Robiť projekty na svetovej úrovni je možné aj zo stredoškolských lavíc. Dôkazom sú aj Jakub Nagy a Adam Bednář, ktorí stoja hneď za niekoľkými technologickými projektmi, napríklad za miniatúrnymi lietajúcimi balónmi schopnými zbierať dáta o atmosfére.
„Nie sme žiadni mladí géniovia, sme len študenti strednej školy, ktorí sa nebáli napísať e-maily, sadnúť si spolu a začať na niečom makať,“ začínajú rozprávanie o počiatkoch budovania svojich projektov Jakub Nagy a Adam Bednář, ktorí sú tento rok súčasťou rebríčka Forbes 30 pod 30 v kategórii startupy a technológie. Majú osemnásť a devätnásť rokov.
Nepodaril sa im iba jeden projekt, startup či lukratívny kontrakt, majú za sebou už niekoľko inovatívnych riešení v širokom technologicko-vzdelávacom zábere. A to všetko na pozadí toho, že Adam je aktuálne v maturitnom ročníku a Jakuba to čaká až o rok a strednú školu pre pracovné povinnosti dokončuje na individuálnom študijnom pláne.
Sto percent sústredenia
Svoje pôvodné hobby pretvárajú do niečoho, čo môže mať komerčný úspech, a to si podľa stredoškolákov vyžaduje ich takmer stopercentné časové kapacity.
Dvojicu aktuálne najviac zamestnáva vývoj takzvaných pikobalónov, teda sondy, ktorá sa dá využívať napríklad aj na meteorologické merania.
Jakub, ktorý momentálne trávi svoj čas v laboratóriu pri vývoji tejto sondy, ju veľkostne prirovnáva k dvojeurovej minci. Váži asi gram, solárny panel a balón pridajú ďalšie štyri gramy.
Pre porovnanie: klasické meteorologické balóny sú mnohonásobne väčšie a ťažšie. Vyletia do výšky 25 – 35 kilometrov a následne klesnú späť na zem. Celé to trvá asi len hodinu a pol. Naopak, pikobalóny podľa konfigurácie dokážu vyletieť do výšky 6 až 16 kilometrov, zostávajú v jednej letovej výške a pohybujú sa horizontálne.
Mohli by teda vďaka tomu priniesť ďalšie údaje do mozaiky dát, z ktorých meteorológovia skladajú predpovede počasia. Okrem toho by sa mohli využiť aj počas predpovedania rôznych katastrof – na meranie radiácie či škodlivín v ovzduší.
Nápad s pikobalónmi nie je nový. Experimentovalo sa s nimi už v šesťdesiatych rokoch, no stále bolo nemožné vyrobiť sondy ľahšie ako jeden kilogram. Aj preto je riešenie, ktoré oficiálne nesie názov Picoballoon, revolučné.
„Všetky prototypy som vyrábal ručne pod mikroskopom, veľa súčiastok má len 0,3 milimetra. Okrem toho sa však obvodové dosky vyrábali v Číne a osádzali vo fabrike v Bratislave,“ približuje výrobu Jakub Nagy, ktorý projektu šéfuje.
Foto: Filip Nagy/Red Bull Content Pool
Foto: Filip Nagy/Red Bull Content Pool
Dvojica už má za sebou množstvo vypustení balónov nielen na Slovensku, ale napríklad aj v Berlíne či v Londýne. V prípade meteorologických balónov, ktoré sú veľkostne pod dva metre a vážia menej ako dve kilá, čo pikobalóny veľmi hravo spĺňajú, je s nimi možné lietať bez povolení.
„Takéto balóny, ktoré sledujú vedecké dáta a sú malé, môžu lietať aj cez vzdušné priestory iných štátov, pokým, samozrejme, nenarušujú ich suverenitu. Pravdaže, nevypúšťame ich v rizikových oblastiach, v okolí letísk, kde by mohli spôsobiť komplikácie. Povolenie by sme si však museli zadovážiť, ak by sme ich chceli vypustiť napríklad tisíc naraz,“ opisuje Adam Bednář, riaditeľ spoločnosti Noove, ktorá celkovo zastrešuje aktivity študentov spolupracujúcich s ním a Jakubom.
Dvojica aktuálne pracuje na komerčnom rozšírení svojho produktu. Podľa ich slov majú už dnes viac záujemcov, ako s aktuálnymi kapacitami dokážu obslúžiť. Svojich potenciálnych zákazníkov delia na niekoľko kategórií.
Na jednej strane sú to školy či hobbisti, ktorí môžu využívať balóny na skúmanie meteorologických javov, ale napríklad aj na sledovanie vtákov. Tomuto segmentu zákazníkov chcú poskytnúť polovicu svojej produkcie balónov. „Ich vieme obslúžiť už teraz, no tento segment nie je komerčne až tak atraktívny,“ hovorí Jakub.
Ich primárnym cieľom je vyšperkovať balóny tak, aby mohli získavať kalibrované meteorologické dáta, ktoré by mohli predávať priamo vládnym inštitúciám, ako je Slovenský hydrometeorologický ústav. Okrem toho sú na trhu firmy, ktoré podobné dáta nakupujú a predávajú ich korporáciám, ako je napríklad zaisťovňa Swiss Re.
Dvojica sa zhoduje, že najväčší potenciál má pre nich B2G segment (biznis pre vlády), prípadne B2B (biznis pre biznis) s tým, že na druhej strane musí byť naozaj silný partner.
„Uvedomujeme si však, že najlepší sociálny dosah, ktorý tento produkt môže mať, je sledovanie klimatickej zmeny či zlepšovanie predpovedí počasia,“ dopĺňa zasa Adam.
Jakub-Nagy v laboratóriu. Foto: Ondřej Pýcha Zmenšovanie veľkosti a znižovanie gramáže prináša aj znižovanie nákladov na výrobu. Podľa Jakuba je však ťažké odhadnúť, koľko stojí výroba jedného balóna, keďže cena materiálov aktuálne kolíše.
Prichádza s komerčnými plánmi i čas na prvých investorov? Ako hovorí Adam, keď na projektoch začínali pracovať, mali pätnásť a šestnásť rokov. V tom čase nemali kredibilitu na to, aby svoje nápady predstavovali napríklad venture kapitálovým fondom.
„Momentálne sa pozeráme na európske granty a grantové schémy, ktoré nám umožňujú nezadlžovať sa,“ opisuje Adam.
K rozbehu im však dopomohol napríklad program Red Bull Basement, ktorý podporuje mladých inovátorov, a v roku 2021 sa im ho podarilo vyhrať.
Taký LinkedIn pre študentov
Simultánne s projektom Picoballoon vznikala aj už spomínaná platforma Noove. Už pri pikobalónoch sa im podarilo zapojiť i ďalších študentov, napríklad aj Jakubových spolužiakov z bratislavskej Školy a gymnázia pre mimoriadne nadané deti a Adamových z Leaf Academy.
Hlavným zameraním Noove je prepojiť nadaných študentov a umožniť im spolupracovať na projektoch, ktoré by ich mohli kariérne posunúť.
„Študenti nefungujú na sociálnej sieti LinkedIn, je pre nich ťažké prepájať sa a dostávať sa k ponukám a projektom od súkromných firiem. Naša platforma plní presne takýto, ale aj networkingový účel,“ vysvetľuje ich zámery Jakub.
REBRÍČEK 30 POD 30 2023
Spoznajte nové tváre očakávaného rebríčka 30 pod 30. Kto má aj napriek mladému veku potenciál dobyť svet? Dozviete sa na tomto odkaze.
Adam zároveň dodáva, že množstvo študentov dnes volí prácu v kaviarni či bare, pretože ide o „ľahko“ zarobené peniaze. Neuvedomujú si, že by si mohli zarobiť aj prácou na vedeckých projektoch, ktoré by im mohli v budúcnosti kariéru rozbehnúť.
Dvojica však pripomína, že ich iniciatíva má pozitívny dopad aj na fungovanie súkromných firiem hľadajúcich na trhu ľudí, ktorí by im mohli pomôcť vytvoriť nimi potrebné riešenia.
„Firmy majú rozpočet na inovácie, no nevedia nájsť ľudí, ktorí by im dostatočne inovatívne riešenia zabezpečili. Študenti majú čas porozumieť technológii, sú kreatívni a flexibilní. Toto sú vlastnosti, ktoré súkromný sektor nedokáže nájsť, a ak sa im to aj podarí, tak tí ľudia sú pre nich oveľa drahší,“ opisuje Jakub.
Oni sami sú dôkazom toho, že ak aj stredoškoláci dostanú príležitosť, tak ju dokážu „chytiť za pačesy“. Jakub s Adamom sa totiž po prvý raz dostali do povedomia verejnosti, keď sa im v roku 2021 podarilo získať zákazku od amerického námorníctva.
„Jeden z našich mentorov a zakladateľ Myspectralu Andrej Mošať nás upozornil na výzvu od Naval Sea Systems Command. Povedal nám, že to zvládneme za deň, a ja som si najskôr myslel, že to mieni vážne,“ rozprával v tom čase Jakub.
„No on nás chcel skôr podpichnúť, vedel, že je to veľká výzva. Napokon nám to trvalo dva mesiace.“ Naval Sea Systems Command je organizácia s rozpočtom 30 miliárd dolárov, ktorá má na starosti americké vojenské lode.
Ich odvekým problémom je nedostatok miesta na náhradné diely, ktoré by mohli použiť v prípade poruchy. Zmeniť to však môžu najnovšie technológie, ako sú CNC frézy v kombinácii s 3D tlačou.
Obsluhovať ich však môžu len odborníci, čo predstavovalo ďalšiu komplikáciu, avšak ich tímu sa podarilo tento problém vyriešiť a v britskom akcelerátore, ktorý túto zákazku zadával, zvíťazili so svojím softvérom nad etablovanými technologickými firmami.
Všetky spomínané projekty začínali ako stredoškolská záľuba Jakuba aj Adama, no dnes, ešte pred zložením skúšky dospelosti, sa dajú považovať za ich plnohodnotnú profesiu. Dokonca uvažujú, že po strednej škole zostanú rok pracovať len na svojich projektoch, vysoká škola by v tomto prípade bola plánom B.
Ako hovoria obaja ešte stále násťroční mladíci, „náš cieľ nie je zarobiť milióny a odísť zo Slovenska, ale doniesť sem čo najviac inovácií a talentu zo zahraničia a zlepšiť toto prostredie“.
