Forbes strávil mesiace skúmaním toho, ako a prečo si niektorí z najbohatších ľudí na svete uložili majetok v hodnote takmer 30 miliárd dolárov – od lietadiel a helikoptér až po vinice a luxusné hotely – v holdingových spoločnostiach v európskom finančnom centre.
Všetko sa začalo v roku 1929
História Luxemburska ako finančného centra sa začala v júli 1929, keď vláda schválila zákon zameraný na prilákanie medzinárodných investorov, ktorý umožňoval komukoľvek založiť finančnú holdingovú spoločnosť oslobodenú od daní z príjmu, dividend a kapitálových ziskov – to všetko s nezverejnením vlastníkov. Len o tri mesiace neskôr uvrhol krach na Wall Street globálnu ekonomiku do Veľkej hospodárskej krízy a zmaril nádeje Luxemburska stať sa finančným centrom.
V roku 1963 to Luxembursko skúsilo opäť. Bolo priekopníkom kótovania eurobondov – dlhopisov vydaných spoločnosťou mimo jej domáceho trhu. Týmto prilákalo veľké korporácie a bohaté rodiny, spopularizovalo holdingové spoločnosti a spustilo boom v odvetví finančných služieb.
Ilustračný obrázok: Forbes.com
Benevolentné zákony, ktorými sa riadia finančné holdingové spoločnosti, známe ako Soparfi (skratka pre société de particips financières), zostali do veľkej miery nezmenené až do roku 2006, keď Európska únia požiadala Luxembursko, ktoré je od roku 1951 zakladajúcim členom EÚ, aby zrušilo pôvodný zákon z roku 1929.
Čo boháčov láka na Luxembursku dnes?
Od roku 2011, po štvorročnom prechodnom období, podliehajú Soparfi miestnym korporátnym a podnikateľským daniam, no zostávajú bežnými neregulovanými investičnými spoločnosťami – a zachovávajú si niektoré kľúčové daňové výhody.
Luxembursko má tiež daňové zmluvy s niekoľkými krajinami (vrátane Spojených štátov, Číny, Ruska a všetkých členských štátov EÚ), ktoré z neho robia atraktívne miesto pre investorov snažiacich sa znížiť svoje daňové zaťaženie tým, že tam začlenia holdingové spoločnosti.
Luxembursko je teda u miliardárov a bohatých investorov obľúbené pre jeho málo regulované holdingové spoločnosti, daňový režim, ktorý je k boháčom veľmi priateľský, a tiež pre množstvo daňových právnikov, účtovníkov a poradcov. A donedávna tiež pre jeho relatívne dobré utajenie, čo sa však zmenilo pred dvomi rokmi.
„V Luxembursku existuje šedá zóna, kde súkromné osoby využívajú spoločnosti na ukladanie svojho bohatstva,“ hovorí Jan Fichtner, vedúci výskumník na Amsterdamskej univerzite, ktorý študuje offshorové finančné centrá. „Má politickú stabilitu a veľmi rozvinutý právny aparát.“
Odtajnenie
V marci 2019 spustila krajina verejný obchodný register na sledovanie skutočného vlastníctva všetkých spoločností v súlade so smernicou Európskej únie z roku 2016, ktorá prišla v súvislosti s vyšetrovaním Panamských dokumentov. Viedlo ho medzinárodné konzorcium investigatívnych novinárov (International Consortium of Investigative Journalists) a týkalo sa skrytého bohatstva offshorových firiem.
Register už odhalil vlastníctvo viac než 140-tisíc spoločností registrovaných v krajine, ktorá má len 626-tisíc obyvateľov.
V roku 2021 nezisková organizácia Organized Crime and Corruption Reporting Project (OCCRP) a francúzske noviny Le Monde odstránili webovú stránku registra a umožnili vyhľadávanie údajov podľa mien jednotlivcov.
Najbohatší ľudia sveta
V spolupráci s Le Monde a projektom OCCRP OpenLux prehľadával americký Forbes databázu a zistil, že desiatky najbohatších ľudí sveta – vrátane dvoch z top 20 – držia aktíva v hodnote miliárd dolárov v luxemburských holdingových spoločnostiach.
„Luxembursko priťahuje investorov rôznych profilov a preferencií, pretože ponúka širokú škálu investičných nástrojov. Od obyčajných neregulovaných korporácií cez mierne regulované [investičné spoločnosti] až po vysoko kontrolované investičné fondy,“ hovorí Xavier Martinez, daňový partner v KPMG.
Luxembursko. Foto: Unsplash/Cedric Letsch
„[Luxembursko] je síce plne v súlade s najnovšími nariadeniami EÚ o vyhýbaní sa daňovým povinnostiam a administratívnej spolupráci, no neustále inovuje, aby vytvorilo konkurencieschopné a podnikateľsky priaznivé prostredie.“
Forbes našiel dva spôsoby, ktorými miliardári bežne využívajú luxemburské holdingové spoločnosti na investovanie do iných aktív. Niektorí, ako napríklad Arnault či španielsky módny magnát Amancio Ortega, držia verejné akcie, súkromné spoločnosti alebo nehnuteľnosti prostredníctvom luxemburských holdingových spoločností, pričom potenciálne využívajú luxemburské oslobodenie od dane z dividend. Iní, ako napríklad rus Michail Prochorov a taliansky miliardár John Elkann, vlastnia pomocou luxemburských spoločností menšie aktíva, ako sú hotely alebo súkromné firmy a niekedy ich (bez platenia dane) likvidujú po tom, ako zinkasujú svoju investíciu.
Kľúčová výhoda
Pre miliardárov s veľkými holdingovými spoločnosťami zaregistrovanými v Luxembursku je kľúčovou výhodou možnosť reinvestovať dividendy a kapitálové zisky do iných aktív bez nutnosti platiť dane. Podľa daňového právnika v Luxembursku sa dividendy spoločnosťami bežne reinvestujú bez platenia dane, čo investorom umožňuje využiť 100-percentné oslobodenie od dane z dividend.
Zriadenie podniku v offshorovom centre je pomerne nenákladné. Podľa Thoma Townsenda, výkonného riaditeľa neziskovej organizácie OpenOwnership, ktorá sa zaoberá transparentnosťou podnikov, stojí založenie spoločnosti a presun peňazí cez ňu v najbežnejších jurisdikciách približne 5 až 10 miliónov dolárov.
Forbes oslovil miliardárov s majetkom v Luxembursku spomenutých v tomto článku. Buď odmietli komentovať alebo neodpovedali. Tu sú európski miliardári a luxemburské holdingové spoločnosti, ktoré k nim patria:
Bernard Arnault
Foto: Jamel Toppin pre Forbes US
Okrem aktív vo výške 1,6 miliardy dolárov držaných subjektmi so sídlom v Luxembursku vlastní Bernard Arnault aj predtým nezverejnený 28-percentný podiel v súkromnej investičnej spoločnosti L Catterton, ktorú podporuje spolu s LVMH od roku 2016.
L Catterton spravuje aktíva v hodnote 30 miliárd dolárov, vrátane investícií do nehnuteľností v hodnote približne 460 miliónov dolárov a podielov vo fitness značkách Equinox a iFIT a v nemeckej spoločnosti Birkenstock, ktorá vyrába sandále.
Forbes odhaduje, že Arnaultov osobný podiel v L Catterton má hodnotu približne 380 miliónov dolárov. (LVMH vlastní 12 %, zatiaľ čo CEO spoločnosti, J. Michael Chu a Scott Dahnke, vlastnia každý 30-percentný podiel v odhadovanej hodnote 405 miliónov dolárov za každý.)
Arnault, Dahnke a Chu mohli taktiež osobne investovať do rôznych fondov L Catterton, spoločnosť však nechcela komentovať, kto investoval do fondov, ktoré spravuje.
Amancio Ortega
Amancio Ortega, spoluzakladateľ španielskeho maloobchodného reťazca Zara a jeho materská spoločnosť Inditex, veľmoc v oblasti takzvanej rýchlej módy, vlastní v Spojenom kráľovstve nehnuteľnosti v hodnote 3,7 miliardy dolárov. A to prostredníctvom dvoch spoločností so sídlom v Luxembursku: Adelphi Property S.a.r.l. (99,99 % vlastní Ortega) a Hills Place S.a.r.l. (99,7 % vlastní Ortega).
Giovanni Ferrero
Giovanni Ferrero, najbohatší človek v Taliansku, vlastní 75-percentný podiel vo svojom rodinnom cukrárskom impériu Ferrero International SA so sídlom v Luxembursku, v odhadovanej hodnote 32 miliárd dolárov.
Vlastní tiež subjekty so sídlom v Luxembursku, vrátane rodinného súkromného investičného fondu Teseo Capital, ktoré spolu držia viac než 23 miliárd dolárov v investíciách do súkromných spoločností, nehnuteľností, akcií, dlhopisov a ďalších aktív v rôznych krajinách, vrátane Austrálie, Čile a Južnej Afriky.
Rodina Ferrerovcov vlastní aj rodinnú kanceláriu Fedesa v Monacu, s výskumnou kanceláriou v Singapure.
Leonardo Del Vecchio
Leonardo Del Vecchio, druhý najbohatší človek v Taliansku, vlastní väčšinu čistého majetku (viac než 37 miliárd dolárov vo verejných akciách vrátane giganta EssilorLuxottica, talianskej investičnej banky Mediobanca a francúzskeho realitného investičného trustu Covivo) prostredníctvom luxemburskej spoločnosti Delfin S. a. r. l.
Forbes zistil, že Delfin vlastní aj ďalšie aktíva v hodnote minimálne 60 miliónov dolárov, ktoré zahŕňajú nehnuteľnosti na Francúzskej riviére a v Luxembursku, prístav pre luxusné jachty na talianskom pobreží Jadranského mora a lietadlo Gulfstream G650 za 48 miliónov dolárov, ktoré prenajíma súkromnej chartrovej leteckej spoločnosti Global Jet (Delfin tiež vlastní 13-percentný podiel v luxemburskom vlajkovom prepravcovi Luxair, ktorý získal za nezverejnenú sumu v roku 2015).
Forbes tiež vypočítal, že Del Vecchio zarobil za posledné desaťročie na dividendách z verejných akcií prostredníctvom spoločnosti Delfin minimálne 5 miliárd dolárov, pravdepodobne bez platenia dane. Taliansko zdaňuje dividendy minimálnou sadzbou 26 % a Francúzsko 30 %, čo znamená, že Del Vecchio mohol ušetriť takmer 1 miliardu dolárov, ak by zbieral dividendy v Luxemburgu a preinvestoval ich.
Carrie Perrodo
Francúzska miliardárka Carrie Perrodo, ktorá zdedila po smrti svojho manžela Huberta v roku 2006 ropnú spoločnosť Perenco, vlastní rodinné investície do vinárstva prostredníctvom holdingových spoločností registrovaných v Luxembursku.
Prostredníctvom trustu so sídlom v karibskom ostrovnom štáte Svätý Krištof a Nevis vlastní ona a jej tri deti – François, Nathalie a Bertrand – luxemburskú spoločnosť Margaux Vignobles Investments S. a. r. l. Zahŕňa 70-hektárové vinárstvo Château Labégorce vo francúzskom regióne Bordeaux a 22,63-percentný podiel sídla Taittinger, so súhrnnou hodnotou k decembru 2019 takmer 250 miliónov dolárov.
Rodina Perrodovcov vlastní 70-hektárovú vinicu Château Labégorce vo francúzskom regióne Bordeaux. Vinárstvo bolo založené v roku 1332. Ilustračné foto: Unsplash/Pierre Ducher
Prostredníctvom troch bahamských trustov vlastnia jej deti dve firmy so sídlom v Luxembursku, pod ktoré spadajú sj 62-percentný podiel vo francúzskej mediálnej skupine Konbini (v roku 2019 v hodnote 21 miliónov dolárov) a 9,5- percentný podiel vo francúzskom startupe Wynd (v roku 2019 v hodnote 24 miliónov dolárov), ako aj menšie investície v Izraeli a Nemecku.
Iní miliardári využívajú Luxembursko menej a zakladajú holdingové spoločnosti, aby investovali do luxusného hotela alebo mali malý podiel v súkromnej spoločnosti. Luxembursko nezdaňuje výnosy z likvidácie holdingovej spoločnosti a jej kapitálové zisky sú taktiež oslobodené od platenia dane, pokiaľ mali aspoň 10-percentný podiel v spoločnosti alebo akcie v hodnote 7 miliónov dolárov po dobu aspoň 12 mesiacov. To znamená, že každý miliardár, ktorý predá majetok a potom zlikviduje spoločnosť, ktorá ho vlastnila, môže mať zisky oslobodené od dane. Forbes našiel niekoľko predtým nezverejnených podielov v luxusných nehnuteľnostiach a súkromných investícií, ktoré vlastnia miliardári prostredníctvom luxemburských subjektov. Medzi nich patria:
John Elkann
John Elkann, potomok bohatej talianskej rodiny Agnelliovcov a CEO konglomerátu Exor, ktorý vlastní rodinné podiely v automobilkách Stellantis a Ferrari, investoval cez Luxembursko do vrtuľníkovej leteckej spoločnosti Monacair so sídlom v Monaku. Vlastnil 25-percentný podiel v spoločnosti Eola Luxembourg S.a.r.l., ktorá zase vlastnila polovicu Monacair, až kým v roku 2018 on a jeho obchodní partneri – traja členovia monackej kráľovskej rodiny – nepredali svoje podiely v Eole za približne 1 milión dolárov a o rok neskôr spoločnosť nezlikvidovali.
Viktor Kharitonin
Ruský miliardár v oblasti farmaceutík Viktor Kharitonin vlastní štvorhviezdičkový hotel Lajadira v talianskom alpskom rezorte Cortina D’Ampezzo (v roku 2020 v hodnote 27 miliónov dolárov) prostredníctvom luxemburskej spoločnosti Mountain Resorts S.A.
Michail Prochorov
Ruský miliardár Michail Prochorov, bývalý spoluvlastník tímu NBA Brooklyn Nets, vlastnil v Luxembursku dva subjekty (prostredníctvom firmy s názvom Flister Limited so sídlom na Cypre), ktoré spolu vlastnili nehnuteľnosti v hodnote asi 2,2 milióna dolárov v Gaillarde, malom meste na francúzsko-švajčiarskej hranici neďaleko Ženevy a v decembri 2020 obe spoločnosti zlikvidoval.
Deti Davida Bondermana
Päť detí amerického miliardára Davida Bondermana vlastní luxemburskú spoločnosť Irenne S.a.r.l. prostredníctvom komanditnej spoločnosti Lucayan Partners L.P. so sídlom v Texase a registrovanej v Delaware. Irenne vlastní päťhviezdičkový rezort Rosewood Le Guanahani na karibskom ostrove – francúzskom území Svätý Bartolomej, a v decembri 2019 mala celkové aktíva v hodnote 122 miliónov dolárov.
Pred otvorením verejného registra v roku 2019 poskytovalo Luxembursko investorom aj určitý stupeň utajenia. To je však už preč a čoskoro to môže byť odstránené aj v niekoľkých ďalších offshorových rajoch. Množstvo karibských finančných centier, ktoré sa práve vďaka utajovaniu často využívajú, ako napríklad Kajmanské ostrovy či Britské Panenské ostrovy, sa zaviazalo zriadiť do roku 2023 verejné registre skutočného vlastníctva.
Spojené štáty sa ukázali ako alternatíva pre boháčov túžiacich po súkromí. Vybrané jurisdikcie v USA, ktoré sú domovom tajných trustov, ako napríklad Južná Dakota, neplánujú zriadiť verejný register, hoci v januári Kongres schválil zákon o transparentnosti spoločností, ktorý vyžaduje, aby sieť pre presadzovanie proti finančnej kriminalite ministerstva financií vytvorila prvý register skutočného vlastníctva svojho druhu v USA do januára 2022. Bude však prístupný len orgánom činným v trestnom konaní, federálnym orgánom a určitým finančným inštitúciám, nie širokej verejnosti alebo súkromným stranám v sporoch, ako sú veritelia alebo budúci exmanželia.
Foto: Unsplash/Cedric Letsch
Realita je taká, že tí najbohatší na svete majú uložený majetok na miestach ako Luxembursko či Južná Dakota už desaťročia spôsobom, ktorý je ťažko vystopovať. Niečo z toho sa možno zmenilo vďaka luxemburskému registru. Aspoň v to mnohí dúfajú.
„Môžete mať [spoločnosť] v Holandsku vlastnenú subjektom v Luxembursku, vlastnený subjektom na Kajmanských ostrovoch, ktorý je vo vlastníctve trustu na Britských Panenských ostrovoch. Keď predĺžite reťaz, je v podstate nemožné vedieť, kto investuje do tejto spoločnosti,“ hovorí Javier Garcia-Bernardo, odborný asistent na Utrechtskej univerzite a bývalý dátový vedec v neziskovej organizácii Tax Justice Network. „Preto sú tieto registre skutočného vlastníctva naozaj dôležité.“
Článok vyšiel na Forbes.com. Autorom je redaktor Giacomo Tognini.