Neďaleko talianskeho Turína praží kávu už štvrtá generácia rodiny Vergnano. Z nenápadného obchodíku sa za 141 rokov stali dve obrovské haly, odkiaľ rodina vyváža kávu do necelej stovky krajín sveta.
Domenico Vergnano otvoril v roku 1882 v mestečku Chieri neďaleko Turína obchod, kde pražil a predával výberovú taliansku kávu. Dnes firmu, ktorá vlani vygenerovala obrat 96 miliónov eur, riadia Domenicove pravnúčatá.
Všetky kávové produkty podnik vyrába v neďalekej Santene. Autom je to pol hodiny od Turína a dvadsať minút z Chieri, kde firma vznikla. Závody majú dva: v jednom pražia kávu, v druhom od roku 2010 vyrábajú kávové kapsule.
Prehliadky oboch tovární sa s chuťou ujme Pietro Vergnano, ktorý riadi výrobu. Najskôr však nechá novinárov a novinárky navliecť do dlhých bielych plášťov a reflexných viest. Potom sa pustí do vysvetľovania každého detailu výrobného procesu. Žiaľ, ide o proces trochu hlučný a ani šéf výroby ho nedokáže zakaždým prekričať.
Denne tu spracujeme štyridsať ton zelenej kávy.
Prvú halu v roku 1974 postavili jeho otec a strýko. „Továreň je dosť stará a chaotická, keďže sa to tu veľmi rýchlo rozrastalo. Veľa sme v priebehu času investovali aj do automatizácie,“ hovorí Pietro a ukazuje na roboty a automaty, ktoré pracujujú priamo za ním. „Denne tu spracujeme štyridsať ton zelenej kávy,“ vypočítava.
Ani kávová rodina sa nevyhla rodovým stereotypom
Čísla si Pietro Vergnano pamätá dobre. Ale kedy prvýkrát ochutnal kávu? Tým si nie je istý. Svoju kávovú premiéru si však vybaví jeho sesternica a šéfka firmy Carolina Vergnano.
„Mala som vtedy iba dva roky,“ smeje sa. „Fotili ma na reklamu pre Caffé Vergnano. Popravde to bol iba dúšok, ale aj ten stačil, aby som vedela, že sa chcem na výrobe kávy podieľať,“ opisuje svoje uvedenie do sveta voňavých zrniek.
Jej bratranec Pietro sa kariére v odbore v mladosti naopak vzpieral. „Chcel som byť muzikant alebo režisér,“ spomína a jedným dychom dodáva, že tušil, že osudu neujde. „Už na druhom stupni základnej a počas celej strednej školy som tu trávil prázdniny na brigádach a spoznával, ako továreň funguje,“ spomína.
Foto: Caffè Vergnano
Foto: Caffè Vergnano
Obaja navyše odmala narážali na rodové očakávania. Pietro sa búril a utekal od kávy, aj keď sa ho otec snažil odmala zasväcovať. S Carolinou naopak nikto nepočítal, aj keď káva bola od detstva jej snom.
„V Taliansku je rodinný biznis stále veľmi mužskou záležitosťou. Neznamená to, že sa nemôžete presadiť, no musíte vedieť, čo chcete,“ konštatuje štyridsaťdvaročná manažérka.
Do rodinnej firmy sa dostala trochu obchádzkou. Po vyštudovaní ekonómie v Miláne zamierila do marketingového oddelenia L’Oréalu. „Keď sa objavila príležitosť tu, hneď som po nej skočila,“ spomína, ako v roku 2005 prišla do rodinnej firmy riadiť exportné oddelenie.
Založenie medzinárodnej aliancie
Časom pribudol aj marketing a dnes stojí na čele celého rodinného podniku. Aj táto skúsenosť Carolinu inšpirovala k založeniu Medzinárodnej aliancie žien v káve. „Cieľom je podporiť ženy v odvetví, hlavne na plantážach. Málo sa o tom hovorí, ale tvoria tam tri štvrtiny pracovnej sily,“ pripomína.
Medzi projekty aliancie patrí napríklad nákup pražiaceho stroja pre malý podnik dvadsiatich žien v kraji Hondo Valle v Dominikánskej republike alebo založenie vzdelávacej akadémie v Hondurase. Práve Južnú Ameriku si pritom s produkciou kávy spájame najčastejšie, ale pre rodinu Vergnano je prelom v podnikaní spojený s Afrikou.
Prvá farma v Keni
„V roku 1930 sa Domenicov syn a môj starý otec Enrico rozhodli získať prvú farmu na pestovanie kávy v Keni,“ vysvetľuje Carolina Vergnano. Druhý zlom prišiel o štyri dekády neskôr. Firmu prevzali Domenicovi vnuci Carlo a Franco. Pod ich vedením začala firma rozširovať výrobu.
Postupne sa viac a viac orientovala na bary, kaviarne a reštaurácie. Tých dnes zásobuje len v Taliansku vyše osemtisíc. V deväťdesiatych rokoch potom Caffè Vergnano začalo taliansku kávu vyvážať aj do zahraničia.
Spojenie s Coca-Colou
V roku 2021 kúpila tridsaťpercentný podiel vo firme európska plniaca spoločnosť Coca-Cola HBC. „Chceme byť globálni a na to potrebujeme dobrú distribúciu. Coca-Cola HBC ju má, preto toto spojenie dáva zmysel,“ hovorí šéfka Caffè Vergnano.
Väčšina produkcie (60 percent) stále končí v Taliansku. Zvyšných štyridsať firma vyváža do 95 krajín. Najväčší záujem je po Taliansku v Nemecku, Francúzsku a Spojených štátoch.
Keď počas pandemických reštrikcií 8-tisíc talianskych reštaurácií, kaviarní a barov, kde kávu dodávajú, cez noc zavrelo, výrobu pre tento sektor zastavili. „Našťastie, vyrábame aj pre maloobchod a ukázalo sa, že ľudia chcú stále piť kávu. Celý objem produkcie pre gastronomický sektor na toto obdobie sme preto presmerovali práve do maloobchodu,“ priznáva Pietro Vergnano.
Problémy talianskej kávy
Zároveň zdražela doprava. Pred pandémiou stála preprava jedného kontajnera z Vietnamu do Janova deväťsto dolárov, v období covidu sa cena vyšplhala na sedemtisíc. Tým sa problémy nekončili.
Za posledné roky šiel trh s kávou z krízy do krízy: do rekordných výšin rástli raz ceny arabiky, potom zase robusty. A niektoré zdroje kávových zŕn vypadli úplne. „Kolumbiu sme nahradili Guatemalou,“ krčí ramenami Carolina Vergnano, podľa ktorej vrtkavosť k svetu kávy patrí.
„Káva je z princípu veľmi volatilné odvetvie. Musíme sa preto vedieť veľmi rýchlo prispôsobiť a adaptovať,“ pripomína. Tešiť sa môžu aspoň z toho, že kávy sa vo svete vypije čoraz viac. „Už teraz vieme, že obrat sa tento rok výrazne prehupne cez sto miliónov eur,“ uzatvára spokojne.
Článok vyšiel na Forbes.cz, jeho autorom je Bohumír Žídek.
