29. októbra 2019

Psychológ Michael Freeman, ktorý skúma vzťah medzi podnikaním a mentálnym zdravím, pred šiestimi rokmi zistil, že problém v oblasti duševného zdravia deklaruje až 72 percent podnikateľov. Jeho dlhodobé zanedbávanie sa často končí syndrómom vyhorenia.

„Hral som sa na tvrdého chlapa, ktorý chcel všetko zvládnuť sám. Nechcel som problémy nosiť domov, ani ich prenášať na zamestnancov či na niekoho iného. Myslím však, že to bola chyba, že som o nich nehovoril. Vytvoril sa vo mne akýsi pretlak, ktorý jedného dňa vybuchol,“ hovorí Šimon Šicko, spoluzakladateľ a CEO firmy Pixel Federation v knihe Nevyhorení. Zozbierali sme v nej 21 skutočných príbehov Slovákov a Sloveniek, ktorí si prešli vyhorením, a v kapitole o zakladateľoch firiem sme sa venovali práve fenoménu Founder´s blues. Čo to je a ako sa prejavuje?

Prečítajte si úryvok z knihy Nevyhorení (z kapitoly Keď budujete svoj sen):

Nie je to tak dávno, čo globálnym centrom inovácií, Silicon Valley, otriaslo niekoľko samovrážd zakladateľov svetových spoločností. Pred ôsmimi rokmi svoj život predčasne ukončil iba 22-ročný spoluzakladateľ sociálnej siete Diaspora Ilya Zhitomirskiy. Dva roky po ňom spáchal samovraždu 47-ročný Jody Sherman, technologický podnikateľ z Los Angeles, v čase, keď jeho e-commerce startupu Ecomom závratne dochádzali peniaze a nahromadili sa mu dlhy.

Smutné udalosti boli vrcholom ľadovca mentálnych problémov, ktoré sa nevyhýbajú ani úspešným podnikateľom a ktoré sú v tejto komunite považované stále za akési tabu. „Pripomenulo mi to, že nikdy neviete predpovedať, ktorí z nich zvádzajú tento boj,“ povedal podnikateľ Sam Altman, zakladateľ slávneho startup akcelerátora Y Combinator, k predčasnému ukončeniu života 31-ročného zakladateľa biotechnologickej firmy v San Franciscu Austena Heinza, ktorý dlhodobo trpel depresiami.

Naháňame sa za životom a nestíhame ho žiť.
Psychologička radí, ako to zmeniť

Výkonný riaditeľ fondu rizikového kapitálu Foundry Group Brad Feld, ktorý investuje do startupov, vtedy uviedol, že depresia je v technologickom svete oveľa rozšírenejšia, než sa hovorí. Práve v nadväznosti na spomínané udalosti sa začalo veľa ľudí zo startupového sveta pýtať, či konečne nenastal čas otvoriť vážne témy a presmerovať debatu od „sucess stories“ aj k emocionálnej záťaži spojenej s podnikaním. „Možno týmto ľuďom dlhujeme preskúmanie, či k ich smrti prispel nejakým spôsobom tlak toho, že sú zakladateľmi a že musia neustále dokazovať ‚svoju veľkosť‘ komunite,“ napísal na svojom blogu sériový podnikateľ a investor Jason Calacasin.

Americké médiá sa v tomto období začali intenzívnejšie venovať mentálnemu zdraviu aj syndrómu vyhorenia v biznise a povzbudiť founderov, aby prehovorili o svojich duševných problémoch, sa rozhodlo aj pár ľudí z podnikateľskej komunity. Napríklad aj spomínaný Sam Altman, prezident akcelerátora Y Combinator, v ktorom chce absolvovať pobyt azda každý nádejný startupista a sľubuje si od toho „zlatú“ vstupenku na stretnutia s potenciálnymi investormi.

Syndróm vyhorenia sa stane oficiálnou diagnózou.
Podľa WHO súvisí so stresom v práci

„Na zakladateľov firiem je vyvíjaný obrovský tlak, aby nikdy neukazovali svoju slabosť a aby za každých okolností prejavovali maximum nadšenia. Svet okolo nich sa môže rozpadať na kusy – a popravde, väčšinu času, keď riadite vlastnú firmu, sa aj rozpadá – no vy musíte vyzerať silne, sebavedomo a optimisticky. Nechcete padnúť na kolená ani na konci dňa vyzerať ako hlupák,“ napísal Altman v úvode svojho blogového príspevku a pokračoval: „Väčšina zakladateľov firiem prežíva temné chvíle, počas ktorých majú pocit, že sa nemajú na koho obrátiť. No to nie je pravda. Nie ste sami a za to, čo sa vám deje, by ste sa nemali hanbiť.“

Pod úzkosti, ktoré prežívajú founderi, sa často podpisuje nielen tlak zamestnancov, zákazníkov a najmä investorov, ale aj z nich prameniaci extrémny stres a snaha pracovať čo najdlhšie, ako sa bude dať. Pokiaľ tak fungujú dlhodobo, nezriedka je vyústením prepracovanosť či kolaps organizmu.

Úzkosti aj syndróm vyhorenia

Možno najznámejším prípadom vyhorenia je skúsenosť Ariany Huffingtonovej, zakladateľky britského média The Huffington Post. Počas budovania svojej kariéry hnala pojem vorkoholizmus do nových výšin, spala iba pár hodín denne a na emaily odpisovala až do neskorej noci. Prebudenie prišlo až vtedy, keď za pracovným stolom skolabovala od únavy a zobudila sa v kaluži krvi so zlomenou lícnou kosťou. Našťastie, v jej prípade sa bolestivá skúsenosť premenila na snahu zmeniť svoj životný štýl a šíriť povedomie o nástrahách šialeného pracovného tempa.

Pokiaľ sa potrebujete na niekoho akútne obrátiť, zavolajte na Linku dôvery Nezábudka (0800 800 566). Je to bezplatná, anonymná a 24-hodinová linka, na ktorú sa môže obrátiť ktokoľvek v prípade psychickej krízy alebo konzultácie akýchkoľvek problémov spojených s duševným zdravím. Prevádzkuje ju Liga za duševné zdravie.

Táto téma sa pritom netýka len šéfov amerických gigantov. Aj na Slovensku nájdeme podnikateľov či podnikateľky, ktorí otvárajú debatu o syndróme vyhorenia a otvorene hovoria o tom, ako tlak vo vedení firmy vplýva na ich psychiku. „Získali sme prvú investíciu a začali vyvíjať vlastné hry, no ani jedna z nich nevyšla. Mali sme pôžičku 400-tisíc eur na úrok do osem percent, a tak sme sa museli neustále tlačiť do výkonu. Robili sme jeden omyl za druhým, na účte sme mali minimálne množstvo peňazí a snažili sme sa tento tlak neprenášať na zamestnancov. Bolo to náročné,“ hovorí v knihe Nevyhorení Šimon Šicko, zakladateľ jednej z najrýchlejšie rastúcich stredoeurópskych firiem, herného štúdia Pixel Federation, ktorý v spomínanom období bojoval s úzkosťou a panickými atakmi.

Príbeh Šimona Šicka v knihe Nevyhorení.
Príbeh Šimona Šicka v knihe Nevyhorení. Ilustrácia: Tina Minor

Počas práce na knihe sme počuli aj ďalšie príbehy podnikateľov, ktorí bez preháňania opisovali, čo všetko leží na ich pleciach. Hovorili o tom, ako sa prebúdzajú nadránom a kvôli myšlienkam na prácu nedokážu zaspať. Prehovorili aj o strachu z nejasnej budúcnosti spoločnosti, o pocitoch obrovskej zodpovednosti za svojich zamestnancov, ktoré ich v ťažkých obdobiach skľučujú,  či o problémoch v osobnom živote, ktorý neraz odsúvajú na vedľajšiu koľaj. Byť zakladateľom firmy totiž nie je len o úspechoch, raste a o generovaní tržieb, ale aj o prehrách, bankrotoch či o každodennom riskovaní s vedomím, že 90 percent startupov končí neúspechom.

V zahraničných článkoch a publikáciách sa hovorí o fenoméne zvanom „Founder´s blues“, ktorého doslovný slovenský preklad zatiaľ neexistuje. Ide o stav neustáleho stresu, úzkosti či vysokých očakávaní zakladateľov firiem, ktorí majú nedostatok času na starostlivosť o svoje zdravie či na psychohygienu. Samotné vyhorenie je jeho súčasťou a je často až vyústením dlhodobých problémov. To, že ide o veľmi vážnu tému, ukazujú aj výskumy.

Začalo sa to nadšením, no následne prišla stagnácia?
Môže ísť o začiatky burnoutu, hovorí psychológ

Psychológ Michael Freeman, ktorý skúma vzťah medzi podnikaním a mentálnym zdravím, porovnával v roku 2013 vzorku 242 podnikateľov s demograficky podobnou skupinou „nepodnikateľov“. Skúsenosť s problémom v oblasti duševného zdravia v ňom uviedlo až 72 percent podnikateľov, čo je alarmujúce oproti siedmim percentám zástupcov „bežnej populácie“.

Problémom je aj to, že sa o psychických problémoch founderov mlčí. „Väčšina podnikateľov nemá platformu, kde by mohli otvorene hovoriť o tom, s čím sa stretávajú, miesto, kde by sa mohli zveriť so svojím vnútorným strachom. Nepovedia o tom nikomu, ani doma, ani svojmu spoluzakladateľovi a už vôbec nie investorovi,“ vysvetľuje pre knihu Nevyhorení zakladateľka londýnskej firmy The Future Farm Vladimíra Meško Briestenská, ktorá počas práce v investičnom fonde Anthemis založila podpornú skupinu pre podnikateľov s názvom Founders Anonymous, v preklade Anonymní zakladatelia firiem.

Inšpirovali sa anonymnými alkoholikmi a inými uzavretými skupinami, ktorých členovia si prechádzajú podobnými situáciami, zdieľajú svoje skúsenosti, pocity a poskytujú si podporu či spätnú väzbu.  „Väčšina pomoci pre podnikateľov je zameraná na zdravie biznisu. V akceleračných programoch ide najmä o rozvíjanie podnikateľovej myšlienky, o jeho výkon, spĺňanie kľúčových indikátorov, vývoj produktu, zlepšovanie zručností členov tímu a podobne. Zabúdame však na to, že ak nie sú v poriadku samotní zakladatelia a nedbajú o svoje fyzické a emočné zdravie, môže to mať veľké dopady na ekosystém,“ hovorí Meško Briestenská. Ich úzkosti, depresie, vyhorenie a ďalšie problémy totiž priamo ovplyvňujú aj zdravie a budúcnosť celej firmy a jej zamestnancov.

Jedna z popredných odborníčok na syndróm vyhorenia Marie Åsbergová z Karolínskeho inštitútu v Štokholme, vytvorila na popísanie fenoménu takzvaný tunel vyčerpania. Je to v podstate špirála vyhorenia, ktorá človeka vtiahne do víru úzkostí a depresie a na konci ho bezmocného vypľuje.
Jedna z popredných odborníčok na syndróm vyhorenia Marie Åsbergová z Karolínskeho inštitútu v Štokholme, vytvorila na popísanie fenoménu takzvaný tunel vyčerpania. Je to v podstate špirála vyhorenia, ktorá človeka vtiahne do víru úzkostí a depresie a na konci ho bezmocného vypľuje. Ilustrácia z knihy Nevyhorení: Tina Minor

Psychická nepohoda je tiež často zdrojom konfliktov v tímoch, ktorým by sa dalo za iných okolností predísť. Výskum profesora a zakladateľa iniciatívy Founder Central Noama Wassermana ukázal, že až 65 percent startupov s veľkým potenciálom zlyháva práve kvôli medziľudským konfliktom. Aj preto je dôležitá otvorená komunikácia. O zlyhaní a pocitoch úzkosti sa donedávna nehovorilo vôbec, najmä v tejto komunite. Novinárka Jessica Bruderová v texte „Psychologická cena podnikania“ vysvetľuje, že to je spôsobené aj statusom hrdinov, ktorý v našej spoločnosti nesú úspešní podnikatelia. „Namiesto ukázania svojej zraniteľnosti tak praktizujú to, čo psychiatri nazývajú manažmentom dojmu, známym aj ako ‚Fake it till you make it‘, čiže predstieraj, kým to nezvládneš,“ píše Bruderová.

Toby Thoman, CEO firmy EnSite Solutions, túto situáciu v spomínanom texte prirovnáva k riadeniu leva. „Ľudia sa na vás dívajú a myslia si ‚On to zvládol! Aký je odvážny!‘ Vy na chrbte leva však premýšľate: ‚Ako som sa tu, dopekla, ocitol a ako levovi zabránim, aby ma zhltol?‘“ Thomanovo prirovnanie vykresľuje nielen neustálu neistotu, s ktorou podnikatelia bojujú, ale aj množstvo neznámych úkonov, ktoré sú nútení robiť. Na začiatku podnikania sa im totiž nedá vyhnúť – a už vôbec nie v malom tíme a bez podpory investora.

Presne to spomína ako jeden z dôvodov vyhorenia či iných psychických problémov aj Meško Briestenská. „To, čo som videla u mnohých podnikateľov a teraz to pozorujem aj vo vlastnej firme, je, že ako zakladatelia sedíme na viacerých stoličkách naraz a robíme veci, ktoré nám vôbec nejdú. Na začiatku totiž nie je nikto, kto by ich urobil za nás,“ hovorí.

Tlak na podnikateľov prichádza aj z ich vlastných radov. „Obracajú sa na seba navzájom a pýtajú sa: ‚To naozaj spíš viac ako päť hodín?‘ alebo ‚Naozaj nechceš expandovať ešte rýchlejšie?‘ Ako keby sme dnes opovrhovali tými, ktorí rastú pomaly, zdravo a neobetujú pritom svoje fyzické, mentálne, emočné a spirituálne zdravie,“ vraví Meško Briestenská. Nie nadarmo sa v podnikateľských kruhoch hovorí: „Konkurencia nikdy nespí.“

No povedomie sa pomaly zlepšuje. Pracovať 16 hodín denne už nie je prezentované ako jediný spôsob, akým sa dá dnes uspieť, a aj spoločnosť začína viac akceptovať zlyhania. Aj vďaka tomu, že sa o nich rozpráva. „Hral som sa na tvrdého chlapa, ktorý chcel všetko zvládnuť sám. Nechcel som problémy nosiť domov, ani ich prenášať na zamestnancov či na niekoho iného. Myslím však, že to bola chyba, že som o nich nehovoril. Vytvoril sa vo mne akýsi pretlak, ktorý jedného dňa vybuchol,“ vysvetľuje Šicko.

Meško Briestenská na záver dodáva, že k problému prispieva aj to, keď médiá príbeh podnikateľa priveľmi idealizujú alebo ho inak skresľujú. Je rovnako dôležité rozprávať o pádoch, ktoré sú taktiež súčasťou úspechu. Ak teda budete najbližšie čítať bombastický príbeh o úspešnej firme, spomeňte si na to, že za ním môže byť oveľa viac, ako bolo povedané.

V knihe Nevyhorení, v kapitole venujúcej sa syndrómu vyhorenia zakladateľov firiem, nájdete príbeh Šimona Šicka aj skúsenosť zakladateľky IT kurzu pre ženy MiniTech MBA Mirky Rusnokovej.

Našli ste chybu? Napíšte na editori@forbes.sk

Ľutujeme, vašu emailovú adresu sa nepodarilo prihlásiť k odberu.
Ďakujeme za vaše prihlásenie!

Potrebujete ráno získať rýchly prehľad?

Odoberajte Forbes Espresso

O aké témy máte záujem?