11. marca 2020

V súvislosti s rozširovaním nákazy koronavírusom v Európe pribúda firiem, ktoré ponúkajú svojim zamestnancom možnosť pracovať z domu. Spolu s inými preventívnymi opatreniami k tomu v určitej miere pristúpili napríklad Eset či Slovenská sporiteľňa. „Keďže u nás zatiaľ riziko epidémie nie je také vysoké a v súčasnosti nebolo vydané iné opatrenie zo strany verejnej moci, je na rozhodnutí zamestnávateľov, či prijmú takéto opatrenia,“ vysvetľuje Štěpán Štarha z advokátskej kancelárie HAVEL & PARTNERS. Spoločne s advokátkou kancelárie Stentors Lenkou Katríkovou vysvetľujú, čo môžu firmy požadovať od svojich zamestnancov, aké sú ich práva či povinnosti.

Na Slovensku je zatiaľ potvrdených sedem prípadov nákazy koronavírusom a od utorka 10.3. platí zákaz usporadúvania verejných športových, kultúrnych a spoločenských podujatí po dobu 14 dní. Štát tiež zakázal návštevy vo všetkých nemocniciach na Slovensku, vo väzniciach, domovoch sociálnych služieb či v detských domovoch. Negatívnych vzoriek bolo v utorok večer 583.

Zachovajte pokoj a použite mydlo.
Bojovať s koronavírusom sa dá aj umývaním rúk

Hlavný hygienik Ján Mikas z Úradu verejného zdravotníctva radí vyvarovať sa osobného kontaktu s ľuďmi a vzdať sa cestovania, minimálne služobných ciest, ktoré sa dajú nahradiť videotelefonátmi. A najmä dbať na hygienu a správne umývanie rúk. Ako sa s aktuálnou situáciou vysporadúvajú firmy a na ktoré otázky by mali poznať odpovede? Vybrali sme tie najčastejšie.

„Prevencia pred koronavírusom by mala byť základom aj v pracovnoprávnych vzťahoch, jej zanedbanie môže mať okrem ohrozenia zdravia zamestnancov aj zásadné dopady na podnikanie zamestnávateľa,“ hovorí advokátka Lenka Katríková.

1. Ako pristúpiť k „cestovateľom“ a pracovným cestám?

Pre všetkých, ktorí sa vrátili z rizikových krajín, teda z Číny, Iránu, Južnej Kórey či Talianska, platí povinnosť zostať v karanténe po dobu 14 dní. Ak ju niekto poruší, hrozí mu pokuta do výšky tisíc eur. Pri iných destináciách je pobyt doma na zvážení, no firmy by mali motivovať svojich zamestnancov k tomu, aby ostali preventívne doma, ideálne na dva týždne, keďže to je inkubačná doba vírusu.

Reklama

„V prípade návratu zo zasiahnutých regiónov sú zamestnanci povinní informovať svojho nadriadeného a zvážiť prácu z domu,“ vysvetľuje Peter Blažečka z Esetu a podobne ako u nich to funguje aj v ďalších nami oslovených firmách. Štarha hovorí, že aj samotná firma môže obmedziť prítomnosť zamestnanca v práci a nariadiť mu ostať doma. Zamestnancovi však nemôžu zakázať vycestovať do zahraničia súkromne.

Foto: Úrad verejného zdravotníctva SR

Ako sa vie poistiť voči utajovaniu či prípadnému klamstvu? Niektoré firmy napríklad dávajú svojim zamestnancom vypĺňať čestné vyhlásenie, v ktorých zamestnanec vyhlási, či v poslednom období cestoval do rizikových oblastí, prípadne či bol s nakazenými alebo podozrivými osobami v kontakte. Zatajenie takýchto skutočností však zamestnávateľ nemôže sankcionovať.

Iná situácia je pri služobných cestách, ktoré už niektoré firmy rušia. „Sú určité krajiny, kde aktuálne nie je povolené pracovne vycestovať a krajiny, kde sa odporúča nevycestovať,“ vysvetľuje PR manager Dell Technologies Tatiana Šurinová. Vo VÚB banke napríklad zrušili aj cesty zo zahraničia k nám na Slovensko.

2. Čo so zamestnancom v karanténe?

Ak je zamestnanec v karanténe, ktorú nariadi regionálny úrad verejného zdravotníctva, napríklad po návrate z rizikovej oblasti, táto karanténa je v zmysle zákona dôležitou osobnou prekážkou na strane zamestnávateľa. Bez ohľadu na to, či je infikovaný alebo nie. „V zásade sa táto situácia nelíši od klasickej ‚péenky‘. Zamestnanec bude mať od zamestnávateľa nárok na náhradu príjmu vo výške 25 % z denného vymeriavacieho základu za prvé 3 dni karantény. Potom 55 % z denného vymeriavacieho základu od štvrtého do desiateho dňa karantény a následne zodpovednosť za zamestnanca preberie Sociálna poisťovňa, ktorá mu bude vyplácať nemocenské dávky,“ vysvetľuje Katríková.

Čo majú robiť firmy v súvislosti s koronavírusom?

  • sprostredkovať zamestnancom relevantné informácie, ktoré publikuje Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky alebo WHO;
  • vyzvať zamestnancov k zvýšenej hygiene za účelom minimalizácie rizika nákazy (na pracovisku – napr. častejšie umývanie rúk mydlom, kýchanie do vreckovky alebo rukáva, vyhýbanie sa blízkemu kontaktu s ľuďmi, ktorí javia príznaky nádchy alebo chrípky; v domácom prostredí – napr. riadne prevarenie mäsa a vajíčok a podobne);
  • sprostredkovať zamestnancom informácie o rizikových krajinách a oblastiach;
  • vyzvať zamestnancov, aby v prípade príznakov ochorenia (t. j. horúčka, kašeľ, sťažené dýchanie, bolesť svalov, bolesť hlavy, únava) vyhľadali lekársku pomoc a ostali doma;
  • zabezpečiť dodatočné ochranné prostriedky na ochranu zdravia, napríklad nosenie rúšok alebo respirátorov;
  • informovať zamestnancov o neprípustnosti diskriminácie, s ktorou sa s nárastom prípadov nákazy stretávajú stále viac (napríklad neochota obslúženia v podniku ľudí z Číny).

3. Môžem udeliť zamestnancom neplatené voľno?

Situácia sa však líši v prípade, keď zamestnanec ostane doma „preventívne“, teda keď mu nebola nariadená karanténa. „Firma môže zamestnanca poslať z dôvodu opatrnosti domov na určitý čas, či sa u neho neprejavia symptómy, no je povinná mu počas tejto doby platiť náhradu mzdy vo výške jeho priemerného zárobku,“ vysvetľuje Štarha. Ide totiž o takzvané prekážky na strane zamestnávateľa. Ak by to firma chcela obísť neplateným voľnom, bolo by to podľa advokáta v rozpore so zákonom.

Foto: Úrad verejného zdravotníctva SR

Mohla by však zamestnancovi nariadiť čerpanie dovolenky? „Ak sa zamestnanec vráti z rizikovej oblasti, v individuálnych prípadoch tak urobiť môže. Zamestnávateľ je však pri nariaďovaní dovolenky povinný prihliadať na záujem zamestnanca, čiže v praxi by nariadenie dovolenky nemalo byť proti vôli zamestnanca,“ hovorí a dodáva, že pokiaľ ide o hromadnú celofiremnú dovolenku, museli by na ňu byť nevyhnutné prevádzkové dôvody.

Pôjde o ňu napríklad vtedy, ak bude ohrozený chod prevádzky z dôvodu absencie viacerých zamestnancov, prípadne z dôvodu zastavenia dodávok tovaru dodávateľmi. „V takýchto prípadoch by bolo možné nariadiť aj hromadné čerpanie dovolenky. Samozrejme, tak ako pri nariaďovaní individuálnych dovoleniek je potrebné stále pozerať na záujmy zamestnancov a nenariaďovať čerpanie proti ich vôli,“ hovorí Štarha.

4. Čo v prípade, keď bude karanténa plošná a firma bude musieť zatvoriť?

Aj v tomto prípade pôjde o takzvanú prekážku na strane zamestnávateľa, a teda musí znášať náklady na mzdy zamestnancov. Pri menších podnikateľoch hovoríme podľa Katríkovej s určitosťou o náhrade 100 % ich priemerného mesačného zárobku, iné je to, ak u zamestnávateľa pôsobia odborári.

„Je možné, že má pre tento prípad s nimi uzatvorenú dohodu o nižšej náhrade mzdy, ako je vyššie uvedená náhrada. Uzatvorenie tejto dohody, ak je správne napísaná, a vážne prevádzkové dôvody môžu počas tohto obdobia zamestnávateľom ušetriť až 40 % nákladov na náhradu mzdy zamestnancov,“ vysvetľuje advokátka. Zákonný minimálny limit, pod ktorý nemôže náhrada mzdy klesnúť, je 60 percent zamestnancovho priemerného mesačného zárobku. Podobne to bude platiť aj v prípade, že karanténa nariadená nebude, ale zamestnanec zatvorí prevádzku z iných dôvodov.

5. Môže firma udeliť home office jednostranne?

Podľa Katríkovej je možné predpokladať, že vo vzťahu ku karanténe bude jedným z preventívnych opatrení úradov aj zákaz práce v mieste doterajšieho výkonu práce. Niektoré firmy preto už teraz pristúpili k možnosti pre zamestnancov pracovať z domu. „Rodičia detí môžu využívať home office, ak im to charakter ich práce dovolí,“ vysvetľuje napríklad hovorkyňa Slovenskej sporiteľne Marta Cesnaková.

Banka v týchto dňoch funguje, podobne ako mnohé iné spoločnosti, v akomsi „pohotovostnom režime“, počas ktorého si zamestnanci berú domov laptoty a priebežne ich informujú o tom, či dôjde k rozšíreniu práce z domu aj na ďalších zamestnancov.

Koronavírus vyľudnil aj lietadlá. Niektoré spoločnosti rušia lety,
ďalšie vypravujú prázdne stroje

Pri home office majú však firmy povinnosť zabezpečiť, aby mal zamestnanec vytvorené vhodné pracovné podmienky. Napríklad, ak pre svoju prácu potrebuje notebook, tak mu ho musí zabezpečiť, alebo ak narába s citlivými údajmi, tak prijať technické opatrenia na zabezpečenie ochrany. Zaujímavosťou je, že spoločnosť zamestnancovi nemôže udeliť home office jednostranne.

„V zmysle zákonníka práce je možné ho vykonať iba v prípade, že o takejto práci existuje dohoda medzi zamestnancom a zamestnávateľom alebo v prípade, že zamestnávateľ schválil žiadosť zamestnanca na výkon takejto práce,“ hovorí Katríková.

6. Môžem na pracovisku merať teplotu?

Návštevníkom môžu firmy pred vstupom do ich priestorov merať teplotu. Areál prevádzky je totiž zväčša majetkom zamestnávateľa alebo ho zamestnávateľ užíva na základe iného titulu a môže rozhodnúť, či návštevníkovi vstup umožní alebo nie. „Ak návštevník s meraním teploty súhlasiť nebude, zamestnávateľ ho nemusí vpustiť. Samozrejme platí, že návštevník môže meranie teploty odmietnuť. Ak bude návštevník súhlasiť, tak takýto úkon odporúčame vykonať kvalifikovaným pracovníkom, napríklad pracovníkom zdravotnej služby,“ hovorí Katríková.

Ak zamestnávateľ chce, aby bolo toto opatrenie skutočne funkčné a relevantné, tak mu zároveň odporúča používať certifikované teplomery, ktoré sú schopné poskytnúť relevantné výsledky v požadovanom čase. Je však dôležité pripomenúť, že ochorenie môže prenášať aj človek, ktorý nejaví príznaky. Meranie teploty teda nie je zárukou, že sa vírus vo firme nebude šíriť.

Reklama

Zaplatený zájazd do krajiny, kde sa šíri koronavírus? Mali by ste mať nárok na jeho bezplatné storno

Ako je to v prípade merania teploty pri zamestnancoch? Podľa advokátky je takýto krok možné považovať za preventívne opatrenie. „Meranie teploty by sa však nemalo robiť  bezdôvodne a vo vzťahu k zamestnancom je potrebné zvážiť jeho primeranosť. Lekárske vyšetrenie je totiž výrazným zásahom do práv zamestnanca a zamestnávateľ by ho mal vykonávať/zabezpečiť/požadovať najmä za účelom posudzovania spôsobilosti na výkon práce,“ hovorí a dodáva, že v histórii Slovenskej republiky sme sa s podobnou situáciou v tomto rozsahu ešte nestretli. „Predpokladajú, že aj úrady budú posudzovať kroky zamestnávateľov individuálne a zohľadnia pritom osobitné okolnosti hrozieb koronavírusu,“ dodáva na záver.

Ďalšie tipy pre zamestnávateľov

  • obmedziť pracovné cesty do zahraničia a nahradiť ich videokonferenciami;
  • výkon práce na diaľku – tzv. „home-office“ a zabezpečenie potrebných IT prostriedkov;
  • ponúknuť zamestnancovi preplatenie celej alebo časti mzdy a pozitívne ho motivovať k tomu, aby v prípade príznakov respiračného ochorenia ostal radšej doma (bude potrebné myslieť na to, aby sa takáto výhoda nezneužívala, a prijať vhodné protiopatrenia);
  • určiť zamestnancom čerpanie dovolenky (je potrebné prihliadať aj na oprávnené záujmy zamestnancov, ak majú napríklad už rezervovanú letnú dovolenku);
  • vypracovať komplexný pohotovostný plán.

Našli ste chybu? Napíšte na editori@forbes.sk