17. apríla 2019

Plný to-do list, množstvo kávy, jedlo z donášky a jediným pohybom je prechádzka od stola ku kopírke či na toaletu. Našli ste sa v tom aj vy? Práve takýmto spôsobom života si môžete privodiť nielen bolesti chrbtice či hlavy, ale aj znížené sebavedomie a v extrémnom prípade dokonca Alzheimerovu chorobu. Prečo sa teda starať o svoje fyzické i duševné zdravie a kedy by ste nemali vyhadzovať peniaze na doplnky výživy? 

„Duševné zdravie stále mnohí berú ako nejaký hókus-pókus. Duša, mentálne zdravie. Znie to menej dôležito, ako keď povieš, že ťa bolí brucho. Avšak, medzi prejavy toho, že niečo nie je v poriadku s duševným zdravím, a teda aj s naším telom, vieme zaradiť napríklad posadnutosť zdravou stravou či vlastným telom, poruchy príjmu potravy, depresie, obsedantno-kompulzívnu poruchu, sociálne fóbie alebo len obyčajnú nespavosť, chronický stres z práce, obavy zo skúšok,“ vysvetľuje Simon Kopunec, kouč a zakladateľ Fitclanu, portálu o zdravom životnom štýle. Dodáva, že s duševným ochorením má skúsenosť 1 z 5 dospelých.

Pohyb ako životný štýl:
Trénerka roka a jej 7 zásad, ako pristupovať k športu

V prípade, že je váš to-do list zapísaný od hora-dole, no pohybová aktivita v ňom absentuje, zmeňte to. Dôvody, pre ktoré by ste to mali urobiť, sú hneď dva – budete sa totiž cítiť lepšie po zdravotnej stránke a zároveň vaša produktivita naberie na obrátkach a zlepší sa vaša nálada. „Odborná literatúra hovorí, že cvičenie je legitímny, vedou podporený spôsob liečby depresie. Výrazne znižuje aj príznaky úzkosti, výkyvy nálad, znižuje únavu, zlepšuje zaspávanie, kvalitu spánku či sebavedomie,“ hovorí Kopunec. Treba mať na pamäti, že na to, aby došlo k zlepšeniu kvality súkromného i pracovného života, je potrebné vykonávať pohybovú aktivitu pravidelne a dlhodobo.

Sedavý životný štýl a práca v kancelárii, pri ktorých sa často skloňuje absencia pohybu, môžu časom spôsobiť nielen zdravotné problémy, ako napríklad bolesť chrbta, ale aj zhoršenú náladu či psychickú nepohodu.

S akou aktivitou je teda najlepšie začať v prípade, že sme sa v minulosti cvičeniu venovali len minimálne, prípadne nevenovali vôbec? A je potrebná návšteva fitnescentra? „Až tak nezáleží na tom, či niekto strávi svoj čas v ‘posilke’, či bude behať, alebo boxovať, dôraz treba dať na slovo „baviť“. Pohyb ho hlavne musí baviť. Výskumy riešiace aeróbnu – napríklad beh, bicyklovanie – verzus anaeróbnu aktivitu, ako fitnescentrum či vysoko-intenzívny tréning, spomínajú porovnateľné pozitívne účinky na duševnú pohodu,“ odpovedá Kopunec.

Vyhnite sa nárazovému cvičeniu

Zbystriť pozornosť by ste mali v prípade, ak sa väčšina vášho pracovného dňa odohráva za počítačom a po skončení práce sa nárazovo venujete pohybovej aktivite. I napriek tomu, že aspoň nejaký pohyb je lepší ako žiadny, treba mať na pamäti jedno. Znižovanie rizika mnohých chorôb ovplyvňuje nielen samotné množstvo pohybu, ale i jeho rozloženie počas dňa. Simon Kopunec približuje štúdiu, ktorej výsledky hovoria jasne – vyčleniť si v sedavom zamestnaní čas na niekoľko prestávok, ktoré zamestnanec venuje aspoň nízkej aktivite, má pre zdravie lepšie výhody ako dlhý jednorazový tréning.

žena pri bazéne, drží šiltovku a usmieva sa
Pohyb prispieva k lepšej nálade a taktiež zvyšuje produktivitu. Foto: Unsplash/Ryan Christodoulou

Kopunec vysvetľuje, ako krátke pauzy môžu pomôcť napríklad aj mysleniu a sústredeniu: „Dlhé sedenie znižuje prietok krvi do mozgu. Nech je vaša práca spätá s čímkoľvek, rozhodne bude mať pozitívny efekt, ak do pracovného času zaradíte aspoň kratučké prestávky. Štúdie naznačujú, že už len 2-minútové pauzy každú pol hodinu dokážu pomôcť kognitívnym funkciám.“

Wim Hofova metóda pobláznila svet.
7 tipov, ako byť zdravší, od dcéry zakladateľa

Zároveň dodáva, že všeobecne je dlhé sedenie spojené so zvýšeným rizikom neurodegeneratívnych ochorení (napríklad Alzheimerova choroba). Práve preto je prospešné pravidelnejšie vstať zo stoličky, trošku „sa ponaťahovať“, prejsť sa po kancelárii, prípadne sa na pár minút prevetrať, a potom opäť pokračovať v práci.

Na pohybovú aktivitu by sa mali zamerať aj ľudia, ktorých neustále zamestnáva myslenie na prácu. Cvičením sa totiž dá predísť napríklad i syndrómu vyhorenia. „Cvičenie vplýva aj na našu produktivitu, kognitívne funkcie, sebavedomie, silu či imunitu. Ak je niekto zvyknutý na pohyb, hlave to bude lepšie myslieť. Pohybová aktivita pomáha cítiť sa viac v pohode či „nakopnúť“ svoju prácu a výsledky,“ uvádza Kopunec.

Doplnky výživy vás neuzdravia

Pre trvalo udržateľné osobné i pracovné optimum však treba dbať nielen na pravidelný aktívny pohyb, ale aj na náležité stravovanie. Práve prísun makro- a mikroživín zabezpečuje to, ako bude organizmus jedinca fungovať, nielen čo sa zdravia týka. Pocit, že človek nemá dostatok energie, sa odvíja od charakteru jeho stravovania. Nekontrolovaný prísun potravín (zloženie jedál a ich množstvo) spôsobuje zdravotné problémy, ktoré následne žiadne doplnky výživy „nevyliečia“.

Potvrdzuje to i Kopunec: „Doplnky výživy sú doplnky výživy. Dopĺňajú výživu, ale práve na tú ľudia zabúdajú. Prijímať napríklad vitamín D, zinok, horčík či proteín je veľmi vhodné, pokiaľ naozaj slúžia ako doplnok ku kvalitnej strave. Ale mať jedálniček postavený na doplnkoch znamená, že skôr či neskôr človek vyhorí – či už fyzicky, alebo duševne.“ Zároveň dodáva: „Telo nie je taký super stroj, ktorý dokáže optimálne fungovať bez kvalitnej stravy a dostatočnej regenerácie. Aspoň nie dlhodobo.“

Aj napriek tomu, že tejto téme sa venuje množstvo článkov a štúdií, ľudia i tak radšej siahnu po doplnkoch výživy ako po vyváženej strave. Prečo je to tak? „Niektorí ľudia sú leniví. Je ľahšie, keď ti kuriér prinesie nejaké suplementy, ako keby si si mal pripraviť vhodné jedlo. Ak si práve niekto povedal, že na to nemá čas, nech sa zamyslí nad prioritami. Zdravie? Ja? Fungovanie o 10 rokov? Treba si jednoducho nájsť čas aj na seba, treba jesť, regenerovať sa, spať, byť aktívny a popritom cvičiť,“ myslí si Kopunec a pokračuje: „Treba si uvedomiť, že nesprávna strava, málo pohybu a spánku, to všetko sa akumuluje. Telo to raz človeku spočíta.“

Simon Kopunec

je zakladateľ portálu Fitclan. Ako kouč pomáha ľuďom na ceste za zdravším a viac fit životom tak, aby pochopili fakty, robili veci efektívne a nedali sa nachytať na marketingové ťahy. Príspevky webu sa zakladajú na vedeckých štúdiách. Podané sú často s dávkou sarkazmu, a hlavne tak, aby ich pochopil začiatočník, ale aj profesionálny športovec. Simon má vyštudovanú Exercise Nutrition v rámci kanadskej spoločnosti Precision Nutrition a evidence-based výžive a tréningom sa venuje približne 7 rokov. Je spoluautorom knihy Sladké a Fit, ktorá kombinuje základné informácie z oblasti výživy a sladké, nutrične hodnotné dezerty. 

Hlavné foto: Unsplash/Lucas Clara

Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk