Nad najväčším zamestnávateľom východného Slovenska visia nové otázniky. Kto nakoniec ovládne košický U.S. Steel? Zvládnu Japonci odpor amerických politických špičiek?
O prevzatie amerického oceľového koncernu, ktorého súčasťou je aj košický závod, má záujem japonský Nippon Steel. Japonci boli ochotní za americký koncern zaplatiť takmer 15 miliárd eur. Podľa najnovších informácií však k predaju vôbec nemusí prísť. Odpor voči predaju do japonských rúk sa stupňuje. Najnovšie je podľa denníka Washington Post americký prezident Joe Biden pripravený zastaviť plánovaný miliardový biznis.
Ak nie sme odolní, nie sme ničím.
James E. Bruno, prezident U. S. Steel Košice.
Podľa anonymného zdroja z Bieleho domu, ktorý správu nepoprel, Biden ešte potrebuje dostať oficiálne odporúčanie od amerického Výboru pre zahraničné investície v USA. Správa od výboru by mala byť hotová už tento mesiac.
To, že U. S. Steel by mal ostať v amerických rukách, si myslia obaja kandidáti na úrad amerického prezidenta v novembrových voľbách Kamala Harris i Donald Trump. Harris tvrdí, že pre Spojené štáty je nevyhnutné zachovať si „silné americké oceliarske spoločnosti“. Republikánsky kandidát Trump povedal, že ak by bol prezidentom, akvizíciu by zablokoval.
Správy verzus akcie
Akcie U.S. Steel-u po správe o Bidenových plánoch padli o viac ako 22 percent. Generálny riaditeľ U.S.S. David Burritt pre Washington Post uviedol, že neúspešná dohoda by mohla ohroziť pittsburgskú spoločnosť a ohrozené sú tiež „tisíce dobre platených pracovných miest“.
Bidenova administratíva v sobotu (31. augusta) v liste oznámila spoločnosti Nippon Steel, že jej akvizícia U. S. Steel by predstavovala riziko pre národnú bezpečnosť tým, že poškodí americký oceliarsky priemysel, uviedli tri zdroje. To signalizuje, že USA sú pripravené dohodu zablokovať, uviedla TASR.
Nippon Steel cez hovorcu Tuckera Elcocka odkázal, že spoločnosť si nemyslí, že by akvizícia mohla vytvárať akékoľvek obavy pre americkú národnú bezpečnosť. Hovorca U.S.S. Andrew Fulton zdôraznil, že spoločnosť využije všetky zákonné cesty, aby zabezpečili dokončenie transakcie, „ktorá je najlepšou budúcnosťou pre Pensylvániu, americké oceliarstvo a všetky zainteresované strany“.
Ilustračné foto: TASR
Ilustračné foto: TASR
Košice potrebujú investície
Naťahovanie predaja je problémom aj pre slovenskú divíziu, ktorej sa nedarí tak, ako by si vrcholoví manažéri predstavovali. Za rok 2023 skončili oceliarne v strate viac ako 30 miliónov eur. Medziročne išlo o výrazný prepad, keďže za rok 2022 vykázala slovenská pobočka zisk 332 miliónov eur. Zaujímavé je, že tržby sa za posledné tri roky nedostali pod hranicu troch miliárd eur.
Závod U.S.Steel v Košiciach na naše otázky o budúcnosti slovenskej pobočky neodpovedal. V podniku je zamestnaných 7 712 ľudí (pozn. red. údaj za rok 2023). U.S. Steel Košice vyrobil za rok 2023 takmer štyri milióny ton ocele, ktoré vyváža prevažne (60 percent) do krajín Vyšehradskej štvorky. Zbytok vyváža podnik do ostatných krajín Európskej únie.
Košické oceliarne potrebujú aj nemalé investície do nutnej dekarbonizácie podniku. V prípade, že sa modernizácia nepodarí, budúcnosť oceliarov na východe bude v ohrození. Cieľom je urobiť na východe Slovenska zelenšiu a udržateľnejšiu výrobu ocele. Z plánu obnovy bolo na modernizáciu vyčlenených 300 miliónov a z Modernizačného fondu ďalších 300 miliónov eur. Podľa ministerky hospodárstva Denisy Sakovej sa môže celá čiastka na premenu oceliarní vyšplhať až na 1,8 miliardy eur, potenciálne nový vlastník by tak mal do Košíc naliať 1,2 miliardy eur.
Problémy americkému a európskemu oceliarstvu spôsobuje Čína, ktorá dobýva oceliarsky priemysel. Masívny vývoz od východnej superveľmoci zaplavuje globálny trh – ceny ocele tak klesajú. Export z Číny by mal za rok 2024 prekročiť až 101 miliónov ton, ide o najvyšší objem za posledných osem rokov. Čínske železo do zahraničia vytláča nízky dopyt v domácich podmienkach, preto prúdi do Juhovýchodnej Ázie, ale i do Európy.
Európska asociácia oceliarov vyhlásila, že za znížením dopytu je viacero faktorov. Ide o pretrvávajúce vysoké ceny energií, infláciu, hospodársku neistotu, geopolitické napätie aj spomalenie v odvetviach, ktoré sú masívnym odberateľom ocele, najmä v stavebníctve a automobilovom priemysle.
Číslo dňa
1,9 percent
Hrubý domáci produkt sa v druhom štvrťroku 2024 medziročne zvýšil o 1,9 percent. Ide o najpomalší rast za posledné štyri kvartály. V predošlých troch štvrťrokoch rástli hospodárske výkony ešte na úrovni dvoch percent.
Snímka: ŠÚ SR
Začiatkom tohto roka rástlo HDP dokonca o 2,7 percent. Informoval o tom štatistický úrad. Rast HDP bol v rozhodujúcej miere podmienený rastom domáceho dopytu, ktorý dosiahol v aktuálnom štvrťroku vyššie medziročné tempo zvýšenia o 5,4 percent. Klesajúca inflácia vytvárala lepšie možnosti pre míňanie domácností, tie zvýšili svoju spotrebu o 2,5 percent. Výrazným rastom na úrovni 4,8 percenta navýšila spotrebu aj verejná správa.
Krátke správy
Horalky budú mať nového majiteľa. Po viac ako troch dekádach od privatizácie sa najväčší slovenský výrobca trvanlivého pečiva I.D.C. Holding dostáva do rúk nového majiteľa. Začiatkom augusta podpísal súčasný a zároveň jediný majiteľ spoločnosti Pavol Jakubec zmluvu o predaji 100 percent akcií svojej firmy s britskou Valeo Foods Group vo vlastníctve amerického investičného gigantu Bain Capital.
Foto: Horalky
Foto: Horalky
Pozorujeme vysoké náklady na bývanie v Bratislave. S príchodom školského roka a obmedzenou dostupnosťou hypoték, dopyt po nájomnom bývaní v Bratislave prekonáva rekordy a spôsobuje výraznejší rast ich cien. Aj napriek miernym úpravám úrokových sadzieb hypoték totiž zostáva vlastné bývanie pre mnohých ľudí nedosiahnuteľné, čo ženie do prenájmu nielen študentov, ale aj mladých profesionálov a rodiny.
Čína sa naďalej angažuje v Afrike. Čínsky prezident Si Ťin-pching sa vo štvrtok zaviazal, že zintenzívni čínsku podporu Afrike, najrýchlejšie rastúcemu kontinentu, s novým finančným balíkom vo výške viac ako 45 miliárd eur a s pomocou ďalších iniciatív v oblasti infraštruktúry. To by malo viesť k vytvoreniu najmenej jedného milióna pracovných miest.
Odborový zväz IG Metall chce čo najskôr rokovať s automobilkou Volkswagen o jej nových plánoch znižovania nákladov. Aby sa zabránilo prepúšťaniu, do úvahy prichádza aj zavedenie štvordňového pracovného týždňa pre všetkých zamestnancov rovnomennej hlavnej značky, oznámil zväz v stredu. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.
