2. júla 2018

Poznáte človeka, ktorý vymyslel #hashtag? Alebo autora tlačidla, ktoré dnes spoločne používa viac ako miliarda ľudí? 

Najlepší grafickí dizajnéri sú často architekti. Rovnako aj tí najhorší grafickí dizajnéri sú často architekti. Vždy som však architektov obdivoval a závidel som im. Keď môj brat navrhol nejaký dom a ja som potom stál v tej presvetlenej obývačke, cítil som určitú formu závisti. Nie voči nemu, ale voči jeho profesii. Že stojím v priestore, ktorý je jeho dielom. V priestore, ktorý tu pravdepodobne bude minimálne desiatky a v mnohých prípadoch až stovky rokov.

Lesk a bieda digitálneho roľníka

Za posledné roky sme vytvorili nespočetné množstvo prototypov, obrazoviek alebo vízií digitálnych produktov. Väčšina bola zaplatená slušne, v mnohých prípadoch pravdepodobne lepšie, ako keby sme boli architekti. Čo však po tomto všetkom ostalo?

Aj architekt robí množstvo štúdií, konceptov a skíc – no ak jeho dielo nakoniec stojí, tak stojí. Ak dielo jedného z nás digitálnych roľníkov prejde extrémne neurčitým procesom schvaľovania a úprav (pričom kritériá sa menia každý deň alebo skôr každú hodinu) – a dostane sa do vývojovej „pipeline“, prinajlepšom bude online niekoľko rokov.

Sedem tipov, ako dostať (nielen) od dizajnéra to, čo chcete

Naše najlepšie roky často venujeme projektom, produktom a veciam, po ktorých nič neostane. Je to len neustály vývojový cyklus, ktorý zabúda na to, čo bolo včera presne minútu po spustení novej verzie. Ak sa vám aj podarí niečo veľké spraviť, šanca, že si vás niekto zapamätá, alebo to nebude pokladať za automatické, je presne taká, ako to, či viete, ako sa volá človek, ktorý vymyslel hashtag (je to vývojár Chris Messina z Twitteru), alebo človek, ktorý navrhol Like button (bol to dizajnér Soleio Cuervo, vtedy ešte pracoval vo Facebooku, neskôr v Drobpoxe a nedávno založil firmu Combine VC).

Ilustrácia: Maroš Ľuba

Ako z toho von?!

Rád pracujem na digitálnych produktoch, baví ma dokonca aj tá neustála zmena. Človek však už zo svojej podstaty prahne aj po niečom stálom. Niečom, čo tu po ňom ostane. V osobnej rovine to, samozrejme, môžu byť naše deti. V pracovnej, pokiaľ hovoríme o nás, digitálnych roľníkoch, toho nebude veľa, a aj to málo, čo po nás ostane, budete veľmi ťažko vysvetľovať a obhajovať, lebo tomu nik nebude rozumieť. Akákoľvek výrazná inovácia sa stratí v nekonečnom kolobehu evolučnej zmeny.

Nedávaj zľavy a ďalších 6 „not-so-secret“ tipov pre štúdiá a freelancerov

Ak sa firmy vo svojich vnútorných procesoch nenaučia vyvažovať digitálnu prchavosť s analógovou stálosťou, niektoré typy ľudí sa im bude veľmi ťažko k sebe lákať a ešte ťažšie ich budú vedieť udržať. Čoraz viac digitálnych dizajnérov, ktorých by ste chceli zamestnať, vám slušne povie, že to, bohužiaľ, bude možné iba externe. Práve totiž pracujú na svojom projekte stavby chaty, na vlastnej značke kávy, tvorbe hračiek pre deti alebo výrobkoch z kože. Lebo potrebujú mať ten pocit stálosti, ten pocit fyzického kontaktu a využitia všetkých zmyslov.

Možno vám to na začiatku príde čudné, možno sa na nich zasmejete, ako mrhajú talentom – no s týmto sa budete stretávať čoraz častejšie. Šikovného vývojára sa vám nepodarí ani preplatiť, lebo bude chcieť časť svojho času venovať rekonštrukcii detského ihriska na svojom rodnom sídlisku alebo práci s verejnými dátami pre neziskovú organizáciu. Lebo nielen z pixelu či riadku kódu je človek živý.

Autor je dizajnér a komunikačný fanatik so sklonmi k občianskemu aktivizmu. Založil Studio Echt, multimediálne laboratórium Mediatechna, obchod s dobrým pocitom Nosene, spoluzaložil svetovú konferenciu By Design Conference či fast food Ty Somaru a stál aj pri zrode Slovensko.Digital

Hlavná ilustrácia: Maroš Ľuba