Počet ľudí, ktorí zámerne nesplácajú svoje dlhy, rastie. Spoliehajú sa na osobný bankrot a exekučnú amnestiu.
Vysoká inflácia a obmedzenie úverových možností si vyberajú daň na finančnej situácii domácností. Dokazujú to bankové štatistiky, podľa ktorých po dlhom čase dochádza k poklesu bankových vkladov ľudí. Z výplaty nám navyše ostáva najmenej v doterajšej histórii (miera úspor < 4 %).
V tomto prostredí sa zhoršuje aj platobná disciplína Slovákov. O tejto téme sa rozprávame so šéfom inkasnej spoločnosti Intrum Slovakia a prezidentom Asociácie slovenských inkasných spoločností Martinom Musilom.
Ako sa zmenila platobná disciplína Slovákov v poslednom roku? Rastie počet neplatičov?
Jednoznačne môžeme konštatovať, že mierny post-covidový optimizmus je už minulosťou. Finančná situácia Slovákov sa najmä vplyvom vysokej inflácie zhoršuje. Dopady sa však líšia v závislosti od finančnej situácie daného človeka.
Horšia finančná situácia
Znamená to, že chudobní ľudia sa dostávajú do platobnej neschopnosti?
Najviac, a súčasne aj najskôr, boli postihnuté nízko príjmové skupiny obyvateľstva. Tieto začali významnejšie pociťovať problémy už v polovici minulého roka a aj dnes patria medzi najviac postihnutých. Dopad na ostatné skupiny obyvateľov bol miernejší a začal narastať až koncom minulého roku.
Cítite to na číslach?
Ohľadne rastu celkového počtu neplatičov, situácia nateraz nie je dramatická. Počet ľudí, ktorí nie sú schopní platiť svoje záväzky, narastá len mierne.
Väčší problém je však v skupine ľudí, ktorí mali finančné problémy už predtým. Tu vidíme výrazné zhoršenie platobnej ochoty a čím ďalej, tým viac ľudí prestáva platiť úplne.
Aké dôvody pre neplatenie dlžníci najčastejšie uvádzajú?
Ak sa človek dostane do omeškania s platbou, tak najčastejším dôvodom sú aktuálne chýbajúce finančné prostriedky. V rámci prieskumu Európsky spotrebiteľský platobný report 2022 uviedlo ako dôvod nedostatok financií až 72 percent respondentov, ktorí neuhradili načas aspoň jednu platbu.
Dôvodom boli pretrvávajúce finančné problémy, prípadne nevyplatenie časti alebo celej mzdy, či neskorá úhrada zo strany štátu.
Ako druhý dôvod ľudia uvádzajú skutočnosť, že jednoducho na úhradu zabudli – asi 30 percent respondentov. V porovnaní s obdobím pred covidom tu nastala zmena. V minulosti bola zábudlivosť najčastejším dôvodom – 45 percent. Aktuálne je tu teda výrazný posun smerom k chýbajúcim financiám.
Zámerní neplatiči
Ako je to s ľuďmi, ktorí neplatia zámerne? Vidíte tu nejakú dynamiku?
Je zaujímavé, že úmyselné neplatenie záväzkov sa dlhodobo drží na pomerne nízkych úrovniach, okolo dvoch až štyroch percent. Ide však o všeobecný pohľad na platobné správanie spotrebiteľov.
Ak sa pozriem na štruktúru dlžníkov, ktorých evidujeme u nás, tak v inkasnej spoločnosti Intrum došlo k nárastu. Zámerní neplatiči sú dlhodobo najväčšou skupinou spomedzi našich dlhujúcich zákazníkov. Aktuálne tvoria asi 38 percent.
Zmenil sa ich morálny postoj k záväzkom?
Priemerný Slovák je finančne zodpovedný a je presvedčený, že dlhy je potrebné platiť. Tento postoj aj v súčasnej situácii zastáva viac ako 85 percent našincov. Finančne zdatnejší ľudia sú schopní s dlhom racionálne a efektívne narábať, preto niekedy platbu konštruktívne odložia. Avšak aj u nich zaznamenávame, že sa snažia platiť svoje účty včas, aby sa vyhli poplatkom za omeškanie alebo iným negatívnym dôsledkom spojeným s oneskorenými platbami, či neplatením.
V čom je teda problém?
Ako problematické vnímam to, že skupina ľudí, ktorí zámerne nesplácajú svoj dlhy, v poslednom období rastie. Nepomáha tomu ani fakt, že časť politických predstaviteľov si na téme odpúšťania dlhov populisticky zvyšuje svoje preferencie.
Spoliehajú sa na pomoc politikov
Aké výhovorky títo dlžníci najčastejšie používajú?
Je veľmi ťažké určiť, či človek, s ktorým komunikujeme, je skutočne v ťažkých finančných problémoch, alebo sa len vyhovára. Posledné roky sa nám okrem najčastejších argumentov ako nedostatok finančných prostriedkov, či zabudnutej úhrady, objavujú reakcie typu: načo platiť, keď politici sľubujú exekučnú amnestiu, a teda dlhy im odpustia. Stretávame sa aj s vyhrážkami typu, že dlžník absolvuje osobný bankrot, a tak sa bezprácne zbaví všetkých dlhov.
S týmto argumentom sa asi bojuje dosť často. Ako postupujete pri motivácii ľudí splácať?
Vždy sa snažíme zistiť reálny stav a možnosti dlžníka. Našou úlohou je previesť ho touto situáciou tak, aby sme našli dlhodobo udržateľné riešenie, ktoré pomôže vyriešiť jeho situáciu. Toto je zásadný rozdiel oproti očakávaniam, ktoré má časť neplatiacich zákazníkov.
Aké sú? Čo ľudia čakajú?
Majú často tendenciu čakať „zlých“, či dokonca agresívnych „vymáhačov“. V realite však zistia, že naša komunikácia má oveľa bližšie k finančnému a dlhovému poradenstvu.
Najmä bankové dlhy
Ako dlho v priemere trvá úhrada záväzku vo vašej správe?
Na túto otázku neexistuje univerzálna odpoveď. V princípe vymožiteľnosť pohľadávok najviac závisí od doby vzniku a výšky záväzku. Čím čerstvejšia a čím nižšia pohľadávka sa nám dostane do správy, tým rastie pravdepodobnosť jej rýchleho vymoženia.
Štandardná doba pre mimosúdne vymáhanie sú dva až štyri mesiace. V prípade, že sa pohľadávku nedarí vymôcť mimosúdne, zvažujeme následne pokračovanie prostredníctvom súdneho konania.
Čoho sa dlhy najčastejšie týkajú? Ide o úvery alebo neuhradené faktúry za tovar a služby?
Aktuálne najväčšiu časť našej správy tvoria bankové pohľadávky z nezabezpečených úverov. Ide o spotrebné úvery, nepovolené prečerpania či kreditné karty. V menšej miere sú to pohľadávky poisťovní, telekomunikačných operátorov či iných veľkých poskytovateľov služieb.
V porovnaní so západnou Európou je na Slovensku výrazne nižší objem spravovaných pohľadávok od malých a stredných podnikov. Tu je do istej miery stále cítiť istú mieru nedôvery zo strany menších podnikov zveriť svoje problematické pohľadávky tretiemu subjektu.
Morálny hazard politikov
Spomenuli ste spornú argumentáciu niektorých politikov. Ako hodnotíte legislatívu upravujúcu platobnú disciplínu?
Na Slovensku máme dlhodobo problém s vymožiteľnosťou práva. Žiaľ v oblasti vymožiteľnosti pohľadávok sa situácia v posledných rokoch zhoršila. Dôvodom sú najmä zmeny v oblasti exekučného vymáhania a taktiež pravidlá pre vstup do takzvaného osobného bankrotu.
Exekútori sú často témou kritiky. V čom je problém v práci s nimi?
V oblastí exekúcií platí od roku 2017 legislatíva, ktorá veriteľom znemožňuje slobodný výber exekútora. A ako ukazuje prax, za posledných päť rokov došlo k významnému poklesu efektivity exekučných konaní. Dôvodom sú významné rozdiely v kvalite práce jednotlivých exekútorských úradov, a teda veriteľ je nútený odovzdávať prípady aj neefektívnym exekútorom.
Zneužívané osobné bankroty
Menili sa aj pravidlá osobného bankrotu. Aké s ním máte skúsenosti?
Pred vyše piatimi rokmi nadobudli účinnosť nové pravidlá, ktorými sa stal osobný bankrot dostupnejším. Mal umožniť dlžníkom dostať sa z dlhovej pasce. Žiaľ súčasné pravidlá oddlžovania majú medzery a na tento stav doplácajú všetci občania. Aktuálna úprava umožňuje jednoduché, široko prípustné a slabo kontrolované zbavovanie sa dlhov okamžite a v úplnosti, hoci sú k dispozícii vhodnejšie a proporčnejšie prostriedky.
Osobné bankroty sú teda používané aj v situáciách, keď by nemali byť?
Problémy s oddlžením fyzických osôb vidíme najmä v týchto dvoch oblastiach. Nepreskúmava sa platobná schopnosť a majetkové pomery dlžníkov, ktorí žiadajú o oddlženie. Počas oddlženia to nikto nerobí a dlžníci to využívajú k tomu, aby neplnili svoje záväzky.
Oddlžený podľa aktuálnej legislatívy môže byť každý. Aj dlžník s pravidelným príjmom nad tisíc eur mesačne bez toho, aby svojim veriteľom splatil čo len jedno euro. Rovnako aj dlžník, ktorý má na to, aby plnil svoje povinnosti, on však iba nechce platiť.
A druhý problém?
Dlžníci si vyberajú konkurz ako formu bezprácneho oddlženia s nulovou povinnosťou niečo plniť, hoci majú na to, aby aspoň čiastočne svoje záväzky splatili. V súčasnosti si osobný bankrot formou splátkového kalendára ako možnosť fakticky nikto nevyberá.
Súčasná práva úprava tak umožňuje jednoduché zbavenie sa dlhov pri nulovom uspokojení veriteľov a tým poškodzuje nielen veriteľov, ale aj celú ekonomiku. Zároveň podporuje morálny hazard a nabáda k neplneniu si právnych povinností.
