Vie, ako vyzerá. Jen Holdsworth bola 18 rokov pravou rukou Banksyho, svetoznámeho pouličného umelca, ktorý si svoju anonymitu prísne stráži. V jeho tíme zastávala kľúčové pozície v organizáciách zastrešujúcich Banksyho projekty a overovanie jeho diel. Tento rok od neho odišla.
Na pódiu sa stretla so svojou kamarátkou Martinou Lowe, majiteľkou PR agentúry M Consulting, ktorá v Českej republike zastupuje značky ako Bvlgari či Louis Vuitton, ale aj nezávislých dizajnérov, napríklad šperkárku Janju Prokić.
K Banksymu sa kreatívna manažérka Jen Holdsworth dostala údajne náhodou. Navštívila jednu z jeho výstav a začala pátrať po tom, ako by preňho mohla pracovať.
„Bola som vtedy veľmi mladá, v tomto odbore som nemala veľa skúseností, ale Banksyho som poznala a bol to pre mňa úžasný človek. Tak som ho vyhľadala a dostala sa do jeho tímu. A zostala som tam18 rokov, pretože keď sa k nemu raz dostanete, je neuveriteľne ťažké od neho potom odísť,“ prezradila s úsmevom.
Anonymný umelec nepriamo spojil aj obe ženy. Stretli sa vlani v Londýne na slávnostnej večeri počas festivalu moderného umenia Frieze Week.
„Na takéto večere zvyčajne nechodím, pretože sa začnem rýchlo nudiť. Našťastie oproti mne sedela Jen, s ktorou sme viedli množstvo zaujímavých rozhovorov o umení a o Banksym, ktorého zbožňujem. V skutočnosti mám vo svojej súkromnej zbierke dva jeho obrazy a milujem jeho pop-up projekty aj všetko, čo kedy vytvoril. Myslím si, že je absolútne geniálny. Keď mi teda Jenny povedala, že s ním spolupracuje, mala som tisíce otázok. Vedela som, že mi nepovie, ako vyzerá, ani mi neukáže fotografiu, ale bola to skvelá večera,“ zaspomínala si na stretnutie Martina Lowe.
Zaujímala sa o Disneyland a chcela vedieť, ako Banksy do obrazu v aukčnej sieni Sotheby’s zabudoval skartovací mechanizmus. Pýtala sa, či podniká akcie na hraniciach Gazy a Izraela, a, samozrejme, chcela vedieť, čo plánuje ďalej. Jen Holdsworth jej však nič z toho neprezradila. Ochrana umelcov je pre ňu na prvom mieste a spolupráca s nimi, pričom nemusí ísť len o anonymných tvorcov, je založená predovšetkým na dôvere.
„Veľká časť dôvery spočíva v tom, že keď sa dostanete do takejto pozície, máte určitý vplyv alebo moc nad informáciami, ktoré sa dostávajú k umelcovi. Preto je, samozrejme, veľmi dôležité zabezpečiť, aby všetky rozhodnutia, ktoré prijíma, vychádzali z kvalitných a dostatočných informácií. Vidíte to v každom odvetví, vo svete umenia, medzi hudobníkmi aj hercami. Všetci majú okolo seba takéto kľúčové osoby. Sú akýmsi štítom, ktorý zachytí veľa vecí,“ vysvetľuje Holdsworth s tým, že človek časom pochopí, čo daný umelec urobí alebo neurobí, čo ho zaujíma a aké rozhodnutia treba prijať.
Chránime umelcov aj kupujúcich
Práve na ochranu umelcov založili v roku 2008 spoločnosť Pest Control Office a v podstate všetko presunuli pod jednu strechu. „Chceli sme mať kontrolu a umelec chcel mať možnosť na všetko dohliadať. To, čo by sa za bežných okolností rozdelilo medzi galérie, obchodníkov, poradcov alebo správne rady, sme si všetko vzali pod seba,“ spomenula Holdsworth.
Dôvodom bola podľa nej aj ochrana kupujúcich, pretože v tom čase sa objavovali veľmi kvalitné falzifikáty, za ktoré ľudia míňali veľa peňazí. „Všímali sme si to a museli sme sa s tým nejako vyrovnať. Výsledkom bola práve organizácia Pest Control, ktorá funguje dodnes. Ja som z nej však začiatkom tohto roka odišla,“ dodala bývalá Banksyho pravá ruka.
Nemyslím si, že anonymita robí jeho umenie zaujímavejším.
Banksyho tvorba je od začiatku spätá s utajovaním jeho identity. Anonymita je preňho dôležitá predovšetkým preto, že maľuje na ulici. Tak ako všetkým pouličným umelcom, aj jemu to umožňuje vyhnúť sa prípadnému zatknutiu.
„Je to teda nevyhnutnosť. A nemyslím si, že anonymita robí jeho umenie zaujímavejším. Myslím si, že mnohí ľudia si dokážu predstaviť, aký by tento umelec mal byť, a vytvoriť si s ním spojenie, pretože nemá žiadne nedostatky a v podstate je superhrdinom. A ja verím, že on superhrdinom je,“ povedala Jen. Skutočnosť, že tvorí anonymne, podľa nej nie je pre jeho tvorbu tým najdôležitejším.
Napriek tomu jeho diela podľa dostupných správ dosahujú vysoké ceny, hoci sa podľa Jen Holdsworth mnohé umelecké diela predávajú za ešte vyššie sumy. „V tlači však bolo veľmi vzrušujúce čítať, že pouličný chlapec z Bristolu dokázal zarobiť šialené peniaze. Myslím si, že existuje niekoľko diel, napríklad Girl with Balloon a Flower Thrower, ktoré budú vždy neuveriteľne cenné. Jednoducho preto, že keď sa objavia v aukcii, chce ich vlastniť veľa ľudí, čo prirodzene vyženie cenu nahor,“ prezradila Jen.
Banksyho tvorbu miluje aj Martina Lowe. Jej obdiv k nemu sa pritom začal ešte predtým, ako spoznala Jen. Na dva obrazy, ktoré má doma, sa podľa vlastných slov rada pozerá. Baví ju ako umelec, ktorý je nesmierne kreatívny a zakaždým prichádza so skvelým nápadom. Sama ako zberateľka investuje do začínajúcich umelcov aj do etablovaných mien. Kupuje si predovšetkým umenie, ktoré sa jej páči.
„Nedávno sme boli v ateliéri Lukáša Musila a myslím si, že je to úžasný umelec. Milujem jeho diela a jeho práce kupujem už mnoho rokov. Alebo som si kúpila niektoré akvarely Keitha Cunninghama jednoducho preto, že sa mi páčia. A, samozrejme, je skvelé, keď si môžem dovoliť kúpiť dielo Francisa Bacona a žiť s ním vo svojej obývačke,“ dodala Martina Lowe.
Posudzovať kvalitu diela iba podľa ceny však môže byť zavádzajúce. Ak človek umeniu trochu rozumie, dokáže pri pohľade na obrazy posúdiť, či je dielo výnimočné alebo priemerné. „Môžete mať obraz od Basquiata, ktorý bude úžasný, a potom ďalší, ktorý až taký skvelý nebude. To isté platí pre Andyho Warhola. Vytvoril obrovské množstvo diel a niektoré z nich sú majstrovské, zatiaľ čo iné sú jednoducho len dielami Andyho Warhola. Každý umelec má obdobie, ktoré je preňho typické alebo hodnotnejšie, prípadne mu chvíľu trvalo, kým si vypracoval vlastný štýl. Myslím si však, že keď sa na dielo pozriete a páči sa vám, spoznáte to,“ doplnila Lowe.
Podľa Jen Holdsworth zohrávajú v kariére samotného umelca dôležitú úlohu aj inštitúcie, ako sú galérie či múzeá. Práve v nich najkvalitnejší kurátori nezávisle posudzujú, či ide o dôveryhodných umelcov s udržateľnou kariérou, a sledujú ich vlastnú cestu aj vývoj ich tvorby.
Aj ona po odchode od Banksyho zamierila do jednej z takýchto inštitúcií. Stala sa členkou správnej rady galérie Whitechapel, ktorej história siaha približne 125 rokov do minulosti a ktorá vznikla vďaka filantropii. Jej cieľom bolo priniesť umenie do londýnskej štvrte East End.
„Ako prví vystavovali Marka Rothka, Jacksona Pollocka, Davida Hockneyho či Barbaru Hepworth. Pokiaľ ide o objavovanie týchto umelcov, odviedli naozaj skvelú prácu. Vždy som ich obdivovala, a keď ma požiadali, aby som sa stala členkou správnej rady, nemohla som odmietnuť,“ prezradila Jen. Pôsobenie v galérii jej zároveň umožňuje viac spolupracovať s Martinou Lowe.
Pri budovaní renomé umelca zohráva úlohu aj príbeh, ktorý tvorí základ značky. Existujú umelci, ktorých značka stojí výlučne na remeselnej zručnosti a kvalite. Ak sa však o nich ľudia nedozvedia, nikdy si ich diela nekúpia.
„Ak umelec ešte žije, najdôležitejšie je pre mňa najprv navštíviť jeho ateliér, osobne sa s ním stretnúť, nechať ho rozprávať o tom, ako tvorí, a porozumieť jeho tvorivému procesu. Aj to vám veľa napovie. Potom však prichádza na rad vytvorenie príbehu. O tom sa s Jen veľa rozprávame, pretože ja sa starám o komunikáciu a ona má na starosti umelcov. Riešime, ako tento príbeh vytvoriť tak, aby bol dôveryhodný, podporený inštitúciami, zaujímavý, očarujúci alebo tajomný, ako v prípade Banksyho, či pohnutý, ako v prípade Basquiata,“ opísala Martina Lowe.
Zvyčajne sa totiž nestáva, že by nejaký nudný umelec sedel v kancelárii a potom odišiel vytvoriť úžasné dielo. Každý génius má svoje limity. Na jednej strane má veľký talent, no chýbajú mu niektoré iné schopnosti, čo vždy vedie k zaujímavému príbehu.
„Andy Warhol bol úžasným príkladom človeka, ktorý vedel, ako komunikovať, ako sa predať, ako predať svoju prácu a ako vytvoriť dobrý marketing,“ uzavrela Lowe.
Článok vyšiel na forbes.cz.
