Platíte si nízke odvody do Sociálnej poisťovne? Na prvý pohľad šetríte veľké peniaze. Ale je to naozaj tak? Stojí úspora za nižší dôchodok a ostatné sociálne dávky?
Vysoké odvody sú dôvodom, prečo mnohí pracujú radšej na živnosť než formou zamestnania. Stávajú sa tak samostatne zárobkovo činnými osobami (SZČO) – podnikateľmi.
Počet živnostníkov tento rok po prvýkrát prekročil pol milióna. „Na Slovensku evidujeme dovedna 523 864 fyzických osôb podnikateľov, pričom len za minulý rok ide o prírastok v počte nových či opäť obnovených živností v počte 64 054. Ide o historicky najvyššie číslo,“ upozornila analytička spoločnosti Dun & Bradstreet Petra Štěpánová. Aktívnych bolo 358 669 oprávnení, keďže časť živností je pozastavených.
Koľko zo živnostníkov si platí minimálne odvody? Podľa údajov Sociálnej poisťovne je ich až takmer polovica – presne 157 768. Títo ľudia si tak vybrali vyššiu hotovosť v súčasnosti na úkor vyšších dôchodkov v budúcnosti. Robia však správne? Prepočítali sme, koľko ušetria a o akú sumu sa im zníži starobný dôchodok.
Minimálne odvody
Minimálne sociálne odvody pre SZČO aktuálne predstavujú aktuálne 200,72 eura mesačne, z toho ide 109 eur na starobnú penziu.
Ak by živnostník prešiel na zamestnanecký pomer s platom 1 418 eur (priemerná mzda v národnom hospodárstve za 4. kvartál 2022), jeho práca by bola zaťažená sociálnymi odvodmi vo výške 490 eur, z toho by na starobnú penziu každý mesiac odišlo 255 eur. Živnostníci platiaci si minimálne odvody tak celkovo ušetria takmer 290 eur a na penzijných odvodoch 146 eur.
Dostanú však nižšie dôchodky. „Nízke alebo žiadne odvody sa negatívne odrazia najmä na tých dávkach, ktoré sú naviazané na relatívne dlhšie obdobie platenia príslušných odvodov,“ upozorňuje lektor v oblasti pracovného práva, sociálneho zabezpečenia a dane z príjmu a zároveň bývalý minister práce Jozef Mihál.
Dodáva, že sú to v prvom rade starobné a invalidné dôchodky, ale aj pozostalostné dôchodky vyplácané po smrti občana jeho manželke či deťom.
Minimálny dôchodok
V našom prepočte predpokladáme, že zamestnanec s priemernou mzdou by dostal priemerný starobný dôchodok, ktorý v súčasnosti predstavuje mesačne 578,50 eura. Minimálny dôchodok pritom dosahuje len 334 eur.
Dôchodky a mzdy sa postupne zvyšujú, pre jednoduchosť prepočtu však vychádzame len z ich konštantnej výšky. Rovnako teda predpokladáme, že pomer medzi odvodmi a penziou zostane zachovaný.
Ak by dôchodca-živnostník poberal penziu 20 rokov, dožil by sa teda 84 rokov, prišiel by vinou nízkych odvodov o 58 680 eur (rozdiel medzi priemerným a minimálnym dôchodkom za 20 rokov).
Na minimálnych odvodoch, ktoré by platil počas pracovného života 30 rokov, by ušetril 52 560 eur. Úspora je teda o šesťtisíc eur nižšia ako strata na dôchodku.
Úspory by pravdepodobne ešte zhodnocoval investovaním, v našom prepočte to však nezohľadňujeme, pretože aj pri výške dôchodku a odvodov počítame s ich konštantnou výškou.
Ušetriť viac
Ďalšiu možnú alternatívu naznačuje daňový expert. „Pri súčasnom systéme odporúčam podnikateľom (SZČO, majiteľom firiem) zariadiť si veci tak, aby odvody do Sociálnej poisťovne platili, teda aby získali čo najviac rokov dôchodkového poistenia, avšak s nízkym základom. Ideálne tak, aby im vznikol nárok na minimálny dôchodok, pri ktorom je najvýhodnejší pomer výšky odvodov k výške dôchodku,“ hodnotí Mihál.
Dodáva, že na získanie minimálneho dôchodku treba mať vymeriavací základ aspoň vo výške 24,1 percenta priemernej mzdy za daný rok. V praxi to dnes znamená mať hrubú mzdu na úrovni cca 370 eur mesačne.
Keďže je to menej ako minimálny vymeriavací základ, predpoklad sa týka len skrátených a čiastkových úväzkov. Odvody do sociálnej poisťovne sú tak zhruba dvojtretinové v porovnaní s minimálnymi príspevkami. Takýto človek dnes Sociálnej poisťovni celkovo zaplatí každý mesiac 128 eur a na starobnú penziu si prispieva sumou 67 eur mesačne.
V prípade takto skráteného úväzku by za 30 rokov zaplatil na odvodoch o 67 824 eur menej ako v prípade odvodov z priemernej mzdy. Aj on by však dostal rovnaký minimálny dôchodok. Táto alternatíva je tak výhodnejšia, ako si platiť minimálne odvody alebo odvody z priemernej mzdy.
„Ako vidíte, nie som fanúšik platenia vysokých odvodov. Ak má SZČO vyššie príjmy, nad 2500 eur mesačne brutto, odporúčam založiť si s. r. o. a tak sa vyhnúť plateniu vyšších odvodov,“ vyzýva Mihál.
Ostatné dávky
Pre úplnosť však treba dodať, že v tomto prípade ide využitie zadných dvierok penzijného systému. Minimálne dôchodky sú totiž určené ako sociálna záchranná sieť pre najmenej zarábajúcich penzistov.
Prepočet nezohľadňuje ďalšie dávky, ktoré Sociálna poisťovňa vypláca. Ide napríklad o invalidný dôchodok, ktorý koncom minulého roka na Slovensku poberalo 224-tisíc ľudí. Priemerný čiastočná invalidná penzia predstavovala 231 eur a v prípade plného invalidného dôchodku to bolo 419 eur.
Živnostníci prichádzajú aj o dávku v nezamestnanosti, ak sa dobrovoľne nepripoistia. Okrem toho vypláca Sociálna poisťovňa aj nemocenské dávky. Starobný dôchodok je tak len jedným z plnení poisťovne a nastavenie odvodov treba robiť s ohľadom na všetky z nich.
Voľné zdroje investovať
Odborníci odporúčajú popri sociálnych odvodoch voľné zdroje investovať, napríklad do akcií, indexových fondov alebo nehnuteľností. Mihál pridáva aj investície do vlastného podnikania a vzdelania detí.
„Pri optimalizácii daní a odvodov treba myslieť na budúcnosť. Tak, ako sa živnostník spolieha sám na seba pri svojom podnikaní, má tak urobiť aj v otázke svojho dôchodku,“ pripomína František Burda, investičný analytik spoločnosti FinGO.sk.
To, čo SZČO ušetria na odvodoch, by teda nemali hneď „prejesť“. Úspora má zmysel jedine vtedy, ak smeruje do zabezpečenia budúcej penzie. „Čím viac rôznych zdrojov príjmu si pred dôchodkom zabezpečíme, tým je vyššia šanca, že si užijeme dôstojnú starobu,“ uzatvára Burda.
| Odvody na získanie minimálneho dôchodku (€) | Minimálne odvody SZČO (€) | Odvody z priem. mzdy (€) |
Vymeriavací základ | 370 | 606 | 1418 |
Odvody do Sociálnej poisťovne celkovo | 128 | 201 | 490 |
Z toho odvody na starobných dôchodok | 67 | 109 | 255 |
Odhadovaný dôchodok | 334 | 334 | 578 |
Strata na dôchodku (20 rokov) | 58 560 | 58 560 | 0 |
Úspora na odvodoch (30 rokov) | 67 824 | 52 560 | 0 |
Zdroj: Forbes Slovensko/Peter Apolen