4. decembra 2018

Hoci už niekoľko rokov recyklujeme aj u nás na Slovensku, textil a šatstvo sme donedávna v podobnej súvislosti spomenuli len málokedy. Myšlienku zorganizovať v Bratislave swapy s oblečením, a dať tak ľuďom šancu oživiť šatník aj bez ďalšieho nakupovania, dostali ako prvé Alžbeta Irhová a Zuzana Dutková z Inštitútu pre rozvoj udržateľnej módy (IPRUM). A niekoľko mesiacov nato aj Katarína Hutyrová stojaca sa značkou NOSENE. Pre Forbes vysvetlili, čo sa za takzvaným swapom skrýva a aké výhody z hľadiska ekológie v módnom priemysle so sebou prináša.

To, čo funguje za hranicami, môže aj u nás

Zuzana s Alžbetou sa rovnako ako Katarína o koncepte swapu, ako výmeny nechceného oblečenia v dobrom stave, dozvedeli zo zahraničia. „Inšpiráciou bola pre nás hlavne Praha. Nakontaktovali sme sa na ľudí, ktorí podobné swapy organizujú už dlhšie, a práve oni nás v tomto smere doškolili. Zároveň nám celý koncept fungovania niečoho podobného predstavili. Na jednej strane bolo síce dobré, že na Slovensku nič podobné neexistuje, pretože sme prichádzali s niečím úplne novým, na strane druhej strane to ale bolo náročné. Ľudia predsa nič také nepoznali,“ upresňuje Zuzana z občianskeho združenia IPRUM.

Ešte pred pol rokom bolo aj samotné slovo „swap“ pre množstvo Bratislavčanov jednou veľkou neznámou a Zuzana s Alžbetou museli najprv prácne vysvetľovať, o čo vlastne ide.

Alžbeta Irhová (vpravo) spoločne so Zuzanou Dutkovou vidia swap ako ekologický spôsob obmeny šatníka.
Alžbeta Irhová (vpravo) spoločne so Zuzanou Dutkovou vidia swap ako ekologický spôsob obmeny šatníka. Autor: Ľubo Baran

Podľa Kataríny, stojacej za značkou obchodu s noseným a upcyclovaným oblečením NOSENE, je pointou swapov hlavne schopnosť vzdať sa takých kúskov oblečenia zo svojho šatníka, ktoré síce považujeme za pekné, no oblečieme si ich len málokedy.

Pomaďarčili Masaryka a vymysleli politickú spodnú bielizeň

„Je dôležité poznamenať, že swap slúži na výmenu oblečenia, nie na odovzdanie starých a zlých vecí, za ktoré si človek odnesie veci nové. Robíme ho s cieľom prinášať návštevníkom možnosť osviežiť si šatník formou výmeny a zároveň tak môžu spoznať nových ľudí, objaviť zaujímavé veci a spoločne prispieť k ekológii,“ dodáva Katarína, ktorá sa venuje nielen verejným, ale aj firemným swapom.

Hľadať alternatívy a nakupovať s rozumom

Práve ekologický aspekt je základnou myšlienkou organizácie swapov aj pre mladé ženy zo združenia IPRUM. Podľa Alžbety je dôležité ľuďom týmto spôsobom ukázať, že existujú aj iné alternatívy nakupovania, ako len slepo podľahnúť dobre známemu trendu „fast fashion“ reťazcov.

Mladá žena stojaca pri kútiku second-handu Nosene.
Swapy nielen oživia šatník, ale učia aj k väčšej uvedomelosti, čo sa týka textilného odpadu. Autor: Katarína Hutyrová

„Swapmi nezakazujeme ani neprikazujeme, čo si obliekať alebo kde nakupovať. Chceme len ukázať iné spôsoby a skôr apelovať na to, aby predtým, ako ľudia prídu do obchodu a kúpia si nejakú novú vec, hľadali alternatívy. Edukovať ich, aby si pred samotným nákupom rozmysleli, či sa im daná veci skutočne hodí do šatníka a či ju skutočne budú nosiť,“ ozrejmuje Zuzana a dodáva, že možnosť premyslieť si, či danú vec skutočne chceme, existuje aj pri swapovaní.

Biznis rozbehli na strednej. Prvú sériu ponožiek predali za 20 minút

Jednoducho si vybranú vec vezmete domov, a ak náhodou zistíte, že sa vám tak celkom nehodí, stačí ju priniesť na ďalší z organizovaných swapov, kde si možno na druhýkrát nájde svojho šťastného majiteľa.

Čísla prineseného oblečenia sú závratné

V združení IPRUM si vedú detailné záznamy o množstve oblečenia, ktoré sa vďaka swapom dostane opäť do obehu a ušetrí tak peniaze aj materiál. Každý návštevník môže priniesť najviac dve tašky, ktoré putujú do rúk dobrovoľníčok. Tie šatstvo odvážia, roztriedia podľa kvality a vzhľadu a tie najlepšie kúsky putujú do spoločného priestoru, kde prebieha samotný swap.

Všetko prinesené oblečenie putuje do rúk dobrovoľníčok, ktoré ho spoľahlivo vytriedia. Autor: Ľubo Baran

„Textilný odpad na Slovensku spadá pod odpad komunálny, a preto neexistujú relevantné štatistiky o tom, koľko textílií reálne zbytočne vyhadzujeme. Swapy sú ale miestom, ktoré nám dovoľuje o množstve šatstva, či už vymeneného, alebo prineseného, viesť štatistiky,“ ozrejmuje Alžbeta.

Katarína z NOSENE má taktiež pozitívnu skúsenosť. Štatisticky sa jej za doteraz zorganizované swapy dostalo do rúk o niečo viac ako 3000 kilogramov oblečenia. „Z toho si priamo na evente ľudia medzi sebou vymenili a odniesli 1700 kilogramov a zvyšných približne 1300 kilogramov putovalo na recyklačné účely, keďže dané kusy boli poškodené, zničené a nepoužiteľné na ďalšie nosenie,“ približuje a dodáva, že všetko zostatkové oblečenie putuje na charitatívne účely, občianskym združeniam alebo sa ako textilný odpad využíva v stavebníctve a automobilovom priemysle.

Mladé ženy si vyberajú oblečenie.
Oblečenie, ktoré si majiteľa nenájde, putuje na recykláciu alebo na dobročinné účely. Autor: Katarína Hutyrová

V združení IPRUM nájdu zostatkové kusy po SWAP-och využitie na workshopoch, kde podliehajú upcyklácii, alebo putujú do detského domova či chránenej dielne na výrobu kobercov. „Rovnako spolupracujeme i s jednou firmou, ktorá pomáha komunitným centrám. A swap s dobročinnou tematikou chystáme aj teraz pred Vianocami. Výťažok z predaja by sme chceli opätovne venovať práve im,“ dodáva Alžbeta.

Zero waste ako nové hobby

A kam sa budúcnosť ekológie v obliekaní aj vďaka swapom posunie? Katarína rovnako ako Alžbeta so Zuzanou dúfajú, že myšlienka recyklácie šatstva sa bude medzi ľuďmi šíriť aj naďalej. „Možno o rok zistíme, že si práve vďaka swapom niekto už rok nič nekúpil. Na všetko však treba ísť postupne a ukazovať ľuďom všetky alternatívy. Zero waste sa totiž postupne stáva novým ľudským hobby a nás to teší,“ vyjadrila sa Zuzana.

Hlavné foto: Swapy združenie IPRUM rovnako ako Katarína z NOSENE organizujú na pravidelnej báze a miesto a čas oznamujú prostredníctvom sociálnych sietí. Autor: Katarína Hutyrová