Po viacerých úspešných predpovediach prichádza geopolitický expert s ďalšou. Tentoraz poukazuje na závažné finančné riziká.
Do povedomia širšej verejnosti sa „profesor“ Jiang Xueqin dostal po tom, čo úspešne predpovedal vznik konfliktu Spojených štátov s Iránom. Jeho predikcie vychádzajú z podrobných analýz, v ktorých využíva teóriu hier, civilizačnú analýzu a psychohistóriu na modelovanie geopolitického, bezpečnostného a ekonomického vývoja. Teraz kontroverzný akademik prináša svoju ďalšiu znepokojivú hypotézu.
„Myslím si, že mnohým ľuďom sa nebude páčiť, čo hovorím. V tomto okamihu som jednou z najviac polarizujúcich osobností na svete. Snažím sa však len, aby boli všetci pripravení. Chcem vysvetliť, prečo sa svet práve rúca,“ hovorí akademik s kamennou tvárou.
Podľa jeho slov sa globálne ekonomické prostredie dostáva do nebezpečnej fázy, keď tradičné záruky ochrany majetku nemusia postačovať.
Ako pedagóg uvádza v rozhovore so Stevenom Barlettom na platforme YouTube, otázka bezpečnosti úspor sa stáva jednou z najpálčivejších tém nielen pre investorov, ale aj pre bežnú verejnosť.
Ako príklad uvádza situáciu, keď zlyhá pokus o digitálnu úhradu bežného nákupu a kontaktovanie banky narazí na hluchú linku, prípadne nefunkčnú aplikáciu.
Po niekoľkých hodinách neistoty môžu občania zistiť, že prišlo k masívnemu zásahu do centrálnych serverov, ktoré spravujú dáta o osobných financiách jednotlivých vkladateľov.
Vybielené konto a nejasný čas obnovy prístupu by predstavovali nočnú moru, ktorú si dnes málokto dokáže pripustiť. Práve takýto scenár opisuje Jiang ako možný spúšťač obrovskej spoločenskej paralýzy.
Geopolitické napätie
„Žijeme v časoch, ktoré nie sú charakteristické len vojnou, ale aj úpadkom civilizácie. Sme svedkami svetového kolapsu,“ tvrdí populárny vizionár.
Krízy posledných rokov podľa neho ukázali, že finančné trhy reagujú mimoriadne citlivo na nečakané udalosti a systémové otrasy. Zmena charakteru konfliktov v 21. storočí posúva hrozby z fyzického priestoru do digitálnej sféry.
Akcent už nekladie len na tradičné faktory ako infláciu alebo znehodnocovanie mien prostredníctvom neuváženej menovej politiky centrálnych bánk.
Oveľa väčšie riziko vraj predstavuje zraniteľnosť samotných základov bankovej siete. Závislosť od digitálnych serverov a centralizovaných správcov dát vytvára obrovský priestor pre rozsiahle zlyhania, ktoré môžu okamžite paralyzovať prístup ku kapitálu.
Pri formulácii svojej hypotézy vychádza „profesor“ z charakteru útokov z 11. septembra, ktoré považuje za akt pomsty. Historické udalosti podľa neho totiž ukázali, že cielené zásahy do symbolov a pilierov moci vyvolávajú hlboké a traumatizujúce reakcie.
Teroristické útoky z 11. septembra 2001
Séria štyroch koordinovaných samovražedných útokov v Spojených štátoch amerických, ktoré spáchalo devätnásť príslušníkov militantnej islamistickej organizácie al-Káida. Teroristi uniesli štyri komerčné lietadlá s cieľom zasiahnuť ikonické politické a hospodárske symboly Ameriky. Pri útokoch zahynulo 2 977 nevinných obetí a tisíce ďalších utrpeli zranenia.
Kým v minulosti priniesli útoky na kľúčové budovy dlhoročnú inštitucionálnu nestabilitu, nasledujúce hrozby budú mať podľa akademika rozdielny charakter.
„Ak by som chcel dnes traumatizovať obyvateľstvo a dotlačiť ho k sebazničujúcemu násiliu, nepoužijem rovnaký scenár, ako v minulosti,“ mieni geopolitický teoretik. Predchádzajúci modus operandi už totiž považuje za normalizovaný a neschopný z toho dôvodu naplniť vytýčený cieľ.
Zameranie ďalších útokov má preto údajne smerovať na finančnú infraštruktúru. Potenciálny útok by tak zdrvujúco zasiahol v podstate každého jednotlivca.
Zraniteľnosť finančného systému totiž spočíva v jeho absolútnej závislosti od nepretržitého toku informácií a digitálneho overovania identity. Prerušenie týchto procesov by znamenalo okamžité zastavenie ekonomického života.
Zraniteľnosť bankovej siete
Finančná infraštruktúra funguje na princípe vzájomnej prepojenosti jednotlivých inštitúcií. Jiangove analýzy ukazujú, že prípadný koordinovaný útok na kľúčové dátové uzly by vyvolal paniku nevídaných rozmerov.
Kým trhy dokážu započítať vyhliadky na recesiu alebo zmeny úrokových sadzieb, náhly výpadok evidencie vlastníckych práv k majetku by predstavoval systémový kolaps.
Ak by došlo k trvalému alebo dlhodobému poškodeniu správcovských serverov, milióny ľudí by zo dňa na deň mohli dočasne stratiť prístup ku svojim celoživotným úsporám.
Tento druh ohrozenia sa výrazne líši od bežných výkyvov na akciových trhoch. Pri poklese cien akcií totiž investor stále vlastní dané aktívum, aj keď s nižšou hodnotou.
Pri paralýze dátových systémov v danom čase prichádza o samotnú možnosť disponovať so svojím majetkom. Podľa akademika je práve tento typ traumy schopný vyvolať nekontrolovateľné reakcie a masový odliv dôvery z celého bankového sektora.
Riziká presahujúce bežné trhové výkyvy
Rozsiahle výpadky alebo koordinované zásahy do finančného systému nielenže zablokujú likviditu, ale dokážu rýchlo prerásť do širšieho spoločenského chaosu.
Pokiaľ by jednotlivci stratili kontrolu nad svojím majetkom, spustilo by to podľa Jianga vlnu nezvládnuteľnej frustrácie, hnevu a neistoty. Podľa dostupných pozorovaní a historických paralel môže byť práve strata ekonomickej istoty jedným z najsilnejších spúšťačov hlbokých sociálnych kríz.
V stávke je pritom kapitál, ktorý jednotlivci akumulovali desaťročia s cieľom zabezpečiť sa na starobu či zabezpečiť svoje rodiny.
Finančné inštitúcie sa snažia investovať obrovské prostriedky do kybernetickej bezpečnosti a zálohovania dát. Zložitosť celého systému vytvára neustále nové zraniteľné miesta.
Zatiaľ čo obrana musí byť úspešná v každom konkrétnom bode, prípadnému útočníkovi stačí nájsť jedinú slabinu v komplexnom reťazci spracovania platieb a uchovávania záznamov.
Kroky na ochranu úspor
Hoci „profesor Jiang“ v skutočnosti nepôsobí ako univerzitný pedagóg, jeho analýzy a predpovede v súčasnosti priťahujú obrovskú pozornosť a získavajú si vysokú popularitu u širokej verejnosti. Na svojom kanáli Predictive History si získal takmer 3 milióny odberateľov.
Niektorí odborníci a skeptici absolventa histórie na Yaleovej univerzite kritizujú za prílišné zjednodušovanie, formulovanie špekulatívnych záverov či šírenie kontroverzných naratívov.
Kybernetická odolnosť finančného systému je reálnou témou, ktorá je riešená aj inštitucionálne. Aj Európska centrálna banka upozorňuje na systémové riziká digitálnych útokov a potrebu obnovy prevádzky. To samo osebe nepotvrdzuje konkrétny scenár, ktorý opisuje Jiang.
Ani úspešnosť jeho predchádzajúcich predikcií automaticky nedosvedčuje spoľahlivosť ním používaných prognostických metód. To, či k pokusom o masívne útoky na finančnú infraštruktúru skutočne dôjde, dnes nedokáže nikto odhadnúť.
Rastúce systémové riziká ukazujú na dôležitosť správneho rozloženia rizikových faktorov a zníženia závislosti od jediného finančného kanála. Držanie celého majetku v digitálnej podobe v jedinej bankovej inštitúcii nemusí v súčasnej geopolitickej klíme predstavovať ideálny spôsob úschovy.
Pre doplnenie kontextu pre slovenského čitateľa treba uviesť, že u nás sú oprávnené bankové vklady chránené do výšky 100-tisíc eur na jedného vkladateľa v rámci jednej banky. Táto ochrana sa vzťahuje na zlyhanie banky, nie je však zárukou okamžitého prístupu k účtu pri kybernetickom výpadku.
Odborné kruhy zároveň čoraz viac zdôrazňujú význam reálnych aktív, alternatívnych uchovávateľov hodnoty a fyzickej držby časti kapitálu. Pripravenosť na nepredvídateľné scenáre sa stáva základným predpokladom na zachovanie finančnej nezávislosti.
Investori by preto mali venovať pozornosť aj fyzickým aktívam, ktoré nepodliehajú riziku tretej strany a nie sú závislé od fungovania elektrickej siete či internetového pripojenia. Aj v tomto prípade treba upozorniť na ich vlastné riziká, napríklad v podobe možného odcudzenia, volatility cien či dodatočných nákladov na úschovu.
Ak prijmeme Jiangovu hypotézu, diverzifikácia prestáva byť len teoretickým pojmom z učebníc ekonómie. Stáva sa praktickým nástrojom prežitia v nepokojných časoch. Sledovanie systémových rizík a vyhýbanie sa nadmernej dôvere v bezchybnosť digitálnych systémov predstavuje významný krok k zabezpečeniu ochrany majetku.
Pochopenie zraniteľnosti modernej infraštruktúry umožňuje jednotlivcom prijať opatrenia skôr, než dôjde k potenciálnym výpadkom. Budúcnosť finančného sektora teda môže patriť tým, ktorí dokážu kombinovať výhody digitálnych technológií s opatrnosťou a dôrazom na reálnu držbu hodnôt.
Dôležité upozornenie
Informácie obsiahnuté v tomto článku majú výhradne informačný charakter a nepredstavujú investičné rady. Neodporúčame konať na základe týchto údajov bez predchádzajúcej konzultácie s kvalifikovaným finančným poradcom. Investovanie je spojené s rizikami a rozhodnutia o investovaní sú na vlastnú zodpovednosť. Výnosy z investície dosiahnuté v minulosti nie sú zárukou budúcich výnosov.