27. novembra 2018

Vo Francúzsku zbadal pojazdnú polievkáreň, na základe čoho vznikol nápad otvoriť pojazdnú kaviareň, ktorý však odložil do zásuvky. Po určitom čase sa k nápadu vrátil, rozpracoval ho a v uliciach Bratislavy sa čoskoro objavili prvé pojazdné vozíky Pána Králička. Dnes je súčasťou značky aj kamenný priestor, a v dohľade sú ďalšie smelé plány.

Martin Králik zdanlivo s gastronómiou veľa spoločného nemal. Jeho mama pôsobila v oblasti finančníctva a jemu táto oblasť rovnako učarovala. Ako mnohí mladí ľudia si však zároveň túžil splniť sen o vlastnom podnikaní. Čas, ktorý mu zostával popri práci na plný úväzok, venoval práve svojmu snu.

Od ananásu po zázvor.
Káva môže mať 110 chutí a o väčšine ani netušíte

„Podmienkou bolo, aby moje podnikanie predstavovalo niečo, čo nemá vysoké vstupné náklady, a aby to bolo niečo inovatívne,“ hovorí Martin. Spomedzi všetkých nápadov, ktoré sa mu predtým zrodili v hlave, mu ako najlepšia voľba z viacerých hľadísk vyplynula práve pojazdná kaviareň.

Na úrade mu povedali, že sa to nedá

Ku gastronómii patrí množstvo byrokratických prekážok, ktoré je potrebné prekonať. Keď Martin na úradoch oznámil svoj úmysel prevádzkovať pojazdnú kaviareň, čo bolo v roku 2012 na Slovensku prakticky neznámym slovným spojením, na úradoch mu oznámili, že to jednoducho nepôjde. 

Vnútro prevádzky Pán Králiček Priestor.
Otvorenie prevádzky Pán Králiček Priestor bolo podľa Martina prirodzeným krokom. Foto: Juraj Zmatek

„Potreboval som ich presvedčiť, že splním nielen to, čo požadujú, ale ešte aj niečo navyše. Chcel som, aby pochopili, že ja nejdem robiť kávu v špine, ale práve naopak. Rovnako som im potreboval vysvetliť, že nie som nejaký stánok s kebabom, ktorý bude stáť v meste 20 rokov,“ hovorí Martin o problematických začiatkoch.

Čo musí mať dobrá káva? Toto si všímajte

Pán Králiček sa napokon v uliciach Bratislavy objavil a rýchlo nabral na obrovskej popularite. V rámci Bratislavy nebol snáď nikto, kto by nový a neopozeraný koncept kávy na vozíku nepoznal. Rýchlo sa objavila prvá konkurencia a dnes „kaviarenské vozíky“ bežne vidieť aj v menších mestách. 

A hoci sú vozíky Pána Králička stále súčasťou bratislavských ulíc, niektoré problémy s byrokratickými postupmi sa nevyriešili dodnes. Martin si pochvaľuje prístup Starého Mesta, ktoré je podľa jeho slov veľmi ústretové, problematickejšie je to s magistrátom.

Od vozíka ku kamennej prevádzke

Martinov „podnik“ si vybudoval svoje meno a postavenie, preto bolo podľa neho prirodzeným vývojom, že v rámci značky vznikla aj kamenná prevádzka, ktorá sa nachádza oproti rozostavanej autobusovej stanici.

Vozík pojazdnej kaviarne Pán Králiček
Obľúbené vozíky, ktorými Martin Králik svoj biznis odštartoval. Foto: archív M. K.

„Baristi mali ambície a chceli sa posúvať ďalej, chceli robiť v kamennej prevádzke. Navyše samotné vozíky majú veľa obmedzení, nielen čo sa týka možností alternatívnych spôsobov prípravy kávy, ale tiež toho, že sa treba prispôsobovať počasiu,“ vysvetľuje. Prevádzka s netradičným názvom rýchlo dohnala v obľúbenosti pojazdné vozíky a nezriedka ju nájdete plnú.

S gastrom to bude len horšie

Martin tvrdí, že by ho podnikanie uživilo, napriek tomu však pokračuje v práci na plný úväzok v IT sektore. Stíhať náročné podnikanie a neľahkú prácu mu podľa jeho slov dovoľuje to, že má zamestnancov, na ktorých sa môže spoľahnúť. „Čo ale môže povedať málokto, keďže ľudské zdroje sú problém a navyše to bude stále horšie,“ myslí si.

Dôvodov, pre ktoré sa bude situácia zhoršovať, je z jeho pohľadu viacero. Nedostatok pracovnej sily, vyčerpanosť ľudských zdrojov, baristi navyše svoju prácu vnímajú len ako niečo prechodné. V rámci nášho rozhovoru sa v tejto súvislosti Martin dotkol viacerých citlivých tém.

„V gastre sa nepracuje s vysokými maržami, DPH, ktorá je na rozdiel od okolitých krajín v tomto segmente na oveľa vyššej úrovni, to ešte zhoršuje. Potom sa ťažko zamestnancom pripravujú podmienky, ktoré by pre nich boli dostatočne motivujúce,“ hovorí. Cestou, ako zamestnancov motivovať, je podľa neho to, aby baristi videli vo svojej práci zmysel. „Snažím sa s nimi hovoriť o tom, čo chcú, a nejakým spôsobom im k tomu dopomôcť. Je v poriadku, že ten človek raz bude chcieť odísť, ale kým tu je, urobme všetko preto, aby mu jeho práca dávala zmysel.“

Interiér prevádzky Pán Králiček Priestor.
Interiér prevádzky Pán Králiček Priestor. Foto: Juraj Zmatek

Druhou témou, o ktorej Martin hovoril, je citlivá téma migrácie. „Nielen v gastronómii, ale v mnohých odvetviach chýbajú ľudské zdroje, čo je problém, ktorý môže vyriešiť práve migrácia obyvateľstva,“ myslí si.

Chýba mu možnosť dať si raňajky

Martinove ambície sa nekončia pri otvorení kamennej prevádzky, v pláne má niekoľko ďalších konceptov. „Mienime sa ďalej rozširovať, radi by sme tiež otvorili brunchovňu,“ tvrdí. Miest, kde by si v Bratislave mohol dať človek plnohodnotné raňajky, je podľa neho primálo a mestu to chýba. Cestou franšíz ísť nechce, naopak, uvažuje, že by motivoval svojich zamestnancov aj tým, že by sa v rámci nových prevádzok mohli stať partnermi a spoluvlastníkmi.

Problém Martin nevidí ani v počte kaviarní, ktoré podľa niektorých názorov rastú v Bratislave ako huby po daždi. „V Bratislave vznikajú skvelé kaviarne, čo je skvelé, pretože konkurencia je potrebná. Navyše si myslím, že ich stále nie je dosť,“ dodal.

Titulné foto: Martin Králik pred svojou kamennou prevádzkou. Foto: Nora a Jakub