31. júla 2020

Ako zvládli slovenské banky uplynulý polrok, ktorý bol nezvyčajne tvrdo poznačený dôsledkami globálnej pandémie? Koncom tohto mesiaca zverejňovali polročné výsledky a je jasné, že zavládla veľká opatrnosť. Finančníci sa pripravujú na obdobie, keď sa prípadné problémy firiem a bežných klientov prejavia naplno.

1. Pokles ziskov

Najviditeľnejším prejavom dôsledkov pandémie, ktorá v druhom štvrťroku zavrela mnohé slovenské firmy a ľudí doma, je pokles ziskov bánk – hlavne tých najväčších. Slovenská sporiteľňa, najväčšia banka na trhu, hovorí o medziročnom zosune o viac ako dve tretiny.

Kým vlani mala po prvom polroku čistý zisk 96 miliónov, teraz necelých 30 miliónov eur. Podobne je na tom aj trhová dvojka: VÚB zverejnila pokles o takmer 60 percent na 23 miliónov eur. Menej výrazný je zosun v prípade Tatra banky, trojky na trhu, ktorá mala po tohtoročnom polroku zisk 40 mil. eur, o necelých 30 percent menej než v rovnakom období vlaňajška.

Štvrtej ČSOB klesol zisk dokonca o 77 percent a dostal sa na jednociferné hodnoty (8,6 mil. eur).

Za celý bankový sektor sa zisk zosunul podobnou mierou ako v prípade dvoch najväčších bánk. Národná banka Slovenska (NBS) informovala o poklese o takmer 64 percent na vyše 125 miliónov eur.

2. Vyššie očakávané riziko

Čo je za nižšími ziskami? Predovšetkým vyššia tvorba opravných položiek, ktorými sa banky vyzbrojujú pre budúce nebezpečenstvá v podobe nesplácaných úverov. Robia si na ne zásoby, čo sa prejavuje znižovaním ziskovosti. Z najväčších bánk je najopatrnejšia Slovenská sporiteľňa, jej opravné položky stúpli na vyše 63 miliónov (VÚB pri podobnom objeme úverov ich tvorila v polovičnej výške).  Celý sektor zvýšil tieto zásoby takmer 4,7-násobne na 240 miliónov eur.

Vláda zruší bankový odvod, banky zrušia žaloby na štát

Banky síce zvyknú s touto položkou pracovať rôznorodo a vedia ňou “opticky” zlepšiť svoje výsledky, no po druhom štvrťroku sa ukazuje kolektívne očakávanie, že sa negatívne ekonomické dôsledky pandémie prejavia aj u ich klientov.

Zatiaľ to tak nie je, percento nesplácaných úverov výrazne nestúpa. Banky za to vďačia niekoľkomesačným odkladom splátok úverov na bývanie či spotrebných úverov, ako aj rozbiehajúcim sa garančným schémam v prípade úverov pre podnikateľov. Realita sa teda ukáže, keď začiatkom budúceho roka skončí najviac využívané 9-mesačné moratórium na splácanie úverov na bývanie.

3. Dobiehajúce špeciálne bankové odvody

Výrazný výdych pre banky v druhom polroku priniesla dohoda s vládou Igora Matoviča, že sa zruší špeciálny bankový odvod. Za prvý polrok ho ešte platili (oproti vlaňajšku v dvojnásobnej výške 0,4 percenta z vybraných pasív), a tak aj on v tomto období výrazne ukrojil zo ziskov bánk.

Nasledujúcich šesť mesiacov ich už tento mínus vo výsledovke nečaká. No stále sa dá očakávať, že banky budú pokračovať v tvorbe opravných položiek, a tak zisk aj koncom roka bude výrazne nižší než vlani.

Spokojný premiér Matovič aj bankári: zľava Alexander Resch (VÚB), Daniel Kollár (ČSOB) a Michal Liday (Tatra banka). V júni sa dohodli na zrušení bankového odvodu a väčšom úverovaní. Foto: Úrad vlády SR

4. Úverovanie pokračovalo, hlavne to na bývanie

Napriek tomu, ako karanténa zamrazila život na Slovensku, úverovanie nezastavila. Aj v ťažkých časoch sa hlavne individuálni klienti zaujímali predovšetkým o úvery na bývanie. Práve vďaka nim majú bankári o biznis postarané. NBS uvádza, že ku koncu júna mali Slováci na bývanie požičané 31,6 miliardy eur, pričom v tomto roku pribúdalo mesačne zhruba 200 miliónov eur – aj v časoch, keď boli mnohí ľudia pre protipandemické opatrenia doma.

Najviac ich úveruje Slovenská sporiteľňa, jej podiel presahuje 26 percent. Po prvom polroku informovala, že úverov na bývanie poskytla medziročne o desatinu viac – na druhej strane jej však klesli spotrebné úvery o 6,5 percenta.

5. Ľudia sporili

Obyvatelia mali v bankách ku koncu júna 38 miliárd eur (pred rokom 35,6 miliardy). Len za posledný štvrťrok pribudlo na účtoch bežných ľudí 600 miliónov eur. Bankári to zdôvodňujú tým, že ľudia cítia neistotu, nechcú míňať – a navyše v časoch, keď boli obchody až na výnimky zatvorené, ani nemali kde.

Okladajú tiež väčšie nákupy. Najväčšia sporiteľňa uvádza, že vklady retailových klientov im za rok narástli o miliardu, resp. o takmer 9 percent.

Forbes Reštart: banky sú riešením, nie zdrojom súčasnej krízy

6. Povinné šetrenie

Banky si z prevádzky (teda z bežných bankových činností pred vplyvom spomínanej tvorby opravných položiek, bankových odvodov a ďalších daní) vedeli po prvom polroku zarobiť vyše miliardy eur. Na strane výnosov im väčšinu zabezpečili úrokové výnosy (menšinu tvorili poplatky). Medziročne však ich prevádzkový zisk klesol o vyše 100 miliónov. Na poklese sa najviac prejavil medziročný zostup čistých výnosov z poplatkov, nie však tých, ktoré platia bežní klienti bankám, tie zostali prakticky nezmenené.

Ale banky sa aj viac snažili šetriť – na osobných nákladoch, na administratíve. Viaceré prepúšťajú či zatvárajú pobočky, ktoré nie sú podľa nich dostatočne vyťažené (medzi nimi aj všetky tri najväčšie banky). No nie vždy boli schopné šetrením vykryť zosun v prevádzkových výnosoch. Napríklad Slovenská sporiteľňa začiatkom roka, teda ešte pred pandémiou, zvyšovala platy a hlavne pre to jej náklady na prevádzku medziročne stúpli.

Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk

Ľutujeme, vašu emailovú adresu sa nepodarilo prihlásiť k odberu.
Ďakujeme za vaše prihlásenie!

Potrebujete ráno získať rýchly prehľad?

Odoberajte Forbes Espresso

O aké témy máte záujem?