzkovaných CrownQuestom, zdvojnásobiť produkciu na 140-tisíc barelov denne. To znamená dvanáste miesto medzi americkými ropnými spoločnosťami v súkromnom vlastníctve.
Čo je však priam neuveriteľné, CrownRock ponechal aj počas najhoršieho poklesu v pandémii v prevádzke štyri plošiny. „Pred dvoma rokmi nám Wall Street hovorila: nepotrebujeme vás, všetko pobeží vďaka slnku, vetru, sobom a (startupovým) jednorožcom,“ frfle Lee Dunn.
Lákavé sústo pre politikov
Tim Dunn však vedel svoje. Bol neotrasiteľne presvedčený, že ceny nezostanú nízke dlho, a vedel, že vybavenie a pracovníci sú lacní vtedy, keď dopyt vyschne. Tak ďalej investoval. Takáto vytrvalosť viedla za desaťročie k strojnásobeniu produkcie ropy v USA na 11 miliónov barelov denne.
„Urobili sme veľkú dieru do obchodného deficitu a znížili náklady na energiu pre celý svet,“ hovorí.
Niežeby im to prinieslo lásku od washingtonských politikov. Keď sa ťažobný priemysel zotavil a cena ropy WTI vzrástla za dvanásť mesiacov do leta 2022 o desiatky percent, výrobcovia energie sa stali lákavým cieľom politických útokov.
V júni prezident Biden vyhlásil, že zisky dosahované ropnými spoločnosťami „počas vojnových čias“ sú „neprijateľné“. Senátorka Elizabeth Warrenová pracuje na návrhu dane z nadmerného zisku.
Dunn ani s jedným názorom nesúhlasí. Globálny energetický biznis je mnohostranný organizmus, v tomto roku by mal dosiahnuť zisk štyri bilióny dolárov. Jednotliví hráči sú však iba „price takers“, ktorým ceny určuje burza, sami ich nevedia ovplyvniť a nemajú marže také tučné ako povedzme Apple alebo Microsoft.
Rodina miliardárov
Dunna naštval aj Bidenov tweet, ktorý žiadal, aby vlastníci čerpacích staníc znížili ceny. „Väčšina čerpacích staníc predáva benzín na nule a zarába predajom zmrzliny,“ hovorí.
Samotnému ťažiarovi sa darí oveľa lepšie. Vďaka cene ropy zarobí CrownRock v roku 2022 pravdepodobne viac ako 1,5 miliardy dolárov z tržieb presahujúcich 3,5 miliardy dolárov. Ak by bola firma na burze, mala by hodnotu rádovo 8,3 miliardy dolárov.
Po zaúčtovaní dlhu má zhruba 20-percentný podiel rodiny Dunnovcov hodnotu približne 1,2 miliardy dolárov. To je dvojnásobok ceny, za ktorú ho mohli predať pred osemnástimi mesiacmi.
Tim Dunn nemá záujem stať sa tvárou firiem, ktoré zhrabli zisky z ropy, ale nehanbí sa ani brániť priemysel fosílnych palív. „Extrémisti chcú deindustrializovať Ameriku,“ hovorí. „Chcú žiť v chatrčiach pri táboráku.“
Rýchlokurz manažmentu rizík získal v banke
Dunn vyrastal v meste Big Spring v Texase, asi hodinu od Midlandu, v srdci niekdajšieho územia Komančov. Jeho rodičia nevychodili strednú školu, počas veľkej hospodárskej krízy a druhej svetovej vojny pracovali na farme a v továrňach v Kalifornii.
Po vojne sa jeho otec presťahoval do Texasu a venoval sa predaju poistenia. Tim, najmladší zo štyroch chlapcov, bol skautom, študoval na Texas Tech, kde sa špecializoval na chémiu a strojárstvo.
Oženil sa a mal prvé dieťa, promoval v roku 1978. Po krátkom pôsobení v Exxone odišiel pracovať na obchodoch s ropou do banky First City Bancorp v Midlande. Keď sa cena ropy v polovici 80. rokov prepadla, poverili ho štúdiom účtovných kníh malých ropných spoločností, ktoré skrachovali. Bol to vlastne rýchlokurz manažmentu rizík. „Cieľom číslo jeden pre ropnú spoločnosť je, aby zostala v telefónnom zozname,“ hovorí.
Keď sú ceny dole, treba investovať
V roku 1987 opustil banku a pridal sa k firme Parker & Parsley, kde sa nakoniec stal finančným riaditeľom. V podniku bol asi osem rokov, keď sa spojil s ťažiarom štvrtej generácie Bobbym Floydom. Ten mal skúsenosti v skupovaní a predaji prenajatých vrtov.
V roku 1995 Dunn z Parker & Parsley odišiel a s Floydom založili CrownQuest Operating. Cieľ? Prenajať si pôdu a vŕtať v permských ložiskách v západnom Texase, najväčšom americkom ropnom poli, v ktorom sa v súčasnosti ťaží päť miliónov barelov denne, asi polovica celkovej produkcie v USA.
Pandémia nebola prvým ťažkým obdobím, počas ktorého Dunn vo veľkom investoval. V roku 1998, keď ázijská finančná kríza stlačila cenu ropy na 12 dolárov za barel, predal rodinný ranč. Výťažok použil na zdvojnásobenie podielu v CrownQueste.
Synovia si pamätajú, ako zvolal rodinu a všetkým povedal, že takto lacná ropa je príležitosť, ktorú nemohol nechať tak. „Najlepší čas na nákup je, keď všetko vyzerá najtmavšie,“ spomína Lee na otcov výrok. „Bol som smutný, že už nemôžem jazdiť na koňoch.“
Prvé úspešné obchody
Napokon to stálo za to. Peniaze za ranč boli „jediným skutočným peňažným kapitálom, ktorý sme kedy do firmy vložili,“ hovorí Dunn. Keď chceli začať ťažiť, zavolali kvôli financovaniu do GE Capitalu.
Potom, v roku 2007, prišiel veľký úspech: 97 miliónov dolárov od houstonskej súkromnej investičnej spoločnosti Lime Rock Partners, vďaka ktorým založil CrownRock LP, zameraný na tradičné vrty v konvenčných ropných zdrojoch.
Dunnova firma dosiahla úžasné výnosy a v rokoch 2010 až 2013 mohol predať sedem ropných polí Linn Energy a BreitBurn Energy. Len obchod s BreitBurn Energy mal hodnotu 280 miliónov dolárov.
Potom sa však podmienky doslova za noc zmenili. Aj keď hydraulické štiepenie alebo frakovanie už existuje od štyridsiatych rokov 20. storočia, až v roku 2008 sa začal v Severnej Amerike boom frakovania.
Zlákaní rekordne vysokými cenami ropy začali podnikatelia skúšať nové technológie v snahe vytĺcť ropu a plyn zo stále hlbšej, pevnejšej, tenšej vrstvy horniny. Technológovia vyvinuli vrtáky, ktoré im umožnili ísť s vrtmi viac ako tri kilometre hlboko, otáčať ich vodorovne a vŕtať priamo do tenkých vrstiev bridlice, ktoré obsahujú ropu a plyn.
Frakovanie? Nie! Alebo predsa?
Neslávne známy frakovací proces si žiada flotilu nákladných áut, ktoré natlačia dole do vrtov milióny hektolitrov vody zmiešanej s pieskom. Tá rozruší skaly a otvorí trhliny, čím umožní rope a plynu presakovať von, hore do vrtu.
Do piatich rokov otvoril tento proces ťažbu v obrovských bridlicových poliach ako Barnett (Texas), Bakken (Severná Dakota), Marcellus (Pensylvánia) a Haynesville (východný Texas a Louisiana).
Najprv si nikto nemyslel, že nové technológie budú fungovať aj v permských ložiskách, pretože tieto hlboké vrstvy horniny nasiaknutej ropou majú iné vlastnosti ako bridlicové útvary. Ale podarilo sa.
V roku 2013 tu vyskúšala houstonská firma EOG Resources, krátko po veľkej ťažobnej kampani v bridlici Eagle Ford v južnom Texase, ako prvá horizontálne vŕtanie a štiepenie vyše tri kilometre hlbokých uhličitanových vrstiev. Horizontálne vrty spočiatku neboli také výnosné ako lacnejšie vertikálne CrownRocku.
„My sme do toho nechceli ísť,“ hovorí Dunn s úsmevom. Firmy však otvárali ďalšie a ďalšie horizontálne vrty stále bližšie k Dunnovým pozemkom. A zlepšovali sa vo výťažnosti. „Otvárali vrty, o ktorých sme si nikdy nemysleli, že sa dajú navŕtať,“ hovorí Dunn. „Úplne to zmenilo náš pohľad na vec.“
Namiesto toho, aby si šiel za svojimi „plytkými cieľmi“, má CrownRock aktuálne až tucet vrtov rôznej hĺbky. „V podstate to bola náhoda,“ hovorí Floyd, ktorý je prezidentom firmy.
Domáce vyučovanie, biblia a odpor k potratom
Ani nie pol kilometra od sídla Dunnovcov môžete vidieť plamene z prebytočného metánu, spaľovaného na vrtoch. Päť zo šiestich Dunnových detí a sedemnásť z devätnástich vnúčat žije v Midlande, niektoré v novopostavených domoch v štýle „moderného statku“.
Dunn kúpil pozemok pred dvadsiatimi piatimi rokmi, keď ho snahy o domáce vyučovanie inšpirovali k založeniu Midland Classical Academy, kresťanskej školy, ktorá je na druhej strane plota. Dnes sa môže pochváliť 655 študentmi a zoznamom čakateľov.
Na ulici je aj Midland Bible Church, kde Dunn učil dvadsať rokov v nedeľnej škole a kde je príležitostným členom „kazateľského tímu“. Svojou texaskou výslovnosťou hovorí o Biblii ako o „bábl“.
Kresťanské ideály sú v CrownQueste veľkou témou. Všetci noví zamestnanci vrátane robotníkov dostávajú knihu Servant Leadership, systém riadenia organizácie založený na biblických princípoch. „Vždy je otázka, nakoľko ich môžeme prinútiť čítať ju,“ hovorí Dunn.
Autor knihy David Kuhnert je bývalý seržant, ktorý vedie v CrownQueste výcvik. Dunn zhŕňa filozofiu knihy: „Miluj iných ľudí tak, ako chceš, aby ľudia milovali teba. Ak si proti tomu, si za vykorisťovanie.“
Ako rozhodný odporca potratov financuje Dunn adopcie v západnom Texase a podporuje detské domovy pre viac ako tristo detí.
„Ak nič nedávaš, riskuješ, že peniaze budú vlastniť teba.“
Tim dunn
Lobizmus ako forma filantropie
Filantropiu vidí dosť široko na to, aby zahŕňala aj záujem o politiku. V roku 2010 spoluzakladal iniciatívu Občania za samosprávu, projekt revízie americkej ústavy a podpory osobnej zodpovednosti.
Federálne volebné komisie registrujú od roku 2008 viac ako tristo Dunnových politických darov. Na začiatku novembra 2020 venoval napríklad 50-tisíc dolárov organizácii Trump for Victory. „Investovanie do politiky vnímam ako filantropickú aktivitu,“ hovorí. „Platím poplatky lobistom, aby sa predišlo zlej regulácii.“
„Ľudia očakávajú, že je to nahnevaný chlap, ktorý rozdáva fakle a zviera v ruke vidly, on je však všetko iné než to,“ hovorí podnikateľ Ryan Sitton, ktorý vlastní ropnú tech firmu Pinnacle Advanced Reliability Technologies z Houstonu a ktorý s Dunnovou podporou vyhral v roku 2014 voľby do Texaskej železničnej komisie. To je označenie pre štátneho regulátora ťažby ropy a zemného plynu.
Sitton trvá na tom, že Dunn nemá záujem byť kráľom, chce iba vidieť pokrok v zastavení regulácie. „Funguje s pokojnou pokorou vďaka predstave, že to, čomu verí, je správne. A nemá problém robiť veci, ktoré môžu ľudí naštvať.“
Aká ekológia?!
Na to, aby minimalizoval vzťahy firmy s federálnymi agentúrami pre energetiku či pôdu, dáva si Dunn pozor, aby ponechal väčšinu prevádzok v Texase. Chcel by sa dožiť likvidácie agentúry pre ochranu prírody a jej systému „povolenia dekrétom“, ktorý nariaďuje, že nový projekt musí podpísať federálny úradník.
Radšej by videl prístup, ktorý zvolili jeho spojenci v Texaskej železničnej komisii, známy ako „povolenie rozhodnutím“, ktorý prevádzkovateľa trestá iba vtedy, ak je prichytený pri konaní v rozpore s predpismi.
Dunn sa postavil aj proti zaradeniu miestnej jašterice a prérijnej prepelice na zoznam ohrozených druhov. „Tá vec s jaštericou je podvod,“ hovorí Lee Dunn. „Všade tu sú jašterice.“ Rozhorčený Tim Dunn dodáva: „Ľudia, ktorí žijú vo Washingtone, D. C., nám dohovárajú, vytvárajú pre nás pravidlá, ako vyčistiť miesto, kde žijeme my. My tu bývame!“
Vonkajší pozorovatelia sa zvyknú sústreďovať na Dunnove náboženské presvedčenie a jeho tvrdo pravicovú „filantropiu“, v rámci firmy však predmetom veľkých diskusií nie sú. Namiesto toho sa on a jeho manažérsky tím zameriavajú na to, čo nazývajú kultúrou „ustavičnej optimalizácie“. V preklade: ťažte, len ťažte, alebo presnejšie frakujte, len frakujte.
Zlatá baňa pre investorov
Vzhľadom na to, že horizontálna ťažba si vyžaduje veľa počiatočných investícií, kým sa rozbehnú peňažné toky, spoločnosť CrownQuest vydala v roku 2017 dlhopisy za jednu miliardu dolárov a o rok neskôr predala základný kapitál za 475 miliónov dolárov americkým fondom Magnetar Capital a EIG Global Energy Partners.
Private equity fond Lime Rock zatiaľ podľa odhadov dosiahol 40-násobnú návratnosť svojej investície do CrownRocku z roku 2007. V roku 2018 zohnal 1,9 miliardy dolárov a vyplatil investičných partnerov, ktorí v ňom boli od začiatku. Stále vlastní 60 percent podniku.
Koncom minulého roka zohnala Goldman Sachs 200 miliónov na financovanie Dunnových akvizícií špeciálnych ropných trustov, ktoré vyplácajú dividendu približne 20 percent z každého vyťaženého barelu.
Globálny dopyt po rope sa v lete dostal na úroveň 100 miliónov barelov denne a Dunn chcel zo svojich 40-tisíc hektárov permského ložiska produkovať toľko čierneho zlata, koľko sa len dá. Vrty začal rozmiestňovať čo najtesnejšie napriek riziku, že narazia susednú studňu alebo začnú „komunikovať“, čo spôsobuje problémy s tlakom a znižuje produkciu.
„Našou motiváciou je maximalizovať túto hodnotu, pretože ďalšiu takúto vec už nedostaneme,“ hovorí Lee Dunn, odkazujúc na ich úžasnú ťažobnú plochu získanú za malý zlomok súčasnej hodnoty.
Lojálna pracovná sila je silná devíza
Prevádzkovatelia ložísk v Permskej panve musia navŕtať, rozlámať a vyčerpať viac ako dvetisíc vrtov každý rok, aby vytvorili dva milióny barelov novej dennej kapacity potrebnej na vyrovnanie prirodzeného poklesu produkcie. Nie je to ľahká úloha.
Priemysel zápasí s nedostatkom pracovnej sily a energií napájacích a vŕtacích zariadení. Pomoc prichádza pomaly. Gigant Halliburton poskytujúci služby na ropných poliach v polovici júla uviedol, že má „vypredané“ a do konca roka nemôže prijať žiadnych nových zákazníkov.
Dunn má však aj v tejto oblasti výhodu. Fungoval a vyplácal ľudí aj vtedy, keď všetci ostatní prepúšťali a odstavovali studne. To mu vynieslo ich lojalitu. „Budú sponzorovať ľudí, aby si zakladali vlastné firmy, a sľubovať, že CrownRock od nich kúpi služby,“ hovorí J. McLane, investičný riaditeľ Lime Rocku.
„Oni nie sú hrdlorezi. Nebudú sa snažiť ošklbať dodávateľov v ťažkých časoch, ale očakávajú, že im zostane preferovaný prístup v časoch boomu, ako je teraz.“
Ako dlho bude tento boom trvať tentoraz, to je ťažko hádať. Dokedy ešte bude Vladimir Putin viesť svoju krutú vojnu na Ukrajine? Ako rýchlo sa Európa odstrihne od ruskej energie? Je na obzore globálna recesia? Viac lockdownov v Číne? Novší, smrteľnejší mutant koronavírusu?
Dunn sa neznepokojuje: „Kedy svet nebol vo fáze výmeny energetických zdrojov?“ kladie rečnícku otázku. A v každom prípade má dostatočnú výmeru na to, aby frakoval aj desať rokov.
Článok pôvodne vyšiel na Forbes.com, jeho autorom je redaktor Christopher Helman.
