Ponúkame graf, číslo, výrok, udalosť a polemiku týždňa. Tentokrát aj o tom, že na vysoké školy dáva Slovensko viac ako Česko, hoci naši talentovaní študenti utekajú práve tam.
Dnes je výročie vpádu vojsk Varšavskej zmluvy, ktoré dostalo propagandistické označenie „internacionálna“ alebo „bratská pomoc československému ľudu“. Pod kolesami tankov a guľkami okupantov zahynuli desiatky ľudí. A skončila sa aj nádej aspoň na čiastočný únik z väzenia železnej opony.
Tá nakoniec padla až v roku 1989, no 36 rokov po zániku socialistického tábora je medzi voličmi nebývalo vysoký dopyt po silnom sociálnom štáte. V aktuálnom prehľade týždňa sa pozrieme na cenu za silný štát, ktorý „žije“ nad svoje pomery.
Daňové bremeno zamestnanca s priemernou mzdou je 63,59 percenta jeho mzdových nákladov. Teda toho, čo si na seba v práci zarobí. Toto číslo medziročne opäť narástlo. Vyplýva to z prepočtov European Investment Centre a Konzervatívneho inštitútu . Metodika porovnáva nielen priame dane, ale aj akékoľvek administratívne vynútené platby.
„Podľa súčasného právneho stavu predstavovali aj v roku 2025 najväčšie bremeno sociálne a zdravotné odvody, a to až 34,6 percenta mzdových nákladov zamestnanca s priemernou mzdou,“ objasňuje riaditeľ Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika Peter Gonda. Ako ďalej vysvetľuje, nasledovali daň z pridanej hodnoty s podielom 8,3 percenta, daň z príjmov fyzických osôb (7,3 percenta), spotrebné dane (2,9 percenta) a iné dane (10,6 percenta). „Zostatok peňazí zodpovedal 36,4 percentám mzdových nákladov.“
Na porovnanie: v susedných krajinách bolo daňové bremeno podľa rovnakej metodiky priaznivejšie. V Česku 61,42 percenta, v Poľsku len 56,21 percenta a v Rakúsku 63,29 percenta.
Zhoršenie pozície Slovenska má aj medzinárodný dosah. „Relevantným príkladom je minuloročný pokles Slovenska v Medzinárodnom indexe daňovej konkurencieschopnosti krajín OECD o štyri priečky na 14. miesto. Tým sme sa viac vzdialili daňovo najkonkurencieschopnejším krajinám, predovšetkým Estónsku, ktoré je dlhodobo na prvom mieste,“ uzatvára Gonda.
Výrok: členstvo v eurozóne tlmí dlhové riziká len čiastočne
„Po roku 2022 sa Slovensko zaradilo medzi krajiny eurozóny s vyššími nákladmi financovania než viaceré porovnateľné krajiny s lepšími fiškálnymi ukazovateľmi. Členstvo v eurozóne síce tlmí časť trhových rizík, no nenahrádza dôveryhodnú fiškálnu politiku. Aktuálny priemerný rating je najnižší za posledných 20 rokov.“
V aktuálnej analýze na to upozorňuje Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Autori varujú, že „vysoká úroveň verejného dlhu Slovenska je zdrojom zraniteľnosti verejných financií“. „Dlh počas kríz výrazne rastie, no v priaznivých obdobiach nedochádza k dostatočnej konsolidácii ani tvorbe rezerv. Tento opakujúci sa vzorec postupne zvyšuje zadlženie, znižuje schopnosť reagovať na budúce šoky a pri vyššej úrovni dlhu skracuje čas na reakciu vlády,“ dodávajú.
Vyjadrené číslami, od polovice 90. rokov sa podiel hrubého verejného dlhu takmer strojnásobil približne z 21 percent hrubého domáceho produktu na viac ako 61 percent vlani.
Podstatné je, že „vývoj dlhu sa už nemôže opierať o priaznivé makroekonomické prostredie v takej miere ako v minulosti“. Navyše, život na dlhu už trestajú aj investori. „Riziková prirážka ukazuje, že nejde iba o všeobecný rast sadzieb, ale aj o dôveru v domácu fiškálnu politiku,“ uvádzajú.
Udalosť: daniari kontra národ
Po kauze langoše zaplavila sociálne siete ďalšia udalosť, v ktorej sa verejné mienka prikláňa na stranu sankcionovaného obchodníka. V Humennom dostal pokutu zmrzlinár. Na sociálnych sieťach sa šíri informácia, že kontrolórom v utajení bloček vytlačil a položil na pult.
Keď si ho nezobrali, podobne ako väčšina zákazníkov, hodil ho do škatule k ostatným. Až vtedy si ho kontrolóri údajne vypýtali, no predavač bloček už nedokázal nájsť. Ďalší zákazníci postup kontrolórov vraj vnímali ako šikanu a zmrzlinára sa zastali. Dokonca na daniarov údajne hodili zmrzlinu.
Finančná správa v reakcii potvrdila, že po vyhrotení situácie privolali políciu, k incidentu s hádzaním zmrzliny však nedošlo. „Kontrolóri z prevádzky neodišli a po 20 minútach sa do nej nevrátili, ako tvrdí príspevok. Sadli si na lavičku priamo pred stánkom, konzumovali zakúpenú zmrzlinu a sledovali, či bude tržba zaevidovaná. O 16.41 hodine sa opäť postavili do radu a o 16.44 sa preukázali služobnými preukazmi.“
Dodávajú, že doklad bol vytlačený až o 16.46 hodine. „Tvrdenie, že kontrolóri odmietli prevziať bloček, ktorý bol následne vyhodený do koša, preto nezodpovedá elektronickým údajom.“ Dodávajú, že náhodný doklad na rovnakú sumu nemôže nahradiť doklad ku konkrétnej tržbe. Problémy s nevydávaním bločka zmrzlinár údajne mal už aj v minulosti.
Je ťažké na diaľku posúdiť prípad zmrzlinára, no faktom je, že aj pri langošoch finančná správa najskôr zvolila útočnú komunikáciu a napokon sa šéf daniarov predavačovi ospravedlnil.
Zaujímavý na prípade je postoj verejnosti. Ak sa zmrzlinára zastala, naznačuje to, že kontrolóri nemuseli zanechať dobrý dojem. Aj na sociálnych sieťach sa ľudia hromadne zastávali zmrzlinára a daniarom napríklad pripomínali prípad ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka a kontroverzný nákup jeho dovolenky v hotovosti.
Veľa ironických príspevkov sa zobrazilo aj pod príspevkov, kde finančná správa hľadá kolegov. Hoci nie celkom vlastnou vinou, daňoví kontrolóri strácajú spoločenskú vážnosť.
Graf: na vzdelanie dávame viac než Česi
V grafe týždňa sme sa pozreli na dôležité výdavky verejných financií – konkrétne na vzdelávanie. Z porovnávania Eurostatu vyplýva, že Slovensko dáva na celkové vzdelávanie viac ako priemer Európskej únie či susedné Česko. Samozrejme, v pomere k HDP.
Podrobnejší pohľad ukazuje, že viac dávame napríklad na kategóriu primárne vzdelávanie, ktorá zahŕňa prvý stupeň zakladnej školy. V prípade univerzít dáva Slovensko 1,04 percenta HDP, čo je síce menej ako priemer EÚ, ale viac ako susedné Česko. To vynakladá len 0,67 percenta HDP. Teoreticky sme na tom mali byť lepšie ako Česi.
Každému je však jasné, že slovenskí maturanti húfne odchádzajú za kvalitnejším univerzitným vzdelaním práve do Česka. Aj preto je namieste otázka, či vysoký počet domácich vysokých škôl nie je luxusom. Najmä ak si uvedomíme, že formálne univerzitné vzdelávanie je často potrebné na lepšie platové zaradenie vo verejnej správe.
Polemika: aké ľahké je opiť rožkom
Väčšinu kategórií tohtotýždňového briefu spája ilúzia silného, no hlavne drahého štátu za hranicou udržateľnosti.
Nárast dlhu je spôsobený predovšetkým strachom politikov šetriť. Akýkoľvek pokus o reformu by si nevychutnala len opozícia, ale hlavne koaliční partneri.
Práve vzájomná koaličná nevraživosť spôsobuje, že strany sa predháňajú v kupovaní voličov od prvých dní pri moci a postupne sa to stupňuje. Hoci do volieb ostáva rok, Slovensko oblepili sľuby o vyššom príspevku na dieťa či o nulových daniach pre matky. Je pritom jasné, že štát si nové výdavky nemôže dovoliť.
Dlh nebezpečne rastie. V minulosti pritom platilo, že z dlhov dokážu štáty „vyrásť“ vďaka výkonu ekonomiky. Lenže tu varovne bliká ďalší problém, Slovensko hospodársky zaostáva za susedmi a zostáva montážnou dielňou. Chýbajú firmy s vysokou pridanou hodnotou. Domácich odvážlivcov je málo a zahraničným subjektom sa tu veľmi nechce.
Firmy potrebujú uvoľnenie, nie nové daňovo-odvodové zaťaženie, ktoré bolo doteraz ťahúňom takzvanej konsolidácie. Biznisu nepomáhajú ani byrokratické kontroly postavené na hľadaní formálnych pochybení.
Vysoká miera daňových únikov je relevantná téma. Lenže daniari ju nezvládnu bez toho, aby samotní ľudia nezačali vnímať, že dane treba platiť.
Dôležitá otázka
Samostatnou otázkou je, či naozaj potrebujeme vysokú mieru prerozdelenia. Vidieť to aj na zdravotníctve. Verejný ochranca práv nedávno dôležito upozornil, že „pacient nemá obchádzať ambulancie špecialistov so zoznamom v rukách“. „Pacientovi má hľadať lekára zdravotná poisťovňa,“ dopĺňa.
Keďže samoplatcovia si termín nájdu rýchlo, problémom nemusí byť nedostatok kapacít, ale nastavenie. Bežný Slovák nie je v zdravotníctve vnímaný ako platiaci pacient, hoci zdravotné odvody platí.
Podobné je to aj vo verejnej doprave, ktorá je pre dôchodcov či študentov zdanlivo zadarmo. Aj keď možno neplatia priame dane, platia DPH a spotrebné dane v každom nákupe. Do verejného rozpočtu tak prispievajú.
Čísla Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika a European Investment Centre ukazujú, že štát rozhoduje naozaj o obrovskej časti superhrubej mzdy. Akoby bol bežný človek nesvojprávny.
Mnohé služby štátu sú zadarmo len zdanlivo. Najskôr štát pod hrozbou násilia, na ktorý má monopol, vyberie dane a iné platby. A následne za ne v predraženom tendri nakúpi za občana.
A keďže občanovi po zaplatení vysokých daní neostane veľa peňazí, je štátu vďačný za veľkorysosť. Je to absurdné perpetum mobile, ktoré sa dá zhrnúť do vety: socialisti potrebujú ľudí udržať chudobných. Aby ich mohli opiť rožkom.
