30. augusta 2019

Robia peniaze ľudí šťastnejšími? Vedci z Purdue University v Indiane sa v roku 2018 pozreli bližšie na túto otázku. Výsledok ich prieskumu nám dáva odpoveď na to, dokedy ma každé dodatočné euro robí šťastnejším a od akej sumy mi už ďalšie euro navyše toľko pocitu šťastia neprinesie.

Tento prieskum ukázal, že globálny priemer maximálnej spokojnosti je ročný príjem vo výške 60 000 až 75 000 dolárov (približne 54 035 – 67 543 eur). To sú sumy, pri ktorých je podľa tohto vedeckého skúmania jedinec emocionálne najspokojnejší z hľadiska zárobku a jeho prínosu k osobnej spokojnosti. Výskum tak ukázal, že viac peňazí nad túto sumu už nepridá človeku na pocite spokojnosti.

Ak sa nás televízna reklama snaží presvedčiť o nekonečnom šťastí pri rozprávkových príjmoch, zjavne to nie je pravda a pravdepodobne to ani nie súčasťou ľudskej povahy.

Sebahodnotenie a porovnávanie sa s inými

Spomínaný prieskum sa robil na vzorke 1,7 milióna obyvateľov zo 164 krajín sveta. Otázky sa respondentom kládli napríklad v nasledovnom znení: „Ako som všeobecne spokojný s mojou situáciou“ a „Ako som na tom v porovnaní s ostatnými ľuďmi.“ Z odpovedí na tieto otázky a z prehľadu príjmovej situácie rodín respondentov sa vypracoval priemer, ktorý sa neskôr interpretoval na jednotlivca.

Ďalší štedrý dar miliardára Warrena Buffetta.
Charite venuje 3,6 miliardy dolárov z vlastných akcií

Ak sa pýtate na regionálne rozdiely, tak tie, samozrejme, existujú. Odpovede v Latinskej Amerike a vo východnej Európe ukázali, že pocit spokojnosti dosahujú obyvatelia týchto regiónov pri nižšom ročnom príjme, ako je zistený celosvetový priemer.

Vyššie číslo sa ukázalo pri respondentoch zo Škandinávie a USA. Priemer však vcelku reálne zodpovedá sume 60- až 75-tisíc dolárov ročne. Jednoducho štandardné náklady na život vplývajú na mieru spokojnosti spojenú s príjmom jednotlivca. Môžeme však povedať, že pri mesačnom príjme okolo 5 000 eur by mal byť priemerný obyvateľ Slovenska najspokojnejší.

Výskum tímu z Purdue University však hovorí aj o druhom stupni uspokojenia. Kedy som šťastný s mojím príjmom? Toto číslo je už trochu vyššie a leží niekde na globálnej úrovni 95 000 dolárov (približne 85 554 eur). Je to však skôr abstraktná otázka a ukazuje, že šťastie je „drahšie“ ako spokojnosť.

Sú milionári šťastnejší?

Vyššie spomínaný prieskum sa týkal bežných smrteľníkov, ľudí z vrstiev strednej triedy. Iný výskum sa týkal milionárov a realizovali ho vedci z Harvardu spolu s kolegami z univerzity v nemeckom Mannheime. Táto štúdia bola vypracovaná s podporou jedného z najväčších finančných domov Black Rock a ukázala, že šťastie ľudí s majetkom nad 1 milión dolárov sa dostaví až pri sume 8 – 10 miliónov dolárov osobného majetku. Tu výsledky výskumu hovoria o vyššej miere porovnávania sa s inými ľuďmi z „mojej skupiny“. Rozdiely v pociťovaní spokojnosti a šťastia sú však u milionárov menej výrazné a nie sú priamo úmerné veľkosti osobného bohatstva.

Ďalšie zistenie uvedenej štúdie hovorí, že milionári, ktorí prišli k majetku dedením či sobášom, sú sami so sebou o čosi menej spokojní ako tie osoby, ktoré si tento majetok zarobili vlastným podnikaním. V rámci štúdie vedci položili aj otázku „o koľko by sa musel zvýšiť váš majetok, aby ste na škále spokojnosti od 1 do 10 podľa vás dosiahli perfektnú 10?“ Drvivá väčšina odpovedala, že ich majetok by sa musel viac ako strojnásobiť. Takúto odpoveď uviedli viac-menej rovnako všetky skupiny s majetkom nad 1 milión dolárov, ktoré sa prieskumu zúčastnili.

Vyše sto ľudí stratilo status miliardár.
Zaujímavosti rebríčka bohatých

Spravia nás peniaze teda šťastnými? Vedci sa pokúsili vysvetliť, ako sa k pocitu šťastia dá dostať cez peniaze. Jedno vysvetlenie sa ponúka v možnosti „kúpiť si viac voľného času“. Z vyšších príjmov si vie ktokoľvek kúpiť služby, ktoré mu poskytnú viac voľného času. Inak povedané, dá sa tak získať väčšia sloboda v rozhodovaní o svojich aktivitách.

Vedú peniaze a bohatstvo k spokojnosti?

Iné vysvetlenie hovorí o tom, že bohatší človek vie viac času venovať dobrovoľnej a neplatenej činnosti, čím sa zvyšuje jeho pocit spokojnosti. Tretie vysvetlenie je snáď spojené s Maslowovou pyramídou potrieb, na ktorú si pri 5 000 eurách mesačne už vieme vyšplhať na vyššie stupienky. Už neriešime základné potreby, zaujímame sa viac o sebarealizáciu, ktorá nám dáva pocit spokojnosti.

Zdá sa, že pociťovať spokojnosť je menej náročné, ako mať pocit šťastia. Tak aspoň naznačuje výskum. Keď však reálne zhodnotíme podmienky na Slovensku, sme pri priemerných mesačných mzdách 1 013 eur hlboko pod hranicou spokojnosti. Len 10 % Slovákov podľa údajov Štatistického úradu SR zarábalo v roku 2018 viac ako 1 648 eur mesačne. Čaká nás ešte asi dlhá cesta za takto meraným šťastím.

Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk