Budúcoročný rozpočet je kompromisný. Znamená to, že aj ovcu sme zarezali, aj vlk zostal hladný.
Flámsky maliar Pieter Bruegel starší je autorom viacerých zaujímavých obrazov. Napriek tomu slúži jeho skomolené meno na pomenovanie neporiadku a chaosu – brajgel. Treba dodať, že nespravodlivo, jeho obrazy si zaslúžia skôr prívlastok originálne. A často aj vtipné, ako napríklad Zápas medzi fašiangami a pôstom.
Bruegelov slovenský „kolega“ Ladislav Kamenický skúša inverznú funkciu. Chaos s verejnými financiami sa snaží prezentovať ako umelecké dielo. Možno si už aj v duchu predstavuje, ako pretiera strop v Sixtínskej kaplnke na nový motív „Zrodenie rozpočtu“.
Ako sám povedal, budúcoročný rozpočet je kompromisný. Znamená to, že aj ovcu sme zarezali, aj vlk zostal hladný.
Na jednej strane sa vôbec nebude konsolidovať, na druhej strane štedré výdavky nemajú ambíciu prostredníctvom rozumných investícií zabezpečiť dlhodobý rast.
Peniaze sa vo volebnom roku jednoducho prejedia. Ako povedal Kamenický, našli sa zdroje na energopomoc aj na valorizáciu platov vo verejnej správe. Minister ešte zdôraznil, že nebudú zvyšovať dane ani odvody, ba ani „siahať na peniaze slovenských rodín“.
Lenže vláda už teraz absurdne siaha na peniaze rodín. Človek s priemernou mzdou rozhoduje iba o tretine toho, čo si na seba v práci zarobí. O zvyšku, presne o 63,59 percenta jeho superhrubej mzdy, rozhoduje štát. Ide o priame a nepriame dane, ale aj ďalšie administratívne vynútené platby.
A „kreatívcov“, ktorí chcú občanom niečo dať (z peňazí, ktoré im predtým s pomocou kukláčov finančnej správy zobral štát), je čoraz viac. Kamenický pri hodnotení dohody o rozpočte osobitne poďakoval aj Samuelovi Migaľovi a Rudolfovi Huliakovi. Áno, k rozpočtu sa vyjadrujú aj takíto dobrodruhovia s politickým výtlakom na úrovni členov vlastnej rodiny.
Štúrovo varovanie
Veľavravnou ilustráciou vysokej miery rozdelenia bolo nedávne výjazdové rokovanie vlády v Uhrovci. Ministri osobne rozhodli o tom, že prispejú napríklad na závlahu miestneho športovo-prírodného areálu a obnovu strechy pravého krídla miestneho kaštieľa.
Áno, desiatky vládnych limuzín sa hnali Slovenskom, aby osobne rozhodovali o lokálnom rozpočte. A to v krajine, ktorá stále nemá diaľničné prepojenie medzi dvoma najväčšími mestami.
Posolstvo je jasné, ukázať miestnym, že vláda sa stará. Trocha paradoxné je, že podobnú predvolebnú korupciu tentokrát páchala koalícia v rodnej obci Ľudovíta Štúra. Osobnosti, ktorá v súvislosti s témou možného všeobecného práva v Anglicku zhrozene varovala, že by sa tak otvorila cesta „k rôznym výčinom“.
Takéto predvolebné výčiny pácha koalícia v čase, keď by podľa ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti mala predložiť vyrovnaný rozpočet.
Ružové obrazy
Ladislavovi Kamenickému sa však takáto realita nehodí do jeho ružových obrazov. Namiesto toho hovorí o lepšom hospodárskom raste. Lenže ako ukázala aj prognóza Národnej banky Slovenska, mierne lepší rast stojí na tom, že občania sa hrajú na vládu a prejedajú vlastnú budúcnosť, v tomto prípade svoje úspory.
V podstate jediná nádej na vyrovnaný rozpočet je, že svetová umelecká obec ocení talent Ladislava Kamenického a bude ochotná zaplatiť za jeho obrazy toľko, aby to vykrylo budúcoročný rozpočet. To môže byť problém. Zatiaľ najdrahší obraz Stvoriteľ sveta od Leonarda da Vinciho stál 450 miliónov dolárov.
Na vykrytie budúcoročného rozpočtu bude treba rekordných vyše sedem miliárd. „Stvoriteľ deficitu“ by takúto sumu dokázal získať len v inflačnom zimbabwianskom dolári.