30. novembra 2018

V živote každého človeka sa odohrávajú zmeny, nešťastia i konflikty. Následne si s nimi snažia poradiť váš mozog aj telo. Prichádza stres. 

Mozog vtedy začne vylučovať hormóny ako napríklad kortizol, ktoré uvedú do pohybu tzv. cytokíny (mediátory tvorené rôznymi bunkovými typmi so signánym účinkom na iné bunky). A tie ovplyvňujú vašu fyziológiu. V stresovom momente je ohrozená vaša schopnosť regulovať vlastné správanie a emócie. Okrem toho je ovplyvnená tiež vaša pozornosť, pamäť, schopnosť učiť sa, pokoj a šťastie.

Prečo to tak je? Pretože zmena spôsobila, že váš systém preťažil stres. A nadmerné množstvo stresu spôsobí, že sa často stiahnete, pretože sa chcete upokojiť, spomalíte a pokúsite sa odstrániť ďalšie stimuly, ktoré vám toto preťaženie spôsobili.

Bojujte so stresom v práci. Týchto 10 rád, ako na to, vám uľahčí život

No následne udrie úplne nová vlna stresu. Stres z izolácie. Ide o to, že sa vzdialite samému sebe, ostatným, vlastnému zmyslu života, miestu v systéme alebo dokonca vzťahu s prírodou. Dnes môžete pozorovať narastajúci chaos, nedôveru, agresivitu a mnoho ďalších problémov správania vo svete. A za všetkým treba hľadať práve izoláciu, ktorú spôsobuje nadmerný stres.

A v stresujúcich momentoch, ktorých je viac ako tých pokojných, sa bojíte byť videný, vypočutý a uznaný. Bojíte sa niekam patriť. Ako koučka som videla obrovské množstvo takýchto prípadov.

Toto sa počas stresu odohráva vnútri

Dopamín je neurotransmiter, ktorý sa u vás objaví, keď očakávate odmenu, prípadne keď odmenu, potešenie alebo chválu reálne dostanete. Nadbytok dopamínu je ale problémom. Potláča funkciu vášho prefrontálneho kortexu, ktorý ovplyvňuje schopnosť robiť dobré rozhodnutia, sústrediť sa, riešiť problémy, regulovať emócie a správanie.

Motivuje vás iba vina a stres? Tak už prestaňte prokrastinovať

Nadmerné dávky dopamínu dostávate pri neustálej kontrole emailov, správ a ďalších upozornení. A kvôli strachu a zmenám budete všetko kontrolovať ešte častejšie. Chcete sa tak uistiť, že ste v bezpečí.

Strach z toho, že vám niečo utečie, nie je nevyhnutne zlou vecou. Áno, spôsobuje, že si častejšie kontrolujete emaily, sociálne siete a podobne. Ak sa ale pozriete hlbšie, tak ide o túžbu družiť sa. Je to túžba byť videný, byť v bezpečí a niekam patriť. V živote tak potrebujete oxytocín, čo je hormón, vďaka ktorému viete, že na svete nie ste sami.

Tu máte 3 spôsoby, ktoré vám pomôžu prekonať izoláciu spôsobenú stresom

  1. Spojte sa. Ľudia sú spoločenské bytosti. A tak je práve vzájomné spolužitie dôvodom, vďaka ktorému sme dokázali prežiť celé storočia. A predsa technológia v snahe spojiť nás, nás v skutočnosti rozdelila. Všetci chcete byť súčasťou davu, nikto nechce vytŕčať. Napriek tomu môžete ale pozorovať čoraz viac prípadov izolácie. Tá spôsobuje, že je pre vás zmena ešte ťažšia, pretože práve v neistých časoch sa ľudia potrebujú navzájom viac ako kedykoľvek predtým. Snažte sa preto spojiť so sebou a ostatnými.
  2. Majte súcit. Ak sa stretnete s ľuďmi, ktorí sú nahnevaní, tak ich nesúďte. Lepšie je osloviť ich a poradiť im na základe vlastných skúseností s podobnou situáciou, aby si mohli opätovne vybudovať schopnosť spojiť sa s inými. To by im malo pomôcť naučiť sa znovu nájsť samých seba a tiež ostatných.
  3. Manažujte svoju energiu. Ak sa vo vašom živote vyskytnú zmeny a stres, tak sa sústreďte na to, do čoho investujete svoju energiu. Čím pozitívnejšia táto energia bude, tým lepší bude váš výkon. A k tomu sa pridruží aj optimizmus.

Súhrn

  • Zmena spôsobuje stres, ktorý je často dôvodom izolácie.
  • Fyziologické vplyvy stresu a izolácie majú vplyv na vašu schopnosť orientovať sa v zmenách. Keď si to uvedomíte, tak sa môžete opäť spojiť s ostatnými ľuďmi a zredukovať tento vplyv.
  • Zmena si vyžaduje množstvo energie. Uistite sa, že tú svoju dokážete správne manažovať!

Áno, zmena je bežná. A keď sa vyskytne vo vašom živote tak vedzte, že stresu a izolácii sa dokážete vyhnúť. Stačí, ak sa spojíte s ďalšími ľuďmi a budete manažovať vlastnú energiu prostredníctvom emócií.

Hlavné foto: Unsplash/Nik Shuliahin

Prispievateľka Christine Comaford píše pre Forbes.com o leadershipe.