Sú dva typy ľudí. Pracanti a potom tí, ktorí viac rozprávajú, ako reálne spravia. Ak patríte do prvej skupiny, nebojte sa vystúpiť z tieňa. Zdravé sebavedomie a odprezentovanie odvedenej práce vám môže hrať do kariet na ceste k vyššej výplate či lepšej pracovnej pozícii.
Samozrejme, že vašou najlepšou vizitkou je, keď prácu robíte poctivo, kvalitne, odborne, vytvárate produkty a služby na úrovni. Nie vždy to však stačí.
Stalo sa vám už, že vašu usilovnosť alebo precízne splnenú úlohu, ktorá vás stála mnoho energie, zatienil kolega? Lenivejší, pomalší a menej výkonný, no so širšími lakťami a ostrejším jazykom?
Ako sa predať v pracovnom prostredí poradil doktor Martin Jakubek z Univerzity Komenského v Bratislave, ktorý sa špecializuje na psychológiu pracovného prostredia, a marketér Kamil Aujeský, CEO digitálnej marketingovej agentúry SamsiDigital.
Sedem pravidiel budovania reputácie a sebaprezentácie v pracovnom prostredí:
1. Racionálne sa pochváľte.
Na úvod je veľmi dôležité, aby sme dokázali pochváliť sami seba. Je dobré poznať svoju hodnotu a vlastný príspevok a ten vedieť na požiadanie predviesť.
Ak si nie sme istí sami sebou, ťažko budeme vplývať na okolie. „Štatistiky hovoria, že ľudia, ktorí si dokážu uvedomiť svoje úspechy, racionálne sa nimi pochváliť a odprezentovať ich, dosahujú lepšie pracovné výsledky. Vyšší je dokonca aj ich príjem,“ vysvetľuje marketér Kamil Aujeský.
2. Nie vždy je skromnosť na mieste.
Hoci skromnosť patrí k ľudským cnostiam, nie vždy je na mieste. „Sebaprezentácia a osobný marketing sú ekonomicky dôležité tam, kde pripadá do úvahy súťaž a konkurencia – či už je to politika, kancelárska politika alebo ľubovoľný druh biznisu,“ potvrdzuje doktor Martin Jakubek.
Ukazuje sa však, že ľudia sa chvália neradi. „Robili sme viacero školení, na ktorých sa mali jednotlivci pred skupinou ľudí pochváliť, v čom sa im darí a v čom sú dobrí. Niektorí ľudia s tým majú naozaj obrovský problém. Pochválenie samého seba pred ostatnými je potrebné si jednoducho trénovať. Nehanbiť sa to povedať nahlas, viesť si diár, zapisovať si poznámky,“ hovorí Kamil Aujeský, ktorý štyri roky pôsobil ako Google certifikovaný tréner.
Kamil Aujeský sa na poli marketingu pohybuje už 11 rokov. Ako marketingový špecialista zastrešoval známy projekt ZlavaDna, spoluvlastní digitálnu marketingovú agentúru SamsiDigital a štúdio na tvorbu kvalitných webov Studio TEM. Je držiteľom titulu Bloger roka a autorom knižky
Ako vyrásť v kreatívnom biznise.
3. Uvedomte si, v čom ste silní.
Uvedomenie si svojich silných stránok a predností nám môže pomôcť zlepšiť si postavenie v práci. Môže vám to pomôcť aj v budovaní rešpektu: „Mám na mysli najmä odborné kompetencie, kvalitu úsudku ako napríklad schopnosť predpovedať niečo, k čomu napokon naozaj dôjde, ale aj produktivitu, férovosť, iniciatívu, zhovorčivosť a ochotu podporiť iných,“ vysvetľuje doktor z Univerzity Komenského v Bratislave.
4. Reputáciu si budujte aj mimo pracoviska.
Sme vnímaní ako komplexné osobnosti a obraz o nás dotvárajú aj naše záľuby, rodinné zázemie či osobné postoje. Sociálne siete, neformálny čas s kolegami a priateľmi sú teda rovnako priestorom na takzvaný osobný marketing.
Preto ak ste odborník na životné prostredie a práve ste narazili na zaujímavú knižnú novinku o znečisťovaní planéty, prečo sa s tým nepochváliť medzi priateľmi alebo na sociálnych sieťach?
„Ak už máte vybudovanú „osobnú značku“, ľudia vás rešpektujú a vzhliadajú k vám. A rovnako spoločnosť, pre ktorú pracujete, vás bude vnímať ako hodnotného nositeľa ich vlastnej značky, ako symbol, verejnú deklaráciu, že zamestnáva odborníkov,“ hovorí si Kamil Aujeský
5. Otázky k veci áno, zbytočné reči nie.
„Dnes už, našťastie, väčšina manažérov rozumie tomu, že rečniť o práci a pracovať sú úplne rozdielne veci. Asi najväčším rozdielom medzi tými, čo len príliš veľa rozprávajú, a skutočne produktívnymi ľuďmi, je znalosť detailov a konkrétnych operácií spojených s ich prácou,“ hovorí Martin Jakubek.
Zároveň dopĺňa, že pýtanie sa relevantných otázok môže byť, naopak, nápomocné. „Dobrou taktikou však môže byť pýtanie sa nadriadených a kolegov na niektoré aspekty ich práce a súčasné nenásilné demonštrovanie vlastného porozumenia.“
6. Neprikrášľujte, odhalia vás.
Ani v osobnom marketingu však nie je priestor na falošné pozlátka. Prezentovať by sme sa mali len tým, čo je skutočné a autentické.
Podľa psychológa Martina Jakubeka však niekedy pripadajú do úvahy aj manipulatívne tendencie a kariérizmus. „Väčšina z týchto vecí však funguje len dočasne. Je len otázkou času, kedy to vnímaví nadriadení alebo kolegovia prekuknú. Takže dobrou taktikou je nič nesiliť, nesúťažiť s tými, čo preháňajú. Chvastúnstvo je totiž vnímané ako slizká taktika,“ vysvetľuje.
PhDr. Martin Jakubek, PhD., pôsobí na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, kde sa zameriava na všeobecnú a pracovnú psychológiu. Aj vo svojej publikačnej činnosti sa špecializuje na problematiku osobnosti človeka v súvislosti s pracovným správaním. Ako nezávislý konzultant pre oblasť riadenia a rozvoja ľudských zdrojov s viac ako 25-ročnou praxou sa dlhodobo venuje téme výberu zamestnancov.
7. Nezabudnite – pokazené koleso najviac škrípe.
Problematickú časť celku je zvyčajne najviac počuť. Je najhlučnejšia a púta najviac pozornosti. Je to však dočasné. Doktor Martin Jakubek upokojuje, že väčšina takýchto škrípajúcich kolies to má namierené hore kopcom, takže ak ich manažér neprekukne včas, je možné, že sa ich časom zbavíte vďaka ich kariérnemu postupu. Oveľa pravdepodobnejšie však je, že raz to niekde preženú a skompromitujú sa.
Z pohľadu duševného zdravia ostatných spolupracovníkov je najlepšie neriešiť intrigy a sústrediť sa na objektívnu prezentáciu vlastného výkonu, vyzbrojiť sa trpezlivosťou a upevniť sa v presvedčení, že chyba nie je na našej strane.
Rôzne typy osobností fungujú odlišne
Dôležité tiež je, že dobrý manažér by mal vedieť, že má pod sebou rôzne typy osobností. Preto by mal vytvoriť priestor na prejavenie sa aj tým kolegom, ktorí nechodia na jeho dvere klopať s každou hotovou úlohou.
Na záver psychológ Martin Jakubek zdôrazňuje, že ak nie ste spokojní s tým, ako ste vnímaní, treba si odpovedať na otázku, či je to preto, že vás nie je vidieť, alebo tkvie problém niekde inde. Ak vás je vidieť aj počuť, no ľudia príliš neveria tomu, čo od vás prichádza, zrejme pokrivkáva vaša dôveryhodnosť. Tá môže byť narušená menšou odbornou kompetenciou, ale aj slabšími charakterovými kvalitami.
Našli ste chybu? Napíšte nám na [email protected]
