Spoluzakladateľ spoločnosti FTX Sam Bankman-Fried nazhromaždil vďaka šialenstvu, ktoré vypuklo okolo kryptomien, majetok v hodnote 22,5 miliardy dolárov ešte pred svojimi 30. narodeninami. Ale kryptomenám v skutočnosti neverí. Chce, aby jeho majetok prežil dosť dlho na to, aby ho mohol celý rozdať.
Je hmlistý letný večer a Sam Bankman-Fried smeruje do reštaurácie Electric Lemon, „čistej a uvedomelej“ jedálne na dvadsiatom štvrtom poschodí päťhviezdičkového hotela Equinox v komplexe Hudson Yards na Manhattane.
Dvadsaťdeväťročný miliardár, ktorý zarobil na kryptomenách, priletel z Hongkongu ako spoluhostiteľ súkromného večierka, ale aj tak sa snaží nenápadne prešmyknúť do rohu miestnosti, aby si ho nikto nevšimol.
Boháč v mikine a kraťasoch
Jeho bežný odev – čierna mikina s kapucňou, šedo-zelené krátke nohavice a obnosené tenisky New Balance – mu zrejme slúži ako dobré maskovanie na ulici, ale tu, v mori oblekov s manžetovými gombíkmi a kokteilových šiat, vyčnieva z davu ešte viac než dva metre vysoký Obi Toppin, útočník basketbalového tímu New York Knicks, ktorý sa na akcii tiež ukázal.
Netrvá dlho a dav na Sama zaútočí: Môžem vám predstaviť náš biznisový nápad? Čo si myslíte o najnovšom prepade kryptomien? Môžem sa s vami odfotiť na Instagram? Toto všetko je bežná súčasť práce najbohatšieho dvadsiatnika na svete.
Samova kryptoburza FTX, ktorá obchodníkom umožňuje nakupovať a predávať digitálne aktíva ako bitcoin a ethereum od investorov ako Coinbase Ventures a SoftBank, v júli vyzbierala 900 miliónov dolárov pri valuácii 18 miliárd dolárov.
Spravuje asi desať percent z celkovej nominálnej hodnoty 3,4 bilióna dolárov derivátov (poväčšine futures a opcií), ktoré každý mesiac zobchodujú kryptoinvestori. FTX si z obchodov účtuje v priemere 0,02-percentnú províziu, z čoho má za ostatných dvanásť mesiacov (takmer bez rizika) výnosy v sume 750 miliónov dolárov a zisk 350 miliónov dolárov.
Kryptoskeptik
Jeho spoločnosť Alameda Research okrem toho vlani zaknihovala miliardový zisk vďaka dobre načasovaným obchodom, ktoré robí na vlastnú päsť. Nedávno sa Sam Bankman-Fried objavil aj v niekoľkých televíziách, kde rozdával svoje názory na cenu bitcoinov, regulácie a budúcnosť digitálnych aktív.
„Náš biznis zažíva zvláštne medziobdobie,“ hovorí. „V polovici krajín celého sveta je veľa neistoty.“ Pred štyrmi rokmi Sam Bankman-Fried nemal ani jediný bitcoin. Dnes, necelých päť mesiacov pred svojimi 30. narodeninami, debutuje v rebríčku najbohatších Američanov Forbes 400 na 32. mieste s čistým majetkom v hodnote 22,5 miliardy.
Nikto okrem Marka Zuckerberga zatiaľ nenadobudol taký obrovský majetok v takom mladom veku. Iróniou je, že Sam Bankman-Fried nie je žiadny evanjelizátor krypta. Dokonca naň ani poriadne neverí. Je len žoldnier, ktorý chce zarobiť čo najviac peňazí (a je mu v podstate jedno ako), aby potom mohol svoj majetok rozdať (ešte nevie komu ho dá, ani kedy to urobí).
V rozdávaní zatiaľ nevyniká
Steve Jobs bol posadnutý elegantnými a jednoduchými produktmi. Elon Musk tvrdí, že podniká, aby zachránil ľudstvo. Sam Bankman-Fried to vidí inak. Jeho filozofia „zarobiť, aby mohol rozdávať“ ho zaviala do zlatej horúčky kryptomien.
Najskôr ako obchodníka a potom ako tvorcu burzy iba preto, lebo vedel, že na tom môže zbohatnúť. Keď sa ho opýtate, či by krypto opustil, ak by zistil, že môže zhromaždiť viac peňazí niekde inde, napríklad z predaja futures na pomarančový džús, ani na chvíľu nezaváha: „Áno.“
Momentálne je Bankman-Friedov „efektívny altruizmus“, utilitaristická predstava o konaní čo najviac dobra, takmer úplne len v rovine teórie. Doposiaľ daroval iba dvadsaťpäť miliónov dolárov, čo je asi 0,1 percenta z jeho majetku, čím sa zaradil medzi najmenej charitatívnych členov rebríčka Forbes 400.
Verí však, že napokon bude schopný zvýšiť dary minimálne 900-násobne, a to vďaka pokračujúcim ziskom z módnej kryptovlny namiesto toho, aby z nej teraz vycúval. „Mojím cieľom je mať vplyv,“ hovorí.
Prežiť v mori plnom žralokov
Ale aby sa tam dostal, Sam Bankman-Fried, ktorý sa v roku 2018 presťahoval do Hongkongu a v septembri na Bahamy, bude musieť prežiť rastúcu pozornosť zo strany vlády a vyhrať nad armádou súperov, ktorí sa v tomto biznise pohybujú s viac ako 220 miliónmi obchodníkov po celom svete.
A popritom bude musieť zvládať meniace sa cykly v kryptosvete, ktoré môžu jednotlivcom neskutočne rýchlo priniesť obrovské bohatstvo, ale môžu ho aj rovnako rýchlo stratiť. „Je to fenomén,“ hovorí Kevin O’Leary, ktorý účinkuje v investorskej reality šou Shark Tank na ABC a ktorý nedávno investoval aj do FTX a je plateným hovorcom spoločnosti.
„Doteraz dosiahol veľa a rešpektuje ho mnoho investorov. Som jeden z nich. Ale jeho práca je len na začiatku.“
Fyzik, vegán a teoretický altruista
Jeho rodičia sú profesormi na právnickej fakulte v Stanforde. Sam vyrastal na knihách J.K. Rowlingovej o Harrym Potterovi, sledovaním zápasov bejzbalového tímu San Francisco Giants a počúvaním rozhovorov o politike, ktoré viedli jeho rodičia s inými akademikmi z amerického západného pobrežia.
Po skončení súkromného gymnázia v oblasti Bay Area, ktoré, ako hovorí, „by bolo naozaj skvelé, keby som bol väčší hipisák a menej ma bavila veda,“ sa prihlásil na MIT, kde síce získal titul z fyziky, no viac času trávil hraním videohier, ako Starcraft a League of Legends, než štúdiom.
Myslel si, že by mohol byť profesorom fyziky. Ale oveľa viac ho zaujímala etika a morálka. „Na kuracej farme päť týždňov mučia kurčatá a ľudia ich zjedia za pol hodiny,“ hovorí vegán Sam Bankman-Fried. „Bolo pre mňa ťažké také niečo ospravedlniť.“
Čítal veľa kníh z oblasti utilitaristickej filozofie a obzvlášť ho priťahovali témy ako efektívny altruizmus, verzia filantropie v štýle Silicon Valley, ktorej šampiónom je filozof z Princetonu Peter Singer a ktorý majú radi ľudia ako Dustin Moskovitz, spoluzakladateľ Facebooku.
Jeho základnou myšlienkou je využiť dôkazy a rozum na to, aby sme konali čo najviac dobra, ako je v našich silách. Za normálnych okolností ľudia dávajú peniaze ľuďom alebo na trendové aktivity, ktoré sa ich najviac osobne dotýkajú. Efektívny altruista sa pozrie na čísla a potom sa rozhodne, kam a kedy daruje peniaze.
Rozhodnutie robí na základe neosobných cieľov, akými sú záchrana čo najväčšieho počtu životov alebo generovanie čo najvyššieho zárobku v prepočte na darovaný dolár. Samozrejme, jednou z najdôležitejších premenných je fakt, že najskôr musíte mať veľa peňazí.
Začínal s ETF fondmi
A tak sa Bankman-Fried rozlúčil s myšlienkou, že bude profesorom fyziky a vydal sa na cestu zhromažďovania obrovského majetku. Po skončení MIT v roku 2014 sa zamestnal vo výnosnom povolaní vo finančníctve, kde predával ETF fondy pre spoločnosť Jane Street Capital, a časť svojho šesťmiestneho platu venoval na rôzne filantropické aktivity.
Len málo sledoval drsné začiatky kryptomien, keď v roku 2013 FBI zavrela nelegálne online trhovisko Silk Road, kde sa predával rôzny kontraband za bitcoiny, alebo keď v roku 2014 skrachovala svojho času najväčšia kryptoburza Mt. Gox po tom, ako stratila 850-tisíc bitcoinov v hodnote asi 460 miliónov dolárov.
Ale ku koncu roka 2017, kedy sa bitcoin prepracoval k svojej prvej býčej fáze a jeho hodnota sa zvýšila z 2500 dolárov na takmer 20-tisíc len za niečo vyše polroka, Sam vytušil príležitosť. Všimol si, že rodiaci sa trh nebol efektívny. Mohol si kúpiť bitcoiny v USA a predať ich v Japonsku za 30 percent vyššiu cenu.
„Dal som sa do krypta bez toho, aby som tušil, o čom je. Len sa mi zdalo, že by sa s tým dalo dobre obchodovať.“ (Sam Bankman-Fried)
Začiatky biznisu – v podnájme a so zelenáčmi
Koncom roku 2017 odišiel zo zamestnania a založil spoločnosť Alameda Research, kvantitatívnu obchodnícku firmu. Použil na to asi milión dolárov zo svojich úspor, od priateľov a rodiny. Kanceláriu si zriadil v nehnuteľnosti z Airbnb v Berkeley v Kalifornii, do firmy prijal pár čerstvých absolventov univerzity a začal tvrdo pracovať v oblasti arbitrážneho obchodovania spočívajúceho v tom, že využíva cenové rozdiely rovnakých aktív na rôznych trhoch.
Niekedy musel celý jeho tím prestať pracovať a vrhnúť sa na webové stránky zmenární, pretože neboli schopní dostatočne rýchlo previesť japonské jeny na doláre. Keď bol v januári 2018 na vrchole, pohyboval sa tak rýchlo, že denne zobchodoval bitcoiny v hodnote okolo 25 miliónov dolárov.
Ale Sama stále viac hnevala kvalita veľkých kryptobúrz. Fungovali v režime, ktorý jednotlivcom umožňoval ľahko nakúpiť či predať pár bitcoinov, ale absolútne neboli vybavené na prácu s profesionálnymi obchodníkmi, ktorí presúvali vysoké sumy rýchlym tempom.
Ďalší krok – vlastná burza
A vtedy sa rozhodol, že si založí vlastnú burzu. V roku 2019 si vytiahol časť ziskov z Alamedy a pridal osem miliónov dolárov, ktoré vyzbieral od viacerých menších venture kapitálových firiem, a založil FTX. Za zhruba 70 miliónov dolárov časť z nej rýchlo predal spoločnosti Binance, najväčšej kryptoburze sveta z pohľadu objemu obchodov.
Spočiatku to išlo pomaly. Desiatka zamestnancov pracovala za vysokými stolmi v priestoroch hongkonských kancelárií WeWork a snažila sa do novej burzy prilákať obchodníkov. Čoskoro ale Sam našiel svoj „niche“, starostlivosť o sofistikovanejších investorov hľadajúcich možnosti, ako obchodovať s derivátmi – opciami na bitcoin či futures na platforme Ethereum.
Veľa obchodníkov s derivátmi verí kryptomenám len minimálne alebo vôbec. Podobne ako Bankman-Fried – chcú len zarobiť peniaze. Výsledkom je, že zvyčajne robia oveľa viac obchodov za vyššie sumy ako bežný investor. Pre FTX to znamená viac peňazí z poplatkov.
Firma si účtuje niečo medzi 0,005 percenta až 0,07 percenta z každej transakcie. FTX je tiež jednou z mála búrz, kde nájdete aj tokeny tradičných akcií. Ponúka napríklad kryptotoken, ktorý reprezentuje podiel v spoločnosti Apple. A keďže v tomto biznise takmer neexistuje regulácia, jej marže sú vysoké – na úrovni 50 percent.
Hongkonská obchádzka
Bankman-Fried nemal licencie na podnikanie na vysoko regulovanom americkom trhu s derivátmi, a tak svoj biznis založil v Hongkongu. Čiastočne preto, že v tom čase práve absolvoval konferenciu o bitcoinoch v neďalekom Macau.
Na začiatku mu to pomohlo získať klientov z Ázie, ktorá je známa ako veľmi aktívny trh na obchodovanie s kryptomenami. Ale digitálni nomádi korene príliš nezapúšťajú. Ku koncu septembra Bankman-Fried oznámil (ako inak – na Twitteri), že plánuje sídlo firmy so 150 zamestnancami presťahovať na Bahamy v snahe využiť prostredie s jasnejšími trhovými reguláciami a menej prísnymi obmedzeniami pre cestovanie v súvislosti s kovidovou pandémiou. (Jeho menšia americká burza sídli v Chicagu.)
Ešte pred rokom však FTX robila obchody v hodnote „iba“ jednej miliardy dolárov s 200-tisíc užívateľmi. Keď sa ich užívateľská báza rozrástla na dva milióny, Bankman-Fried sa snažil maximálne rozšíriť svoje servery a zlepšiť služby zákazníkom.
„Silou svojej osobnosti dokáže zásadným spôsobom urýchliť časové harmonogramy vývojárov,“ hovorí Anatoly Yakovenko, zakladateľ blockchainovej platformy Solana s trhovou kapitalizáciou 43 miliárd dolárov.
Obchody za 11,5 miliardy… denne
Za dva roky, odkedy FTX poskytuje služby aj sofistikovanejším obchodníkom, spoločnosť ohromne narástla. Denne na nej prebehnú obchody s derivátmi v priemernej sume 11,5 miliardy dolárov a je tak štvrtou najväčšou burzou s derivátmi za spoločnosťami ako Bybit (12,5 miliardy), OKEx (15,5 miliardy) a lídrom v tomto sektore, spoločnosťou Binance (61,5 miliardy).
Bankman-Friedova svižnosť a rýchlosť prilákali pozornosť mnohých investorov. V januári 2020 venture kapitálové spoločnosti, ktoré sa zameriavajú na krypto, vrátane Pantera Capital a Exnetwork Capital, do jeho biznisu napumpovali 40 miliónov dolárov pri valuácii 1,2 miliardy, uvádza platforma PitchBook.
Do júla tohto roka chcela už takmer každá etablovaná venture kapitálová spoločnosť sveta vlastniť aspoň kúsok FTX. Bankman-Fried dokázal v jednom investičnom kole vyzbierať šialených 900 miliónov dolárov, čo valuáciu jeho firmy vystrelilo na 18 miliárd.
FTX, ktorá bola založená len pred dvadsiatimi deviatimi mesiacmi, má teraz hodnotu vyššiu ako Carlyle Group či Nippon Steel.
Žiadne švajčiarske kontá
Napriek skorému úspechu sa Bankman-Friedov vek pretavuje do jedného ukazovateľa veľmi zreteľne: v porovnaní s 50 najbohatšími ľuďmi v Amerike má veľmi málo hotovosti. Zabudnite na účty vo švajčiarskych bankách alebo vyvážené portfólio akcií a cenných papierov.
Takmer všetok jeho majetok je viazaný na jeho zhruba polovičný podiel v FTX a viac ako 11 miliárd dolárov má v podo be FTT – verejne obchodovateľných tokenov spoločnosti FTX, ktoré sa dajú využiť na realizovanie platieb alebo v podobe obchodných zliav na FTX, podobajú sa darčekovým kartám či obchodným kreditom. Vlastní aj kryptomeny v hodnote niekoľkých miliárd dolárov.
Dilema filantropov
Nie je preto prekvapením, že doposiaľ viac zarábal, než rozdával. Zatiaľ dal na niekoľko projektov podporujúcich aktivity ako registrácia voličov, zmiernenie globálnej chudoby a bezpečnosť v oblasti umelej inteligencie spolu 25 miliónov dolárov. Predstavuje to matematický ekvivalent typického 29-ročného Američana, ktorý vhodí do klobúka Armády spásy 15 dolárov.
„Pred nami je ešte veľa práce,“ pripúšťa a dodáva, že darovanie peňazí „nie je krátkodobý cieľ, ale dlhodobý“. Momentálne z jeho ziskov nesmeruje na filantropiu takmer nič. Po započítaní jedného percenta z poplatkov, ktoré sa zaviazali darovať, doposiaľ vyhradili FTX a jeho zamestnanci na charitu 13 miliónov dolárov.
Sam posúva miliardy dolárov späť do svojich biznisov vrátane 2,3-miliardovej sumy, ktorú v júli použil na odkúpenie 15-percentného podielu FTX od spoločnosti Binance.
Chuck Feeney inšpiroval k filantropii aj Billa Gatesa. Foto: Forbes.com/David Cantwell
Dilema spôsobená snahou zarábať čo najviac peňazí teraz, s prísľubom väčších charitatívnych darov neskôr, trápi miliardárov už dlho. Aj Warren Buffett sa hašteril so svojou nebohou ženou Susan, či by mali počkať, kým ich bohatstvo vďaka zloženým úrokom narastie čo najviac, alebo rozdávať peniaze ešte počas života. Susan napokon vyhrala.
V roku 2006 Buffett oznámil, že začína rozdávať takmer celý svoj majetok, aby sa dali peniaze na rôzne projekty použiť okamžite.
„Nevidím veľa dôvodov na to, aby sme rozdávanie odďaľovali, keď je možné dosiahnuť toľko veľa dobrých vecí podporou hodnotných projektov,“ povedal v roku 2019 v tom čase 90-ročný Chuck Feeney, spoluzakladateľ spoločnosti Duty Free Shoppers, ktorý rozdal celý svoj osemmiliardový majetok.
A čo ekológia?
Ďalší problém je nasledovný: nie je zarábanie peňazí z krypta v zásadnom rozpore s Bankman-Friedovou misiou konať dobro? Rok dolovania kryptomien, čo je vo svojej podstate proces riešenia ľubovoľných matematických problémov na generovanie nových mincí, spotrebúva obrovské množstvo energie, ktorým by sa dalo zásobovať celé Belgicko.
„Tieto obavy sú reálne, no niekedy trochu prehnané. Ak sa pozriete na uhlík na dolár ekonomickej aktivity, krypto nie je nijako zásadne iné,“ tvrdí Bankman-Fried. „Pravdepodobne je to dvoj- či trojnásobne viac ako v prípade bežnej spoločnosti, ale nie je to dvadsať- či tridsaťnásobok.“
Dodáva, že FTX zároveň nakupuje uhlíkové kredity, aby vyvážilo svoju spotrebu, a investuje milión dolárov do iniciatív zameraných na zachytávanie a skladovanie uhlíka. Pravdepodobne je jeho najväčšou výzvou to, ktorým smerom sa vyberie.
Koncom roka 2019 napumpovala do FTX až 70 miliónov dolárov spoločnosť Binance – kryptoburzu, ktorá patrí miliardárovi Changpeng Zhaovi, známemu pod skratkou „CZ“ (hore). V júli Bankman-Fried tento podiel od CZ odkúpil za 2,3 miliardy. Foto: Yong Li Xuan/The Straits Times
Vlády a ich škrtidlo na kryptomeny
Konkrétne potrebuje nájsť spôsob, ako udržať obrovský rast FTX bez toho, aby sa dostal do rozporu s vládnymi reguláciami. Kryptomeny sú zakázané alebo pod hrozbou drakonických reštrikcií v krajinách ako Čína, Bolívia a Turecko. V USA kongres tento rok schválil minimálne osemnásť zákonov, ktoré sa priamo dotýkajú tohto sektora.
Brian Armstrong, miliardár a CEO spoločnosti Coinbase, nedávno odsúdil postoj Komisie pre burzu a cenné papiere počas sporu o takzvaný Lend – navrhovaný produkt pre požičiavanie kryptomien. Coinbase sa ho napokon vzdala.
Sam Bankman-Fried zatiaľ necháva v FTX pracovať 900-miliónovú injekciu na nové akvizície, ktoré rozšíria jeho užívateľskú bázu, alebo mu prinesú licencie na fungovanie v kľúčových jurisdikciách. V auguste firma ohlásila, že kupuje newyorskú burzu LedgerX, ktorá už získala povolenie na predaj kryptoderivátov od komisie pre obchodovanie s futures (CFTC).
Znamená to, že FTX bude možno čoskoro prvou veľkou kryptoburzou, ktorá v Amerike ponúka deriváty, a predbehne tak aj konkurentov ako Binance, Coinbase a Kraken. „Tento obchod sa uskutočnil veľmi rýchlo,“ hovorí Christopher Giancarlo, bývalý šéf americkej CFTC.
Na reklamu dáva stámilióny
Bankman-Fried leje stovky miliónov dolárov aj do klasického marketingu. Za logo svojej firmy v e-sports tíme TSM zaplatil v júni 210 miliónov dolárov. V marci sa dohodol, že zaplatí 135 miliónov za premenovanie štadióna Miami Heat a v auguste podpísal 17,5-miliónový kontrakt na právo na premenovanie futbalového štadióna Kalifornskej univerzity v Berkeley.
Okrem toho nedávno spustil 30-miliónovú reklamnú kampaň FTX prostredníctvom ambasádorov, ako sú O’Leary z reality šou Shark Tank, legenda amerického futbalu Tom Brady a basketbalová superstar Steph Curry. Všetci traja majú podiel v FTX.
O čom sa hovorí, to je ťažšie zavrieť…
Bankman-Friedov cieľ je pozicionovať svoju dva roky starú finančnú spoločnosť ako niečo bezpečné a vyzreté. Ak sa vaša firma stane súčasťou každodenných diskusií, je pre politicky hypersenzitívnych regulátorov oveľa ťažšie zavrieť ju.
Je to scenár už napísaný spoločnosťou PokerStars počas prvého veľkého rozmachu online hazardných hier, ktoré vrcholilo okolo roku 2010. Neskôr si ho osvojili aj herné firmy ako FanDuel a DraftKings.
Sam sa tiež chce pohnúť aj mimo kryptomeny. Vlani posunul FTX aj do predikčných trhov, ktoré obchodníkom umožňujú staviť si na skutočné udalosti ako Super Bowl či prezidentské voľby v USA.
A poškuľuje po ešte väčšej expanzii: ide o túžbu, že jedného dňa budú zákazníci schopní na FTX kupovať a predávať všetko od opcie na ethereum cez podiely v Microsofte či podielové fondy. „Svet je veľký,“ hovorí Sam Bankman-Fried. „Nemali by sme si myslieť, že krypto bude tou najúrodnejšou pôdou naveky.“
Článok vyšiel v americkom Forbese. Jeho autormi sú Steven Ehrlich a Chase Peterson-Withorn.
