Slováci dostali právo platiť v hotovosti, ktoré by mala garantovať Ústava Slovenskej republiky. V skutočnosti však novela spôsobí presný opak a možnosť odmietnuť hotovosť vo svojej podstate ešte rozšíri. Ako je to možné?
Kto bojuje za právo platiť v hotovosti?
Návrh z dielne strany Sme Rodina získal podporu naprieč celým politickým spektrom – zo 111 hlasujúcich poslancov v Národnej rade SR boli proti len traja.
Po práve na hotovosť pritom dlhodobo volala alternatívna časť politickej scény. Obávala sa totiž bezhotovostných platieb z dôvodu ich možnej vystopovateľnosti, teda minimálne v porovnaní s bankovkami či mincami.
„Hnutie Republika presadzovalo dlhodobo ukotvenie práva na používanie hotovosti priamo do ústavy. Nejde len o právo na hotovosť, ale aj o právo na súkromie a slobodu pre občana,“ uviedol na svoje facebookovom profile predseda tohto hnutia Milan Uhrík.
Za právno na hotovosť sa vyjadril aj Robert Fico, predseda strany Smer – Sociálna demokracia a bývalý premiér, ktorý pre korupčné škandály v roku 2018 podal demisiu.
Dodatok, ktorý celú novelu zmenil
Hoci mala novela ústavy priniesť ochranu platieb v hotovosti, v skutočnosti poslanci schválili posun opačným smerom. S rovnakou podporou poslancov totiž v parlamente prešiel pozmeňujúci návrh poslanca Sas Mariána Viskupiča.
Ten doplnil možnosť platbu hotovosťou v stanovených prípadoch odmietnuť. „Prijatie takejto platby možno odmietnuť len z primeraných a všeobecne uplatňovaných dôvodov,“ uvádza sa v pozmeňujúcom návrhu.
Viskupič vysvetlil, že nie je možné napríklad nútiť e-shop prijímať platby v hotovosti. Dodatok má podľa neho dať obchodníkom právo z primeraných a všeobecne uplatňovaných dôvodov hotovosť neprijať.
Navyše v dôvodovej správe uviedol, že doslovný výklad pôvodne navrhovanej úpravy by mohol viesť k šikanóznemu výkonu práva. „Subjekt, ktorý chce niečo uhradiť v hotovosti, by sa toho mohol dožadovať napríklad u obchodníka, ktorý na prijímanie hotovosti nie je uspôsobený, alebo hotovosť prijímať jednoducho nechce,“ uviedol.
Kedy je možné hotovosť odmietnuť?
Medzi primerané podľa Viskupiča patria bezpečnostné dôvody, napríklad pri eliminácii prípadnej lúpeže alebo krádeže, alebo technické dôvody, keď predajný automat nie je uspôsobený na prijímanie hotovosti.
„Novela ústavy čiastočne rozširuje predpoklady možnosti odmietnutia hotovosti, ktoré doteraz neboli explicitne stanovené,“ hovorí Róbert Gašparovič. Foto: archív R. Gašparoviča
Advokát vysvetľuje, že dôvodom na odmietnutie môže byť napríklad aj chýbajúca pokladňa. „Primeranými dôvodmi by tiež mohlo byť zrýchlenie vybavovania zákazníkov, napríklad na koncertoch či veľkých športových podujatiach,“ nazdáva sa ďalej Róbert Gašparovič, Senior advokát z kancelárie Havel & Partners.
Dodáva, že schválená novela ústavy tak v skutočnosti rozširuje možnosti odmietnutia hotovosti.
Doteraz totiž mohol obchodník odmietnuť platbu v hotovosti len z presne definovaných zákonných dôvodov. Napríklad vtedy, ak boli bankovky poškodené, alebo išlo o viac ako 50 kusov euromincí pri jednej platbe, či pri platbe zberateľskými euromincami.
Dôvodom môže byť obava z digitálnej meny
Dôvod, ktorý viedol zákonodarcov k zmene ústavy, je otázny. Peter Pašek, riaditeľ poradenskej spoločnosti Accace, upriamuje pozornosť na dôvodovú správu novely, kde sa uvádza, že „zachovanie práva na hotovosť je významným krokom pri budovaní finančnej gramotnosti našej mladšej generácie“.
Tá by podľa autorov novely nebola pri zrušení bankoviek a mincí a „finančne gramotná v požadovanej miere“. Takéto konštatovanie však podľa Pašeka nemá dostatočnú faktickú oporu.
„Osobne si myslím, že cieľom novely bolo zakomponovanie určitej formy ochrany voči Central Bank Digital Currency (Digitálnej mene centrálnej banky), o ktorej sa už nejaký čas hovorí aj v súvislosti s eurom,“ uvádza odborník.
Časť verejnosti má pred digitálnym eurom strach. Ľudia sa obávajú, že sa stane jediným platidlom a teda že nahradí hotovostné transakcie. Znamenalo by to stratu súkromia a kontrolu platieb medzi občanmi.
Európska centrálna banka však tieto úvahy odmieta. Jej ambíciou je ponúknuť ľuďom len alternatívny platobný prostriedok k hotovosti a kryptomenám.
Podľa Pašeka je cieľom práva na hotovosť právna ochranu pred možným zavádzaním digitálnej meny. „Možno by bolo dobré sa zamyslieť koho prakticky ohrozuje. Central Bank Digital Currency má teoreticky predstavovať priamu konkurenciu pre komerčné banky,“ naznačuje možný motív.
Len politický marketing
Gašparovič z Havel & Partners si však myslí, že motiváciou mohla byť snaha zapáčiť sa voličom. Hoci predkladatelia odôvodňovali právo na hotovosť ochranou súkromia či zachovaním finančnej gramotnosti maloletých, „svoju úlohu pri navrhovaní a prijímaní novely mohli zohrať aj blížiace sa predčasné parlamentné voľby a politický marketing,“ konštatuje advokát.
Neočakáva preto, že by právo na hotovosť malo byť v budúcnosti vo väčšej miery využívané. Dôvodom je podľa neho narastajúci počet bezhotovostných platieb, technický pokrok, no aj aktuálne schválená možnosť hotovostné platby z primeraných dôvodov neprijať.
