Domáci miláčikovia ovládli naše srdcia. Za desať rokov sa počet psov na Slovensku zdvojnásobil, takmer každá tretia domácnosť dnes chová aspoň jedného, každá ôsma má mačku. Je v tom ukrytá skvelá investičná príležitosť? Dvojica niekdajších poradcov zo svetových konzultačiek je o tom presvedčená. Za milióny eur bývalého partnera Penty Eduarda Matáka budujú sieť veterinárnych kliník, ktorá má zvieratám poskytnúť porovnateľnú zdravotnú starostlivosť, ako majú ľudia.
„Konsolidácia veterinárnych kliník na slovenskom a českom trhu vyjde na 40 až 60 miliónov eur. Máme zdroje súkromných investorov, s ktorými to dokážeme komfortne dosiahnuť,“ hovorí Michal Kaszás, partner investičného fondu HardWood Investments.
Najlepší spoločníci
Trend je jasný. Na štvornohých priateľov míňame stále viac – v Európe aj na Slovensku. Zabudnite však na výstredné celebrity s „kabelkovou“ čivavou, ktoré doprajú štvornohému miláčikovi štýlové oblečenie a kaderníka.
Ide skôr o investície do krmiva (obyvatelia Európskej únie predvlani minuli na potravu pre domáce zvieratá 21,8 miliardy eur, takmer dvakrát viac ako pred desiatimi rokmi) a do zdravia zvieracích priateľov. Napríklad návštevníci špecializovaných veterinárnych kliník na Slovensku sú ochotní zaplatiť u zverolekára viac ako dvojnásobok toho, čo pred ôsmimi rokmi.
V domácnostiach rozvinutého sveta rastie nielen počet najobľúbenejších psov či mačiek, ale aj vtákov, hlodavcov, rybičiek či rôznych plazov. Dôvodov je niekoľko. Vo vyspelých a ekonomicky bohatých krajinách starne obyvateľstvo a stúpa počet ľudí, pre ktorých je zviera jediným alebo najlepším spoločníkom.
Rozklad tradičnej rodiny a stúpajúce ceny nehnuteľností zase vedú mladých ľudí k odkladaniu vlastných potomkov na obdobie, keď budú ekonomicky silnejší. Domáceho miláčika si potom obstarajú ako citovú náhradu či tréning pred príchodom bábätka.
Boom veterinárov
V Spojených štátoch sú mileniáli najväčšou skupinou ľudí vlastniacich domáce zviera. Výsledok? Aktuálne už vyše 100-miliardový pet-economy trh v USA, z ktorého profitujú najmä dodávatelia krmiva, liekov či rôznych služieb pre zvieratá vrátane veterinárnej starostlivosti.
Podobný vývoj je aj na Slovensku. Po páde komunistického režimu sa deväť z desiatich zverolekárov v krajine staralo o poľnohospodárske zvieratá. „Dnes je to úplne naopak – 90 percent veterinárov sa venuje spoločenským zvieratám,“ hovorí prezident Komory veterinárnych lekárov SR Ľubomír Kráľ.
Pandémia záujem ľudí o domáce zvieratá ešte zintenzívnila. „Vlani sme zaznamenali dvojnásobne vyšší záujem o vydanie licencie na výkon súkromnej veterinárnej praxe, kolegovia hovoria o výraznom náraste zákaziek, dokonca košická univerzita hlási zvýšený záujem o štúdium veteriny,“ dodáva Kráľ.
Na pevné puto ľudí so zvieratami a silnejúcu kúpyschopnosť Stredoeurópanov stavili aj Michal Kaszás a Jindřich Gallo. V roku 2019 zavesili na klinec kariéru v elitných konzultačných spoločnostiach a založili investičný fond HardWood Investments.
Pod hlavičkou fondu a s podporou silných investorov začali realizovať ambiciózny plán vybudovať na slovenskom a českom trhu sieť veterinárnych kliník. „Chceme tu byť pre ľudí, ktorí vnímajú zviera ako člena rodiny,“ hovorí spoluzakladateľ fondu Kaszás.
Kto sú investori?
Cieľom je obsadiť v oblasti sofistikovanej starostlivosti o domáce zvieratá viac ako polovicu trhu. „V Nemecku či Veľkej Británii sú bežné výmeny kĺbov alebo onkologická liečba domácich zvierat a záujem o tieto služby postupne prichádza aj na Slovensko,“ dodáva Kaszás.
Spoluzakladateľ private equity fondu Kaszás pracoval pre Boston Consulting Group, kde sa špecializoval najmä na zdravotnícke projekty a private equity. Je jedným z členov tímu, ktorý pre ministerku zdravotníctva Andreu Kalavskú pripravoval projekt stratifikácie nemocníc.
Jindřich Gallo pôsobil v konzultačke McKinsey, v európskej private equity divízii má za sebou dve desiatky projektov.
Kľúčovým investorom fondu je Danica Matáková, bývalá manažérka auditu v konzultačnej spoločnosti EY. Tá spravuje aj časť financií, ktoré získal jej manžel Eduard Maták po vlaňajšom odchode z finančnej skupiny Penta Investments.
Matákovci majú podľa Michala Kaszása v investičnom fonde vyše 70-percentný podiel. Medzi ďalších podielnikov patria napríklad bývalý šéf Veolie Slovakia Miroslav Kot či prezident Slovenskej komory daňových poradcov Jozef Daniš.
Bývalý partner a spolumajiteľ Penty Eduard Maták (na archívnej fotke z roku 2015). Foto: Miro Nôta
Aj humánna medicína
Fond je pripravený aj na vstup ďalších investorov s objemom prostriedkov od pol milióna do piatich miliónov eur. „Máme veľmi transparentnú štruktúru fondu a investičných partnerov si vyberáme najmä podľa toho, či môžu priniesť našim investičným aktivitám pridanú hodnotu,“ hovorí Kaszás.
Okrem veterinárnej starostlivosti na Slovensku a v Českej republike fond investuje aj do nemocnice v Hlohovci, kde buduje špičkové pracovisko pre pooperačnú starostlivosť v oblasti humánnej medicíny.
Veľké plány
Kaszás a Gallo chcú liečenie domácich miláčikov posunúť na špičkovú úroveň, ktorá kvalitou a rozsahom zrkadlí humánnu medicínu a jej výdobytky, či už ide o chirurgiu, onkológiu, neurológiu alebo následné rehabilitácie. Majú na to k dispozícii desiatky miliónov.
„Konsolidácia veterinárnych kliník na slovenskom a českom trhu vyjde na 40 až 60 miliónov eur. Máme zdroje súkromných investorov, s ktorými to dokážeme komfortne dosiahnuť,“ podotýka Kaszás.
Fond chce svoju víziu naplniť cez rozširovanie budovanej siete kliník VetCare Group, ktoré dokážu poskytnúť zvieratám najmodernejšiu liečbu – vďaka špecializácii lekárov, finančnej sile skupiny, synergickým efektom či úsporám z rozsahu.
„Samostatne fungujúce kliniky majú obmedzené zdroje, ale ako skupina spolupracujúcich kliník so štyridsiatimi lekármi ste schopní priniesť diametrálne odlišné riešenia a kvalitu pre zákazníka,“ tvrdí Jindřich Gallo.
S akvizíciami ešte nekončia
V priebehu uplynulých dvoch rokov kúpil HardWood Investments spolu päť veterinárnych pracovísk – Sibra Centrum, VetPoint, Veterina Karpatská a Klinika Planet v Bratislave a trenčiansky NeuroVet.
Na klinikách aktuálne pracuje vyše štyridsať zverolekárov a ďalšie desiatky sestričiek či pracovníkov podpory, ktorí ročne ošetria približne desaťtisíc zvierat. V akvizíciách chce fond pokračovať aj tento rok – nákupom šiestich kliník v Bratislave a priľahlých satelitoch, ktoré by mali rozšíriť holdingovú sieť.
Kým v 90. rokoch sa väčšina veterinárov starala o poľnohospodárske zvieratá, dnes sa až 90 percent z nich venuje domácim miláčikom. Ilustračné foto: Freepik
„Po konsolidácii týchto pracovísk máme v pláne vybudovať moderné onkologické pracovisko s rádioterapiou a novú nemocnicu v spádovej oblasti, ktorá zatiaľ nemá na Slovensku pokrytie,“ hovorí Kaszás.
Postavením nových zariadení by sa mala skončiť prvá fáza projektu s výhľadom na tri až päť rokov. „Máme veľký apetít rásť,“ podčiarkuje Kaszás. Synergické efekty skupiny sú podľa predstaviteľov fondu zjavné.
Kľúčom je špecializácia
Príkladom je nákup drahých prístrojov. Ak by mala do magnetickej rezonancie alebo počítačového tomografu investovať každá ambulancia, skrachujú. V skupine je možné zabezpečiť pre každé pracovisko iné vybavenie a pacientov presúvať na špecializované kliniky podľa ochorenia či zranenia. A vďaka tomu poskytovať viac služieb a na vyššej úrovni.
„Chceme presadzovať špecializáciu jednotlivých pracovísk, aby sme dokázali poskytnúť kvalitu všetkým zákazníkom, ktorí o ňu prejavia záujem a budú si ju môcť dovoliť,“ vysvetľuje Gallo.
Investori opierajú svoj úspech aj o jeden podstatný rozdiel oproti humánnej medicíne. Do vzťahu medzi lekárom a zákazníkom nevstupuje sprostredkovateľ v podobe zdravotnej poisťovne. Zdravotná starostlivosť sa platí na mieste.
„Vďaka tomu vieme na Slovensku zabezpečiť zvieratám rýchlejšiu a efektívnejšiu zdravotnú starostlivosť, som dokonca presvedčený, že minimálne rovnako kvalitnú ako v humánnej medicíne,“ hovorí Michal Kaszás.
Od prvého kontaktu až po koncové zariadenie
Sieť kliník by tak mala po dobudovaní obsahovať rýchlo dostupné miesta prvého kontaktu, kde zviera dostane základnú starostlivosť – vakcináciu, odčervenie či štandardnú diagnostiku.
„Ak identifikujú vážny problém, pošlú zákazníka na špecializované pracovisko,“ hovorí Kaszás. Tie by mali postupne pokryť päť spádových oblastí na Slovensku a byť dostupné do hodiny cesty autom. Na vrchole siete má byť veterinárna nemocnica so špičkovým vybavením a špecialistami na najnáročnejšie zákroky.
Klienti podľa Kaszása často tlačia na zverolekárov, aby urobili aj zákroky, s ktorými nemajú prax. Predpisy to nezakazujú, pretože veterinár je po získaní licencie oprávnený liečiť každé zviera.
„Je to však podobné, akoby sa pneumológ pustil do ortopedickej operácie a nevydarené zákroky potom zákazníci riešia napríklad aj na našich špecializovaných pracoviskách,“ upozorňuje Kaszás. Tým má na mysli napríklad neurologickú kliniku NeuroVet v Trenčíne.
„Neponúka služby pre koncového klienta, ale najmä pre veterinárov, ktorí so svojím vybavením nedokážu zvieraťu pomôcť a klienta odkážu na špecializované pracovisko,“ vysvetľuje Kaszás.
Ochota klientov poskytnúť svojim miláčikom najlepšiu starostlivosť umožňuje veterinárnym lekárom ako sú Pavol Valašek a Nikola Nusová z kliniky VetPoint rozvíjať špecializáciu aj na oblasti, ktoré doposiaľ používala len humánna medicína. Foto: archív VetPoint
Ako vyzerá trh?
Komora veterinárnych lekárov v súčasnosti eviduje na Slovensku 1512 súkromných zverolekárov s licenciou na výkon súkromnej praxe. Ďalších asi šesť stoviek pracuje v službách štátu na kontrolných a inšpekčných pozíciách a ako akademici na Univerzite veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach.
Kaszás a Gallo odhadujú, že celkové tržby v tomto segmente ekonomiky sa pohybujú na úrovni 125 až 175 miliónov eur ročne. Aktuálne najvyššie tržby v oblasti veterinárnych činností dosahuje podľa portálu Finstat ese ročka JS Vet veterinárneho lekára Júliusa Sátora z Dolného Štálu pri Dunajskej Strede a Veterinárna klinika Žilina.
Šéf komory veterinárov Kráľ zaradil medzi najväčších poskytovateľov veterinárnej starostlivosti aj zverolekárov združených pod značkou Anima Vets, ktorí poskytujú svoje služby v žilinskej nemocnici a na klinike v Martine.
„Záujem o povolanie stúpa, vlani sme napríklad vydali stotridsať licencií, zvyčajne to býva zhruba polovica,“ hovorí prezident komory Ľubomír Kráľ s dodatkom, že mnohí po získaní licencie odídu za lepšími platmi do zahraničia. Univerzity v Košiciach a Brne pošlú na slovenský trh každý rok zhruba stodvadsať absolventov.
Ako presvedčiť veterinárov?
„Pre mladých je náročné si zariadiť vlastné pracovisko, preto sa zvyčajne pridajú do služieb existujúcich kliník, ale poznám aj takých, ktorí si pre nízke nástupné platy radšej vybrali prácu v predajni potravín,“ hovorí Kráľ.
V týchto vodách lovia Gallo a Kaszás. Investori priznávajú, že akvizícia existujúcich kliník nie je ľahká úloha. Väčšina z veterinárov totiž budovala svoje ambulancie desiatky rokov a pracovať na vlastnom im vonia viac ako partnerská spolupráca.
Gallo s Kaszásom sú však presvedčení, že minimálne pre dve skupiny lekárov hovoria argumenty silnou rečou. „Ide o majiteľov ambulancií, ktorí sa dostali do dôchodkového veku, ale nemajú nástupníkov a my im ponúkame zaujímavú sumu na dôchodok a zotrvanie v práci podľa vlastného uváženia,“ vysvetľuje Kaszás.
Druhým archetypom sú veterinári, ktorí dotiahli kliniky na špičkovú úroveň, no ďalší rozvoj už nezvládnu bez vstupu strategického partnera alebo spojenia síl.
Vzdelávanie ako pilier
Konkurenčnou výhodou novej siete kliník majú byť okrem techniky aj ľudia. „Špičkoví veterinárni lekári sú vzácni, takže vyhrá ten, kto bude investovať do neustáleho rozvoja ľudí,“ dôvodí Kaszás. Kľúčovým pilierom úspechu siete je preto podľa neho systematické vzdelávanie pracovníkov.
Fond plánuje aj úzku spoluprácu s veterinárnymi školami v Košiciach aj v Brne a absolventom ponúka stáže na klinikách siete VetCare Group. Ide o štvormesačný pracovný pobyt, počas ktorého absolventi rotujú po pracoviskách siete a na vybranom oddelení absolvujú prax pod dohľadom skúsených profesionálov.
HardWood má tiež dohodu o spolupráci s klinikou v severnom Taliansku, kam chce posielať perspektívnych pracovníkov na polročné stáže, aby odtiaľ priniesli skúsenosti zo zahraničnej medicíny.
Do tretice financuje rozvoj absolventov cez kurzy s certifikátom ESAVS (Európska škola pre pokročilé veterinárne štúdium v Luxembursku) so špecializáciou podľa vlastného výberu.
„Ak vidíme, že má niektorý lekár zručnosti a ambíciu venovať sa ortopédii, mäkkej chirurgii, či neurológii, zainvestujeme desiatky tisíc eur do vzdelania, ktoré ho zaradí medzi najkvalifikovanejších zverolekárov na Slovensku,“ dodáva Michal Kaszás.
Win-win situácia
Odchodu zaškolených absolventov sa Kaszás s Gallom neboja. Dôvodom sú podľa nich špičkové pracoviská, medicína na najvyššej úrovni, atraktívne platy a kontinuálne investovanie do vzdelávania, ktoré majú z ich siete urobiť zamestnávateľa prvej voľby.
„Veríme tomuto projektu najmä preto, že je to win-win situácia pre všetkých – klient dostane kvalitnejšiu starostlivosť o svojho miláčika, investor zhodnotenie a veterinári príležitosť na rozvoj svojho povolania,“ uzatvára Jindřich Gallo.
