19. júna 2020

Už sa vám stalo, že ste sa o niečom rozprávali s kamarátom — ani to negooglili a ani si o tom nepísali na Messengeri — a potom na vás reklama na danú vec vyskočila na internete? Nie je to náhoda. Je to sledovací kapitalizmus.

Počúvajú teda Siri a ďalší naše rozhovory? Áno. Ako by inak virtuálni asistenti vedeli, že ste ich práve oslovili, ak by vás konštantne nepočúvali? Ako by napríklad Siri mala vedieť, na čo sa jej pýtate, ak neposiela tieto nahrávky na úložisko na spracovanie, aby vám mohla dať odpoveď? Ak chcete, aby ste mali tieto služby funkčné, je nahrávanie nevyhnutné. A aj vaše najintímnejšie konverzácie sú ukladané a analyzované ľuďmi a umelou inteligenciou a pridávané do vášho digitálneho súboru.

Možno sa vám stalo, že ste o niečom hovorili, napríklad o plánoch na dovolenku, a bez akéhokoľvek vyhľadávania vás ďalší deň ráno čakala reklama na zájazd do Bulharska. No súvisí to s nahrávaním? Áno aj nie. Iste, vaše dáta sú predávané tretím stranám a je možné, že menej skúsení predajcovia či lacné reklamky spracujú náhodný individuálny výstup a zacielia na neho. To však nie je to, kde sa točia miliardy za reklamu, ani to, prečo vás váš telefón a každá aplikácia tak usilovne túžia sledovať aj počúvať.

Aj v ťažkej situácii sa dajú nájsť pozitíva.
Dve známe tech firmy hovoria, ako sa ich dotkla koronakríza

Vo finále je cieľom predpovedať každý váš pohyb a myšlienku. Dôjsť k predpovedi tak dokonalej, že vás predbehne v predpovedaní toho, čo chcete — a čo máte chcieť. Takmer každý má dnes nonstop pri sebe návykové sledovacie zariadenie. Pozeráme sa na svoje telefóny približne päťdesiatkrát denne a trávime na nich tri až štyri hodiny podľa toho, na ktorú štúdiu sa spoliehame. A odovzdávame skupine komerčných a štátnych činiteľov všetky informácie o nás. Rozdávame svoju pozornosť, svoje túžby, preferencie, ekonomické prostriedky, umiestnenie, svoj emočný stav, svoju sociálnu skupinu, svoje politické názory na každú mysliteľnú otázku a ďalšie.

Dáta cennejšie ako ropa

Cambridge Analytica sa v roku 2016 vychvaľovala, že na každého amerického voliča má cez päťtisíc dátových bodov. Pravdepodobne preháňala, no pri pohľade na škandály týkajúce sa narušenia dát, neobmedzeného zberu a predávanie našich dát je skutočný počet dátových bodov u priemerného používateľa dnes takmer určite vyšší.

Už pravdepodobne väčšina z nás počula tvrdenie, že dáta sú cennejšie než ropa. Toto tvrdenie hovorí, že dáta samé o sebe nie sú to, čo je cenné. Koho zaujíma, či radi sledujete romantické komédie, jete čínske jedlo, šoférujete nemecké autá a zdržujete sa v okruhu piatich štvorcových kilometrov od svojho mesta 87 percent svojho času?

Každého, kto predáva filmy, jedlo a nemecké autá, to samozrejme veľmi zaujíma a je ochotný zaplatiť veľa peňazí za to, aby tieto informácie získal a cielene vám práve tieto produkty ponúkol. Príjmy Googlu z reklamy vlani predstavovali 134 miliárd dolárov (šesťkrát toľko, čo pred 10 rokmi). Ostatné digitálne monopoly vykazujú podobné miery rastu. Takzvané mikrocielenie (microtargeting) sa stalo obchodným modelom číslo jedna. Množstvo komerčných sledovacích zariadení v posledných rokoch rapídne vzrástlo.

Miliardári sa pustili do boja s koronavírusom.
Niekto prispieva na liečbu, iní tvoria nové technológie

Pridali sme si do svojich dnešných životov inteligentných virtuálnch asistentov, smart zvončeky, verejné sledovacie kamery spárované s biometrickým rozpoznávacím softvérom, inteligentné merače a všeobecne akákoľvek pripojené zariadenia na internet, ktoré na nás zhromažďujú neustály tok dát. Žiadna spoločnosť v ľudskej histórii nikdy nezískala takú úroveň vedomostí o svojich členoch. Iste, diktátori v minulosti vytvorili policajné sledovanie štátom, ale nič tak nákladovo efektívne, skryté a všeobsahujúce ako dnešný sledovací kapitalizmus nikdy neexistovalo.

Tieto informácie sa môžu stať, a stále viac sa aj stávajú, zbraňami. Nie je náhoda, že všetky vojenské a spravodajské agentúry na svete horlivo taja, alebo odmietajú poskytovať informácie. Rovnako horlivo sa snažia zistiť všetko o svojom súperovi. Čím viac informácií o protivníkovi máte a čím menej ich on alebo ona má o vás, tým vyššia je vaša šanca na úspech.

Nemalo by teda byť žiadnym prekvapením, že CIA „dôveruje“ cloudovým službám Amazonu AWS, ktorý prevádzkuje zhruba polovicu komerčných digitálnych cloudových služieb, alebo že svoj podiel na trhu v tomto globálnom segmente rýchlo zvyšuje čínsky Alibaba s Komunistickou stranou Číny za chrbtom. Zasahovanie ruskej GRU do západných volieb sa stalo známou skutočnosťou s vlastnou bohatou kultúrou memečiek.

Rastúci tok nespracovaných dát je uložený a spárovaný s algoritmami strojového učenia, ktoré odhaľujú skôr neznáme korelácie medzi zdanlivo nesúvisiacimi dátovými bodmi. Tieto korelácie sú potom použité s modelmi psychologickej klasifikácie pre vytvorenie akéhosi časostroja do budúcnosti. Jedným takým pozoruhodným príkladom je zistenie z „brexitovej“ kampane za odchod z EÚ, že najväčšia skupina ľudí vo Veľkej Británii, ktorá by sa dala presvedčiť pre voľbu odchodu z EÚ na základe jednej hlavnej témy, je tá, ktorá sa zameriava na dobré životné podmienky zvierat.

Umelí ľudia, sex tech či mäso bez mäsa.
Technológie, ktoré ovládnu rok 2020

Dáta odhalili, že ak by sme mali zacieliť na skupinu ľudí, ktorí by sa normálne nezaujímali a nehlasovali, s tým, že Európska únia zneužíva zvieratá, hlasovali by pre odchod. Skutočnosť, že EÚ má jedny z najvyšších štandardov dobrých životných podmienok zvierat na svete a pravidelne pokutuje a trestá zneužívania zvierat, nikoho nezastavila.

Moderný sledovací (kapitalistický) systém majstrovsky opisuje spisovateľka Shoshana Zuboff, keď poukazuje, že zobchoduje vaše budúce myšlienky a činy dražiteľovi, ktorý ponúkne najviac. Schopnosť vidieť budúcnosť myšlienok a konania ľudí ešte pred nimi samými spochybňuje naše základné predpoklady nezávislých a informovaných občanov.

Ak tieto vlastnosti nie sú splnené, náš demokratický systém nikdy nebude fungovať a namiesto toho sa stane len najlepším spôsobom, ako sústrediť silu a bohatstvo do rúk niekoľkých ľudí, ktorí sa sami rozhodnú nebyť predvídateľnými.

Čo robiť, ak nechcete byť stále počúvaní?

Čo môžeme urobiť my všetci? Moja rada je odolať a informovať. Možno to bude znieť príliš radikálne, ale ak nechcete byť nepretržite počúvaní, proste nepoužívajte inteligentných osobných asistentov vo svojom okolí. Vypnite ich v telefóne a ďalších zariadeniach.

Keď si zaobstaráte nové digitálne zariadenia, venujte nejaký čas nastaveniu súkromia. Používajte prehliadače zamerané na ochranu súkromia a šifrované komunikačné aplikácie typu end-to-end. Použite VPN zakaždým, keď sa pripojíte k internetu. Pravdepodobne najdôležitejším krokom, ktorý môžete podniknúť, je informovať seba a svojich priateľov a rodinu o neviditeľných nástrahach „bezplatného“ internetu. Iba keď sa spoločnosť naozaj kolektívne rozhodne prevziať kontrolu nad svojimi údajmi od komerčných aktérov, možno potrebné právne predpisy úspešne prijať a implementovať.

Článok vyšiel v českej verzii magazínu Forbes. Autorkou je redaktorka Markéta Gregorová

Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk

Ľutujeme, vašu emailovú adresu sa nepodarilo prihlásiť k odberu.
Ďakujeme za vaše prihlásenie!

Potrebujete ráno získať rýchly prehľad?

Odoberajte Forbes Espresso

O aké témy máte záujem?