27. septembra 2019

Niektoré rodinné tradície pretrvajú desaťročia, no u Griegovcov možno hovoriť o 130 rokoch. Presne toľko sa venujú podnikaniu v lodnej preprave. Na úplne novú úroveň posunul rodinný biznis Nór Per Grieg, ktorý ako 35-ročný vybudoval veľkochov lososa atlantického. Dnes je s tržbami vyše 800 miliónov eur siedmou najväčšou spoločnosťou svojho druhu na svete.

Nór Per Grieg je vyštudovaný architekt, ktorý v roku 1992 založil firmu Norwegian Salmon (dnes už Grieg Seafood). Práve v čase, keď začínal, sa chovateľský biznis dostal do veľkej krízy. To však bolo pre mladého podnikavca hnacím motorom. „Na začiatku som nevedel o rybárčení veľa, mal som iba 35 rokov, ale mať som chuť rýchlo sa učiť,“ hovorí pre slovenské vydanie magazínu Forbes.

Ako preraziť s lososmi

Neskôr si uvedomil, že sa nestačí sústreďovať iba na predaj a prepravu rýb. Preto expandoval na začiatok výrobného reťazca – k chovu. Spočiatku sa firma rozhodla vziať pod seba množstvo menších fariem pozdĺž nórskeho pobrežia. Neskôr už začal myslieť vo veľkom a rozhodol sa expandovať globálne.

Nór Per Grieg bol tohtoročným nórskym finalistom svetovej súťaže EY Podnikateľ roka. Na fotografii drží svoje ocenenie.
Per Grieg bol tohtoročným nórskym finalistom svetovej súťaže EY Podnikateľ roka. Foto: EY

Na začiatku sa však Per Grieg, ako mnoho veľkých podnikateľov, popálil. Na prelome milénia jeho snahu o preniknutie do Čile a Kanady prekazil prepad trhu. „Bolo to veľmi ťažké obdobie,“ spomína. Stál pred otázkou, či sa zo zámoria stiahne. Aj vďaka strategickému uvažovaniu sa však vzdal iba pozície v Čile, pričom v Kanade zotrval.

To bolo dobré rozhodnutie. Dnes je kanadský veľkochov pre firmu kľúčový. Ďalšie veľkochovy má v škótskych Shetlandských ostrovoch a v domovskom Nórsku. Dovedna ročne vyprodukuje 80- až 90-tisíc ton atlantického lososa. „To je viac ako milión spracovaných rýb denne,“ povie Nór Per Grieg pre predstavu.

Celkom pod spoločnosť spadá okolo 65 fariem. „Farmy sa navzájom líšia veľkosťou. Tá najväčšia spracuje 10-tisíc ton rýb v jednom cykle, to sú dva roky, iné iba tisíc ton,“ vysvetľuje dnes už 62-ročný veľkochovateľ. Jeho rodinná firma exportuje lososy do viac ako 60 krajín sveta, pričom má približne päťpercentný podiel na svetovom „lososom“ trhu.

Big data a umelá inteligencia

Najzaujímavejšie na celom lososom biznise je však jeho prepojenie s technológiami. Per Grieg s hrdosťou hovorí, že jeho firma je svetovým pionierom v používaní umelej inteligencie na analyzovanie „big data“, čiže obrovského množstva dát, ktoré zbiera vo svojich chovateľských staniciach.

Pomocou senzorov monitoruje napríklad kvalitu vody, jej teplotu, osvetlenie, prítomnosť toxických rias či parazitov. „Iba v jednom mililitri vody sa môže nachádzať aj tisíc mikroorganizmov. To je obrovské množstvo dát,“ vysvetľuje.

Lekári začnú testovať aplikáciu od Slovákov.
Umelá inteligencia určí diagnózu a zníži chybovosť

Dodáva, že vďaka analýzam za pomoci strojového učenia dokážu napríklad predpovedať, kedy sa parazity pohybujúce sa v určitých vlnách priblížia k jednotlivým chovom. „Tým, že ich očakávame, minimalizujeme negatívny vplyv na ryby. Máme historické aj real-time dáta, a keď ich skombinujeme dokopy, môžeme robiť predikcie do budúcna,“ ozrejmuje.

Podobne lososy kŕmia za pomoci príkazov, ktoré vydáva počítač, a celý proces monitorujú podvodné kamery. Ak sa krmivo dostane do klietky, tak sa kŕmenie pozastaví. Rovnako sa snažia pomocou predikcie podvodných podmienok zamedzovať tomu, aby krmivo odniesol prúd mimo dosahu lososov. Celkovo sa tak zvyšuje efektivita kŕmenia, a teda aj chovu a produkcie lososích fariem.

Ďalšou z ich inovácií je napríklad skracovanie pobytu rýb v morskej vode a predlžovanie času, ktorý trávia v sladkých vodách. To dosahujú pomocou cirkulácie vody v ich farmách. Vďaka tomu sa znižuje pravdepodobnosť, že sa lososy nakazia parazitmi, ktoré žijú v morskej vode, a rýchlejšie sa tiež množí ich populácia. Do týchto technológií firma doposiaľ investovala 150 miliónov dolárov (135 miliónov eur). Nie je to však len pre jej vlastný prospech. Unikátne dáta o lososích populáciách a podvodnom živote ďalej poskytuje oceánografom a výskumným strediskám po celom svete.

Ekológ a feminista Per Grieg

Iba rok pred svetovou ekonomickou krízou spoločnosť vstúpila na nórsku burzu v Osle. Dnes je jednou z najväčších verejne obchodovateľných spoločností na tamojšej burze. Grieg Seafood dnes tvorí viac ako 100 spoločností, ktoré dokopy zamestnávajú okolo 800 ľudí. Spolu sú všetky súčasťou materského holdingu Grieg Group.

Polovica firmy je v rukách akcionárov, druhú polovicu naďalej ovláda Nór Per Grieg s rodinou. Časť firmy, ktorá zostáva pod hlavičkou Griegovcov, je vlastnená ich nadáciou, prostredníctvom ktorej podporujú vzdelávacie projekty v rozvojových krajinách.

Mimochodom, ešte spomenieme dva zaujímavé aspekty, pre ktoré je tento nórsky chovateľ lososov jedinečný. Ako jeden z mála sa verejne hlási k snahe znižovať svoju uhlíkovú stopu. Do roku 2030 chce znížiť množstvo emisií CO2 na jedno kilo produkcie lososov až o 30 percent. To má byť iba medzistupeň. Do rokov 2040 – 2050 chce vo svojich veľkochovoch dosiahnuť uhlíkovú neutralitu.

Slovensko dá plastom definitívne zbohom.
Reťazce ich už postupne škrtajú

Akokoľvek ambiciózne to môže znieť, už teraz je na dobrej ceste. Farmy na chov lososov už dnes poháňajú solárne panely a veterné elektrárne. „Zrejme si už každý z nás uvedomil, ako priveľmi znečisťujeme svet okolo seba. Podnikatelia musia byť zodpovední a investovať do trvalej udržateľnosti,“ vyhlasuje nórsky podnikateľ. Navyše, už do konca budúceho roka sa chce úplne zbaviť jednorazových plastov, a to ako v kanceláriách, tak aj pri produkcii.

Nór Per Grieg sa navyše sám považuje za zanieteného feministu. „Mám tri sestry, manželku a dve dcéry. Mám teda obrovský rešpekt pred ženami a myslím, že všetky firmy by sa mali snažiť o rodovú rovnosť,“ hovorí s tým, že sa o ňu snaží aj v rodinnej firme.

Už koncom tohto roka má spoločnosť vydať prvú veľkú správu, v ktorej transparentne prizná, aký je pomer žien, ktoré zamestnáva, a koľko z nich dosahuje manažérske funkcie. Cieľom firmy je zaradiť sa medzi tri najprogresívnejšie spoločnosti v odvetví v celom Nórsku. A aj tu je na dobrej ceste. Pred pár týždňami získala spoločnosť nálepku ôsmej najpokrokovejšej nórskej firmy v odvetví pri nastoľovaní a udržiavaní rodovej rovnosti.

Budúcnosť je svetlá

Aké sú ďalšie plány spoločnosti? Pokračovať v produkcii lososov s cieľom zvýšiť ju budúci rok na 100-tisíc ton, čo zrejme potiahne nahor aj tržby firmy. Naďalej zvyšovať investície do technológií, ktoré ešte viac zefektívňujú produkciu, avšak s ohľadom na životné prostredie. No a taktiež napredovať aj s počtami žien v riadiacich funkciách.

Svetlú budúcnosť firmy vykresľujú aj mnohé štúdie, ktorých predikcie prajú veľkochovateľom rýb. Napríklad podľa nedávnej štúdie akademikov časopisu The Lancet, by malo ľudstvo radikálne zmeniť svoj jedálniček, ak chce, aby v roku 2050 planéta dokázala uživiť vyše desaťmiliardovú populáciu. Napríklad obmedzením spotreby hovädzieho mäsa a pridaním do svojej stravy viac rýb, strukovín, semien, ovocia a zeleniny.

„Napriek tomu, že asi 70 percent zemského povrchu pokrýva voda, približne iba dve percentá našej potravy pochádzajú z mora,“ vykresľuje Nór Grieg a v súlade so štúdiami dodáva: „To sa do budúcna zrejme zmení, ľudia budú jesť viac rýb a ďalších morských plodín či rias.“

Diéta pre rok 2050: Aby nás planéta dokázala uživiť,
budeme musieť zmeniť spôsob, akým sa stravujeme

Keď sa tak stane, jeho spoločnosť je pripravená byť pri tom. Čo ho však mierne znepokojuje, je vývoj na medzinárodných trhoch, najmä hroziaca obchodná vojna medzi USA a Čínou. „To by ovplyvnilo najmä náš chov v Kanade, ktorý je významným dodávateľom do Číny,“ dopĺňa.

Per Grieg, ktorý tento rok získal ocenenie najlepší podnikateľ v nórsku podľa poradenskej spoločnosti EY, na záver pripustí, že v minulosti zauvažoval aj nad predajom firmy. „Áno, mali sme aj veľkú ponuku, no viete, nemalo to pre nás zmysel. Načo firmu predávať, ak v nej máme stále čo zlepšovať?“ Po chvíli zamyslenia pokračuje: „Prišli by sme tak o kontrolu, a to by sa nám nepáčilo. Navyše, ľudia potrebujú jedlo – a losos, to je naozaj chutné jedlo,“ povie s úsmevom.

Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk