Lídri Vyšehradskej štvorky (V4) by mali žiadať Európsku úniu o prehodnotenie dosahov systému emisných povoleniek ETS. Pred utorkovým spoločným rokovaním slovenskej a českej vlády v Bratislave to naznačil český premiér Andrej Babiš, avizujúc list adresovaný v tomto duchu Bruselu.
Slovenský premiér Robert Fico (Smer-SD) sa už pod žiadosť podpísal, spolu s Babišom očakávajú rovnaký krok aj od poľského premiéra Donalda Tuska a šéfa maďarského kabinetu Pétera Magyara.
„V tom liste žiadame nové, komplexné zhodnotenie dosahu ETS. Súčasná ekonomická situácia sa totiž diametrálne odlišuje od tej, ktorá tu bola v roku 2021,“ vysvetlil Babiš. Nová analýza má zhodnotiť dosah systému emisných povoleniek na infláciu, ceny energií, domácnosti, podniky i konkurencieschopnosť EÚ.
„ETS 1 ničí európsky priemysel a ETS 2 bude ničiť životy našich občanov,“ upozornil Babiš, ktorý predpokladá, že list bude apelom celej V4 a rovnako verí, že iniciatíva bude mať aj ďalších stúpencov a podporovateľov.
S radosťou podpísal
Slovenský predseda vlády potvrdil, že sa k výzve pripojil. „S veľkou radosťou som sa pod túto žiadosť a list podpísal,“ uviedol Fico.
V rámci pracovného programu spoločného česko-slovenského rokovania Babiš naznačil, že jednou z tém by mal byť i rozvoj vysokorýchlostnej železničnej dopravy, poukázal na to, že na spoločnom rokovaní českej a maďarskej vlády 29. októbra v Prahe tému otvoril aj maďarský premiér Magyar.
„Pochopil som, že je to pre nich veľká téma a myslím, že by sme mali na tom zapracovať, pretože alokácia, ktorá sa týka tejto oblasti, sa znižuje, preto musíme vybojovať pre tento región peniaze,“ dodal Babiš.
V príhovore pred pracovnou časťou rokovania informoval i o podpore pre taliansku premiérku Giorgiu Meloniovú a jej výzvu európskym lídrom, aby sa EÚ znovu stala dôležitým politickým hráčom, ktorý bude prítomný pri rokovaní o mieri na Ukrajine. „Sme vo vážnej situácii v Európskej únii a musíme už niečo urobiť,“ zdôraznil predseda vlády ČR.
Merzov list
Slovenská a česká vláda sa zišla na druhom spoločnom rokovaní v tomto roku. Témou rokovania medzi Ficom a Babišom má byť aj reakcia na list nemeckého kancelára Friedricha Merza, ktorý pohrozil zablokovaním schválenia rozpočtu Európskej únie na roky 2028 – 2034, ak sa všetky členské štáty nezaviažu pokračovať vo finančnej pomoci Ukrajine v roku 2027 a v nasledujúcom období.
Gesto nemeckého kancelára označil Fico za vydieranie. „Musíme dnes reagovať na vydieranie. (…) To, čo robí spolkový kancelár, je typické vydieranie, a ja to odmietam,“ vyhlásil Fico. Pripomenul, že Slovensko má rovnaké veto ako Nemecko a tiež má ako suverénna krajina na veci vlastný názor. S českým premiérom chce podľa svojich slov rokovať pokojne aj niekoľko hodín, aby zistil, „kde sa nachádzame a čo ideme urobiť“.
Babiš tiež proti Merzovi
Babiš rovnako odmietol vyhrážanie. Zároveň zdôraznil, že Európska únia sa musí zúčastňovať na rokovaniach o mieri na Ukrajine. „My sa musíme snažiť. My to všetko platíme. Platíme to priamo aj nepriamo v cenách energií a v ďalších veciach. Takže nie je možné, aby za nás vyjednávali Američania a všetci a my sme boli niekde v rohu,“ skonštatoval český premiér.
List s hrozbou blokovania schválenia rozpočtu EÚ Merz adresoval predsedovi Európskej rady Antóniovi Costovi, k dispozícii ho má denník Financial Times. Nemecký kancelár v liste zdôraznil, že spoločný záväzok všetkých členských krajín spravodlivo prispieť na pokrytie finančného deficitu Ukrajiny je nevyhnutným predpokladom na vyriešenie tejto otázky, ako aj na diskusiu o ďalších záležitostiach, najmä tých, ktoré majú finančné dôsledky.
Lídri členských štátov EÚ sa vo štvrtok (12. 11.) a v piatok (13. 11.) stretnú v Dubline na neformálnom samite a jednou z tém rokovania bude aj deficit vo financovaní ukrajinského rozpočtu, ktorý budúci rok dosiahne približne 70 miliárd eur.
EÚ chce pokryť dve tretiny tejto sumy, teda 45 miliárd eur. Štyri členské štáty – Maďarsko, Slovensko, Bulharsko a Česká republika – odmietajú prispieť na plánovanú dodatočnú pomoc.
